Shirnokh-el-Nikran vytiahol drevený kôl zo srdca svojho nepriateľa a telo mladšieho upíra sa rozpadlo na prach. Zodvihol svoj vak, ktorý pred bojom zhodil na zem a pokračoval v ceste. Chodby prastarého hradu Nún-thang boli chladné a špinavé, no Shirnokhovi to nevadilo. Nevadil mu ani zatuchlý vzduch – upíri predsa nemusia dýchať. Cestu bludiskom temných priechodov a miestností poznal veľmi dobre. Kedysi dávno – pred mnohými stovkami rokov tu žil. Bol tu vtedy ako hlavný čarodej a poradca kráľa. Vtedy si ho ľudia vážili a klaňali sa mu. Teraz, keď už vedeli čo je zač ho nenávideli a báli sa ho. Pravdaže sem-tam sa pokúšali ho loviť, ale Shirnokh patril medzi Starých upírov a bol viac než rovnocenný súper pre najmocnejších smrteľných mágov a bojovníkov. A jeho vlastný rod – upíri – ho prekliali už dávno. Považovali ho za zradcu a nenávideli ho snáď ešte viac ako ľudia.
Shirnokh spozornel. Pred ním sa ozvali zvuky krokov. Chvíľku pozorne načúval, aby odhadol počet protivníkov. Iba traja pomyslel si. Z toho jeden mladý upír a dvaja smrteľníci. Vytiahol ďalší drevený kolík a chytil ho do druhej ruky. Potom sa otočil, prešiel pár krokov naspäť a aj v úplnej temnote bezpečne našiel výklenok v stene chodby. Ukryl sa v ňom ako najhlbšie sa dalo a dúfal, že si ho upír čo ide oproti nevšimne. Nad biednymi zmyslami smrteľných ľudí sa ani nezamýšľal. Keď trojica nepriateľov prešla okolo, Shirnokh ako blesk vyrazil zo svojho úkrytu a jedným mocným úderom vrazil kôl upírovi do chrbta. Jeho telo sa okamžite začalo rozpadať na prach, ale to si už Shirnokh nevšímal. Ľuský bojovníci sa otočili s mečmi v rukách. Chvíľku všetci traja stáli nehybne odhadujúc silu protivníka. Prvý človek zaútočil a pokúsil sa upíra prebodnúť mečom, ten sa však jeho rane s ľahkosťou uhol a zachytil mu ruku. Shirnokh sa ani nemusel veľmi namáhať aby ucítil ako ľudská kosť povolila, zároveň jeho druhá ruka vystrelila ako rozzúrený had a zovrela smrteľníkovo hrdlo. Keď bojovník klesal k zemi namiesto krku už mal len kašovitú zmes kostí, miechy a krvi. Druhý človek vidiac rýchly koniec svojich spoločníkov sa obrátil na útek, no už po pár krokoch pocítil, ako ho zastavila pevná ruka upíra a vzápätí na krku zacítil bodnutie.
Shirnokh si utrel krv, ktorá mu ostala v kútikoch úst do hodvábnej vreckovky a chvíľku sa započúval. Žiadne ďalšie podozrivé zvuky však už nezačul a tak sa opatrne vybral ďalej. Nevedel, čo všetko ho tu ešte čaká. Prekonal už niekoľko primitívnych pascí – šípky vystreľujúce zo steny a skryté prepadliská s ostrými oceľovými hrotmi na dne. Toto všetko mohlo zastaviť nejakého smrteľníka, no určite nie jedného zo Starých upírov ovládajúceho všetky Talenty. Jediné čo mu ublížilo bola magická pasca vrhajúca po svojich obetiach blesky umiestnená hlboko v podzemí hradu. Trvalo takmer polhodinu kým sa mu zahojili všetky zranenia od lúčov magickej energie. Teraz sa už nachádzal blízko vrcholu veže. Prekvapil ho však nedostatok stráží. Nie len v týchto posledných úsekoch, ale v celom hrade. Porazil síce takmer stovku ľudských bojovníkov, ktorý boli na smrteľníkov určite celkom schopný a asi tucet mladších upírov, ale aj tak čakal aspoň desaťkrát viac strážcov. Rozhodne to nebola stráž akú čakal od Grau-mineka Pána démonov.
