Tento prehľad sa oproti minuloročnému líši hlavne tým, že sú doňho začlenené preklady. Vydavatelia a prekladatelia, ktorí ich produkujú, totiž tiež patria medzi tvorcov slovenskej fantastiky. Zamerali sme sa len na knihy. Poviedky, fanziny a fandomové hnutie snáď niekedy inokedy.
Na úvod ešte doplníme mozaiku slovenskej fantastiky v minulom roku. O zbierke Jozefa Girovského „Zubaté slnko\" som písal už v tlačenej podobe článku. S vročením 2001 vyšla však aj zbierka teoretických statí Ondreja Herca „Cyberpunk\" a stala sa tak jedenástou knižkou v minulom roku. Neuveriteľný počet. Tento rok je to horšie, no stále vysoko nad priemerom.
Slováci píšu romány
Hvorecký, Michal – Silný pocit čistoty (2. vydanie) (Techno.sk) Klimáček, Viliam – Naďa má čas (L.C.A) Konkol, Štefan – Miešanci 3B: Krvavá pyramída (Epos) Kočiš, Ivan – Nie je všetko zlato, čo je striebro (Reproprint) Krutohlav 2002 (SFAF/NOC) Larssen, Thorleif – Conan a svatyně démonů (Brokilon) Pavelková, Alexandra – Miešanci 3.A: Bremeno (Epos) Weber, Rastislav – Conan – Prameny Černé řeky (Fantom print)
Ako vidíte z prehľadu, až šesť z ôsmich knižiek, ktoré autori fantastiky v minulom roku vydali, sú romány. Aj preto nemalo zmysel deliť tento článok do rovnakých kategórií ako minulý – poviedková zbierka vyšla iba jedna, a to v druhom vydaní. Veríme, že sa to tento rok zmení, aj keď romány, hlavne v češtine, budú stále vychádzať, možno v ešte väčšom množstve – iba Červenák/Larssen/Callahan ich má vraj v rôznej fáze rozrobených desať. V antológiách sme sa vrátili ku stavu, obvyklému v 90. rokoch – vyšiel iba Krutohlav. Nevyšla žiadna teória.
Zo šiestich románov sú štyri fantasy. Napísali ich autori, ktorých mená sú fanúšikom slovenskej sci-fi dostatočne známe. Knihy Viliama Klimáčka a Ivana Kočiša spája okrem toho, že ich autori nepatria k ľuďom, s ktorými by sme boli v častom kontakte, aj žáner – sociologicko – politická sci-fi, aj keď prvá má prvky alternatívnej histórie a druhá je skôr o budúcnosti.
Debutovali tento rok Ivan Kočiš a Rastislav Weber. Obidve knižky to boli klasické debuty, minimálne Weber však má potenciál na zaujímavý rozvoj. Ak podľa vás patrí do fantastiky James Bond, tak si môžete zoznam ešte doplniť o antológiu poviedok, comixov a všeličoho o Rogerovi Krowiakovi. Podľa mňa nie.
Tolkien dominuje prekladom
Bulgakov, Michail – Majster a Margaréta (Slovart) (2. vydanie) Bulgakov, Michail – Diaboliáda (Európa) (2. vydanie) Colbert, David – Čarovné svety Harryho Pottera (Ikar) Colfer, Eoin – Artemis Fowl (Ikar) Dahl, Roal – Cesta do neba (Slovenský spisovateľ) Golding, William – Boh múch (Slovart) (2. vydanie) Hesse, Herman – Hra so sklenenými perlami (Slovenský spisovateľ) Hohlbein, Wolfgang – Zabudnutý ostrov (Mladé letá) Joyce, James – Ulysses (Slovenský spisovateľ) (2. vydanie) King, Stephen – Všetko je možné – 1. diel (Ikar) Lovecraft, H. P. – Outsider (Millénium Plus) Pratchett, Terry – Iba ty môžeš zachrániť ľudstvo (Collumbus) Pratchett, Terry – Johny a mŕtvi (Collumbus) Saul, John – Temnota (Regent) Smith, Sean – Tajomná komnata J. K. Rowlingovej (Ikar) Strašidelné poviedky (Motýľ) Tokarczuková, Oľga – Dom vo dne, dom v noci (Aspekt) Tolkien – Hobit (Slovenský spisovateľ) (2. vydanie) Tolkien – Hobbit alebo cesta tam a späť (Slovart) (3. vydanie) Tolkien – Pán prsteňov 2: Dve veže (Slovart) Tolkien – Pán prsteňov 3: Návrat kráľa (Slovart) Tolkien – Roverandom (Mladé letá) Vonnegut, Krut – Bitúnok č. 5 (Slovart) (2. vydanie) Vonnegut, Kurt – Galapágy (Slovart) (2. vydanie) Womack, Jack – Ambient (techno.sk)
Mnoho knižiek je známych zo starších vydaní, preto o nich Fantázia nepísala.
Celkovo 26 kníh je už celkom pekné číslo. Knihy sú pestré žánrovo – je tu sci-fi (Womack, Hohlbein, Pratchettove a Vonneguttove knižky), fantasy (celých päť kníh od Tolkiena – toľko snáď za rok na Slovensku od jedného spisovateľa ešte nevyšlo) a množstvo hororu od najlepších autorov (King, Lovecraft, Saul a antológia Strašidelné poviedky). Lovecraft je na Slovensku obľúbený – od roku 1997 mu tu vyšli štyri knihy. Dahlova zbierka je žánrovo dosť pomiešaná, dá sa však zaraďovať najviac do hororu. Silne je aj zastúpená fantastika z pomedzia mainstreamu (Bulgakov, Golding, Joyce, Tokarczuková) a dve knižky o Potterovi sa dajú nazvať non-fiction. Mnoho z kníh sa patria do destskej literatúry, či pre dospievajúcu mládež.
Z dvadsať tri beletristických kníh je až osemnásť románov. Zaujímavé, že zvyšok sú iba horory – jedna antológia, tri zbierky poviedok. Sedem knižiek vyšlo v druhom vydaní, Hobbit dokonca aj v treťom. Jeho dve vydania v tom istom roku sú na taký malý trh podľa mňa dosť riskantným krokom, aj keď ide o takú knižku. Niektoré knižky majú čudnú distribúciu – o Lovecraftovi a Hohlbeinovi sa napríklad na stránkach netových kníhkupectiev nedozviete nič.
Čo teda môžete mať na poličke?
Spolu teda Slováci vydali 34 knižiek, z toho dve v Čechách. To je viac ako 2,8 knižky na mesiac. Osem z nich je fantasy, štyri horory, dve non-fiction, sedem science fiction a zvyšok diela na pomedzí. Najlepším vydavateľom je Slovart so siedmymi titulmi, nasleduje Ikar so štyrmi, Collumbus a Slovenský spisovateľ s tromi, Epos, techno.sk a Mladé letá vydali po dva. Celkovo tu fantastiku vydávalo 15 vydavateľstiev. Najvydávanejší autor je bezkonkrenčne Tolkien so spomínanými piatimi knižkami, Pratchettovi vyšli tri nasledujú Bulgakov a Vonnegut s dvomi.
A čo sa dá tento rok očakávať?
O slovenskej literatúre sme už písali – fantasy romány hlavne v češtine. Určite vyjde Krutohlav. Zo zahraničnej fantastiky už vyšiel druhý diel Kingovej zbierky, hovorí sa o Sillmarilione.