Kinematografia Nového Zélandu sa v rámci svetového filmového priemyslu presadzuje podobne ťažko ako chlapík bez brokovnice či aspoň motorovej píly v dome plnom zombíkov. Napriek tomu sa Petrovi Jacksonovi s jeho kultovou sadistickou komédiou Braindead podarilo čosi, čo si nepamätáme od dôb Evil Deadu Sama Raimiho – neznámy nezávislý režisér, natáčajúci za žobrácke peniaze, vytrel zrak svojim renomovaným kolegom, stal sa uznávanou osobnosťou žánru a sústredil na seba pozornosť producentov, ktorí plytvajú miliónmi rovnako bezstarostne ako píloruký Ash benzínom a brokovou muníciou.
Režisérska megastar Robert Zemeckis dokázal už produkovaním seriálových i celovečerných Príbehov z hrobky, že sa rád zasmeje na tom, ako upíri, démoni, či iná sympatická háveď svojim obetiam vytrhávajú srdcia, vysávajú vnútornosti alebo vydlabávajú mozgy. Aj preto si zrejme všimol nádejného režiséra z opačnej strany Pacifiku a dal mu možnosť natočiť film za štedré americké peniaze. A tak sa Peter Jackson, vyzbrojený Michaelom J. Foxom a rozpočtom dostatočne veľkým na to, aby mohol svoj film nadupať počítačovými efektami, vrátil na rodný Nový Zéland a natočil tu Prízraky.
Nové dielo majstra absurdne smiešnej brutality zaujme predovšetkým nezvyčajne bohatým scenárom, plným viac či menej originálnych zápletiek a prepracovaných postáv. Nechýbajú samozrejme prekvapenia, či už dejové alebo vizuálne, aj keď niektoré scény sú až príliš počítačové a nezaškodilo by im trocha striedmosti. Michael J. Fox hrá – mimochodom veľmi presvedčivo – akéhosi sólového krotiteľa duchov, ktorý je však s dvojicou postele prenášajúcich a záchodovými doskami rachotiacich poltergeistov jedna ruka a spoločne hrajú divadlo na dôverčivých a solventných majiteľov „strašidelných“ domov. Túto výkonnú trojku dopĺňa duch šerifa z Divokého Západu, ktorý na striedačku filozofuje – „Keď človeku odpadne čeľusť, je najvyšší čas prehodnotiť situáciu…“ – a páli zo svojho priesvitného koltu, najčastejšie na ducha-psa, rozvláčajúceho jeho odhnitú sánku. Tento team, neskôr pravdaže doplnený o sympatickú mladú lekárku v ohrození, si vo svojom malomeste vegetuje ako kolónia červov na dobre odležanej mršine, až kým do hry nevstúpi tajomný Zlodej duší, prízrak-zabiják, a ten rozdá trochu iné karty. A tak sa postupne začínajú preplietať zdanlivo nesúvisiace zápletky – záhadné úmrtia v mestečku, tragická smrť Foxovej manželky, podivné úkazy v starom viktoriánskom sídle, okolnosti dávnej popravy tunajšieho masového vraha…
Film vcelku plynule a nenásilne strieda humorné a strašidelné situácie, čím sa výrazne líši napríklad od takého Upíra z Brooklynu, ktorý takisto chcel byť horrorovou komédiou, ale v konečnom dôsledku nebol ani vtipný, ani napínavý. Prízraky nie sú ani príliš poplatné americkému vkusu, takže po žánrovom zaradení duchárska komédia neočakávajte ďalšieho Caspera a nepúšťajte film svojim deťom. Scény, ako napríklad pohlavný styk ducha s múmiou v sarkofágu, alebo brokovnicou zasiahnutá hlava, ktorá sa rozkošne rozprskne a namiesto nej zostane z kýpťa krku trčať vyjavená priesvitná hlava čerstvého nebožtíkovho ducha, dokáže oceniť len pravoverný fanúšik morbidného humoru. A ten je hlavnou devízou režiséra filmu.
Je faktom, že 9O-te roky sa vyznačujú absenciou kvalitných horrorov. A tak môžeme slintať radosťou, že sa k Šialenstvu Johna Carpentera, Vreskotu Wesa Cravena a Rytierovi Démonovi Strážcu hrobky pridal nový parťák, Prízraky Petra Jacksona. Treba povedať, že tak urobil s hrdo vstýčenou… hups, pardon, držme sa žánrovej terminológie – s na kašu roztriešenou hlavou.