Pred Shirnokhom sa objavili zlatom a drahými kameňmi zdobené dvere. Znaky do nich vtepané znázorňovali obrátený pentagram a meč s horiacou čepeľou zabodnutý do ľudskej lebky – znak Grau-
- mineka a jeho rodu. Shirnokh zhodil z pliec svoj batoh a plášť aby mu v boji neprekážali a z pochvy vytiahol dlhý meč. Až úskostlivo sa vyhýbal dotyku posvätenej a začarovanej čepele Liasia – mocného artefaktu, ktorý kedysi vlastnil paladin Rosthar. Vlastnil ho vlastne až dovtedy kým sa nestretol s Shirnokhom. Vykročil k dverám a pomaly chytil kľučku. Vtom zacítil prítomnosť mocnej mágie, ale to už bolo neskoro. Kúzlo vychádzajúce z dverí ho ochromilo a ani sila získaná zmenou v upíra a znásobená za stáročia života ho nedokázala ochrániť.
Dvere sa pomaly otvorili a Grau-minek sa s úsmevom prizeral ako jeho dvaja trollí služobníci vnášajú upírovo telo do jeho komnát. Malé, ani nie meter vysoké bytosti boli na svoju veľkosť prekvapivo silné. Shirnokhovo nevládne telo položili do kruhu vyznačeného na zemi prachom z rozdrvených čiernych perál.
Na jeho obvode v rohoch pomysleného pentagramu stálo päť čiernych sviecí. Pán démonov prikázal svojim služobníkom odísť a sám sa začal venovať svojej obeti. Jeho trojmetrová postava pokrytá červenou kožou podobnou hadej sa nad nevládnym Shirnokhom týčila ako hora. Rituál, ktorý chcel Grau-minek teraz vykonať pripravoval stovky rokov a teraz sa už nič nemohlo pokaziť. Nič sa nesmelo pokaziť. Všetko potrebné už mal. Najmocnejšieho upíra, kvôli jeho krvi, svätenú vodu, magický meč Tri-enkor aj dostatok Moci. Tento rituál mohlo vykonať len málo spomedzi tých ovládajúcich silu ukrytú v magických kúzlach a naposledy sa vydaril kúzelníkom pred niekoľkými tisíckami rokov. Hovorilo sa, že je to pozostatok z dračej mágie, ale nik nevedel či je to skutočne pravda. Riziko síce bolo veľké, ale ak by rituál vyšiel porazil by Grau-minek Satana, Pána diablov a stal by sa jediným vládcom nad všetkými temnými ríšami. Potom by ho už nikto a nič nedokázalo zastaviť.
Hnaný touto myšlienkou Pán démonov začal rituál. Roztiahol Shirnokhovi-el-Nikranovi ležiacemu bezmocne na podlahe končatiny a ruky aj nohy mu prikoval k zemi striebornými klincami. Vôbec si nevšímal, že jeho zajatec opäť nadobudol vedomie a reve od bolesti. Sviece samé od seba vzbĺkly a ich plamene vyšľahli až ku stropu päť siah vysoko. Tu Grau-minek niečo pocítil. Cudzie, nepriateľské kúzlo zasahovalo do priebehu rituálu a rušilo ho. Ešte však mohol niečo vykonať. Zameral zdroj svätej aury najprv mysľou a potom aj zrakom. Shirnokhov meč. Svätá zbraň do seba vstrebávala temné Grau-minekove kúzla vkladané do obradu. Pán démonov siahol po meči, no keď sa dotkol čepele s vtepanými striebornými runami s výkrikom ruku odtiahol. Opäť skúsil chytiť zbraň tentokrát za rukoväť a až keď sa nič nestalo pevne ho schmatol a odhodil preč. Kňažské kúzlo meča prestalo pôsobiť proti kúzlam obradu. Grau-minek vybral fľašku so svätenou vodou a prikročil k zdesene sa prizerajúcemu upírovi. V ruke sa mu objavil jemný štetec, namočil ho vo fľaške a po dvoch rýchlych ťahoch sa na upírovom čele objavil vypálený obrátený kríž. Trochu ho prekvapilo, že Shirnokh už nekričal, iba s očami bez výrazu sledoval farebnými freskami pokrytý strop nad sebou.
