Autorov po nociach sužuje otázka: Je moja nová poviedka originálna? Nenapadlo to už niekoho? Vážna otázka, podľa mňa však trochu preceňovaná
Viackrát som v poslednej dobe s ľuďmi diskutoval o originalite sci-fi
poviedky, na nete aj osobne. Ak chcete, pokojne si myslite, že stále do tej
CGR rýpem, ale s touto témou jednoducho ľudia prišli z Revúcej. Týmto
stredníkom by som chcel vyjadriť svoj názor komplexne, aj keď útržky
z toho sa v niektorých mojich komentároch na nete nájdu.
Vychádzajme z toho, čo chceme. Chceme kvalitnú fantastiku.
Najpriridzenejšia cesta k nej podľa mňa vedie cez zlepšovanie sa
v konkurencii. K nej potrebujeme bohatý trh. A sme pri jadre problému.
Taký trh môžu tvoriť iba dobré knihy od dobrých autorov. Na Slovensku nie
je asi autor fantastiky, ktorý by sa presadil rovno románom (čo aj v Amerike
začalo až v 70. rokoch, 50 rokov po začiatku vychádzania ich prvého
sci-fi časopisu – čiže u nás by to bolo v roku okolo roku 2040, keď by
sme ako prvé médium zobrali Krutohlava). Preto je taká dôležitá úloha
časopisov, antológií a literárnych súťaží. To je základná matematika,
mnohým z nás známa.
Slovenskí čitatelia sú namlsaní. Budem sa o tom trdo hádať, ale nemyslím
si, že v Čechách vychádzajú druhoradé preklady treťoradých amerických
autorov. Naopak, myslím si, že z modernej fantastiky vychádza iba to
najlepšie, čo sa v žánri medzi tými tisíckami kníh nájde. V Amerike je
však situácia iná. Na jedného super autora, ako sú Card, Simmons či
Bujouldová, vychádza podľa mňa tak desať autorov – remeselníkov, ktorí
píšu na priemernej úrovni klasickú fantastiku (ako príklady by som spomenul
Charlesa Sheffielda či Timothyho Zahna). U nich aj u nás sa totiž stále vo
veľkom číta Asimov, Clark, Pohl či Niven. Vydavateľská politika je
jasná – títo autori im zarábajú na to, aby mohli platiť drahých
špičkových autorov. Časopisy ich poviedky tiež uverejňujú, pretože
ľudia takéto poviedky chcú. A tiež sa medzi nimi „zvezie“ nejaká to
mimoriadne kvalitná od menej známeho autora.
U nás to v časopisoch nemôže byť iné. Ľudia tu chcú čítať klasickú
sci-fi a fantasy. Preto ju vydávať musíme. Iba kritici – intelektuáli
môžu povedať, že nemôžme písať iba to, čo chcú ľudia čítať. Ak
chceme, aby sa tu raz niečo predávalo, časopisy musia byť na to
zamerané.
Scifisti sú však rozmaznaní všeobecne. Kedysi som vo Večerníku robil
rozhovor s psychológom, ktorý nás rozpitval. Bál som sa, že to budú samé
nadávky typu „odtrhnutí od reality“. Nie, on nás chválil ako mimoriadne
invenčných ľudí. Kým v „normálnej“ literatúre je kniha, ktorá má
v sebe desa‘t percent originality vyzdvihovaná do neba, sci-fi si podľa
toho psychológa nikto ani nevšimne, ak jej nemá štyridsať. Držme si preto
svoju originalitu, ale nezameriavajme sa len na ňu. Ak si vymyslíte super
svet, super vzťahy medzi postavami, premakáte ich psychologicky a urobíte
dôveryhodnými, dopracujete dialógy a pri opisoch vystihnete ten správy
detail, otrepaný nápad sa podľa mňa stratí (wow, definícia dobrej
poviedky).
Nechcem, aby tento článok vyznel ako nahováranie na kopírovanie. „Pointy
zo žumpy“ ,diskusie o postmoderne a plagiátoch na seminároch SSAF a
niektoré ďalšie debaty na nete sú podľa mňa strašne úzko zamerané,
chýba im komplexnosť a trochu komerčnosti. Treba otvoriť oči a všímať si
trh. To urobila Rowlingová a kam sa dostala.
  Juraj MadMaxon