Autorov po nociach sužuje otázka: Je moja nová poviedka originálna? Nenapadlo to už niekoho? Vážna otázka, podľa mňa však trochu preceňovaná
Viackrát som v poslednej dobe s ľuďmi diskutoval o originalite sci-fi poviedky, na nete aj osobne. Ak chcete, pokojne si myslite, že stále do tej CGR rýpem, ale s touto témou jednoducho ľudia prišli z Revúcej. Týmto stredníkom by som chcel vyjadriť svoj názor komplexne, aj keď útržky z toho sa v niektorých mojich komentároch na nete nájdu. Vychádzajme z toho, čo chceme. Chceme kvalitnú fantastiku. Najpriridzenejšia cesta k nej podľa mňa vedie cez zlepšovanie sa v konkurencii. K nej potrebujeme bohatý trh. A sme pri jadre problému. Taký trh môžu tvoriť iba dobré knihy od dobrých autorov. Na Slovensku nie je asi autor fantastiky, ktorý by sa presadil rovno románom (čo aj v Amerike začalo až v 70. rokoch, 50 rokov po začiatku vychádzania ich prvého sci-fi časopisu – čiže u nás by to bolo v roku okolo roku 2040, keď by sme ako prvé médium zobrali Krutohlava). Preto je taká dôležitá úloha časopisov, antológií a literárnych súťaží. To je základná matematika, mnohým z nás známa. Slovenskí čitatelia sú namlsaní. Budem sa o tom trdo hádať, ale nemyslím si, že v Čechách vychádzajú druhoradé preklady treťoradých amerických autorov. Naopak, myslím si, že z modernej fantastiky vychádza iba to najlepšie, čo sa v žánri medzi tými tisíckami kníh nájde. V Amerike je však situácia iná. Na jedného super autora, ako sú Card, Simmons či Bujouldová, vychádza podľa mňa tak desať autorov – remeselníkov, ktorí píšu na priemernej úrovni klasickú fantastiku (ako príklady by som spomenul Charlesa Sheffielda či Timothyho Zahna). U nich aj u nás sa totiž stále vo veľkom číta Asimov, Clark, Pohl či Niven. Vydavateľská politika je jasná – títo autori im zarábajú na to, aby mohli platiť drahých špičkových autorov. Časopisy ich poviedky tiež uverejňujú, pretože ľudia takéto poviedky chcú. A tiež sa medzi nimi „zvezie“ nejaká to mimoriadne kvalitná od menej známeho autora. U nás to v časopisoch nemôže byť iné. Ľudia tu chcú čítať klasickú sci-fi a fantasy. Preto ju vydávať musíme. Iba kritici – intelektuáli môžu povedať, že nemôžme písať iba to, čo chcú ľudia čítať. Ak chceme, aby sa tu raz niečo predávalo, časopisy musia byť na to zamerané. Scifisti sú však rozmaznaní všeobecne. Kedysi som vo Večerníku robil rozhovor s psychológom, ktorý nás rozpitval. Bál som sa, že to budú samé nadávky typu „odtrhnutí od reality“. Nie, on nás chválil ako mimoriadne invenčných ľudí. Kým v „normálnej“ literatúre je kniha, ktorá má v sebe desa‘t percent originality vyzdvihovaná do neba, sci-fi si podľa toho psychológa nikto ani nevšimne, ak jej nemá štyridsať. Držme si preto svoju originalitu, ale nezameriavajme sa len na ňu. Ak si vymyslíte super svet, super vzťahy medzi postavami, premakáte ich psychologicky a urobíte dôveryhodnými, dopracujete dialógy a pri opisoch vystihnete ten správy detail, otrepaný nápad sa podľa mňa stratí (wow, definícia dobrej poviedky). Nechcem, aby tento článok vyznel ako nahováranie na kopírovanie. „Pointy zo žumpy“ ,diskusie o postmoderne a plagiátoch na seminároch SSAF a niektoré ďalšie debaty na nete sú podľa mňa strašne úzko zamerané, chýba im komplexnosť a trochu komerčnosti. Treba otvoriť oči a všímať si trh. To urobila Rowlingová a kam sa dostala.   Juraj MadMaxon