Shirnokh sa prebral z kúzelného omámenia v okamihu, keď jeho meč narušil priebeh rituálu. Obhliadol si svoju situáciu a snažil sa nevnímať bolesť vychádzajúcu z prebodnutých končatín. Grau-minek si poradil so začarovanou zbraňou. Veľa času neostáva pomyslel si upír, keď zdesene pozoroval ako sa Pán démonov k nemu blíži so svätenou vodou v ruke. Skoncentroval svoju myseľ a potichu si opakoval slová zaklínadla kým sa jeho myseľ neoddelila od tela. Z obďaleč potom pozoroval ako je jeho nemŕtve telo zraňované kresbou kríža na čele. Vnímal však oveľa viac. Rozšírené vedomie neobmedzované telesnými zmyslami mu poskytovalo oveľa viac informácií. Cítil magické polia a prúdy ako sa prelievajú miestnosťou. Vedel, že kúzlo meča stihlo za ten krátky okamih nenapraviteľne porušiť rituál. Teraz už nikto nemohol zabrániť tomu, čo malo prísť. Shirnokh vedel, že mu ostáva jediná šanca ako prežiť. Musí ujsť. Vrátil sa do svojho tela a ignorujúc bolesť zo všetkých svojich zranení, s vypätím všetkých zvyškov svojich telesných aj psychických síl si vyslobodil končatiny. Strašná bolesť prebehla celým jeho telom, no teraz na ňu nemal čas. Rýchlo vyhľadal svoj vak, našťastie boli všetky jeho veci v miestnosti a skôr ako sa prekvapený Grau-minek stihol spamätať vytiahol z neho svoju tajnú zbraň. Tento artefakt kúpil od jedného elfského obchodníka výmenou za tridsať zlatých mincí a Ohnivý rubín z pokladu Thisssara-Dračieho boha. Prekliaty zdieračský elfovia myslel si vtedy, no keď teraz jedným koncom zbrane mieril na Grau-mineka ďakoval bohom, že ten obchod urobil. Na to aká bola tá zbraň mocná bolo jej používanie až detsky jednoduché. A tak ju použil.
Prvá strieborná guľka zo Shirnokhovej pištole zasiahla Pána démonov do ramena, druhá ho škrabla na spánku a ostatné štyri už ostali v jeho hlave a obrovské démonove telo sa zrútilo mŕtve k zemi. V ohni sviecí uprostred kruhu sa začali zjavovať slabé obrysy obludnej postavy Satana, Kráľa diablov a Shirnokh sa najrýchlejšie ako vládal rozbehol ku dverám. Ich spútavacie kúzlo už bolo zrušené a tak nimi upír prebehol a bežal, až kým sa neocitol pred bránou Nun-thangu. Obzrel sa a zbadal, že z najvyššej veže šľahajú plamene a z hradu vybiehajú drobné trollie postavičky. Prvé lúče vychádzajúceho slnka mu osvetlili tvár a on sa pousmial pri spomienke na povery smteľníkov, podľa ktorých slnečné svetlo upírov zabíja. A s týmto úsmevom na perách sa vydal do najbližšej dediny hľadať si potravu. Úsmev sa mu ešte rozšíril keď si spomenul na peknú dcéru krčmára. Mal na ňu právo. Konieckoncov ju zachránil, dá sa povedať, že zachránil celý svet. A najlepšie na tom bolo, že teraz už po zemi nekráča nikto, kto bol mocnejší ako on Shirnokh-el-Nikran, Najtemnejší vrah Svetla.