Švéd z Banskej Štiavnice krstil Conana v češtine

Že vraj Černák...
Mladý fanúšik Conana, alebo Thorleifa?
Sústredenie...

V temných dobách, keď o slovenskej fantasy nechyroval ni šedivý Krutohlav, túlajúci sa v balóne Slnečnou sústavou, keď krvou barbarov nepoškvrnenú zem len občas zatienil Operený had, krúžiaci vysoko na oblohe, keď na krížnych cestách nebolo počuť džavot hobitov ani okované topánky trpaslíkov a po riadnom kúzelníkovi ani prašivý pes neštekol, sadol si v kráľovskom meste Banská Štiavnica za písací stroj šialenec, ktorý napísal tieto riadky: \„Keď som pred piatimi rokmi zmaturoval na gympli, stala sa osudová vec – akurát v čase, keď bolo treba pomýšľať na VŠ, dostala sa mi do rúk Howardova Svätyňa odpornosti. A vtedy som vyhlásil: Prdím na školu, budem sedieť doma a písať fantasy.\“ Ten list bol jeden z prvých listov príchodzích do redakcie novovzniknutého slovenského časopisu Fantázia, písal sa rok 1997 a ten šialenec sa skrýval pod švédskym pseudonymom Thorleif Larssen…

Predstavte si, ako by na heroickej fantasy vydanej v Česku vyzeralo meno Ďuro Červenák… Dnes by to už bola určite záruka kvality, ale začiatkom deväťdesiatych rokov? A tak Ďuro siahol po svojich obľúbených detektívkach a spojil pár švédskych mien do jedného – Thorleif Larssen. V dobe, keď sa smiešni chlapíci rozhodli zachraňovať novým časopisom slovenskú fantastiku, mal Švéd z Banskej Štiavnice za sebou tri v Čechách vydané knihy, jednu poviedku v českej fantasy antológii a jeden autorský komiks v slovenských Bublinkách. Dokonca mal prísľub vydávania desaťdielnej fantasy ságy od čoho sám upustil! Dnes je redaktorom filmovej rubriky Fantázie a vo štvrtok 21. novembra krstil v Brlohu svoj nový román – Conan a svatyně démonů.

V ruksaku mu štrngala pravá stredoslovenská jablková frndžalica pripravená na krst a po príchode do Brlohu hneď prišiel k regálu so svojimi knihami, aby zistil, že ich už veľa neostáva, pretože sa kupujú ako teplé rožky. Keďže bol ešte čas, zašli sme na obed – kam inam ako do istého nemenovaného keltského baru, kde na stenách visia meče a dievčatá majú na tričkách napísané \„bar and girl\“… Vlastne \„…gril\“ som chcel napísať. Okrem kumštovania nad všetkým možným nás na čas zaujala aj myšlienka: keď si objednáte dvakrát jedlo s názvom \„Kura kura\“, čo poviete pri platení? Poviete: \„Mali sme kura, kura, kura, kura?\“ No, v každom prípade sme čašníčku nezmiatli a tak sme sa pobrali do Brlohu dúfajúc, že sa aspoň pár ľudí dostaví.

V kníhkupectve už stepovali páni fotografi a slečny redaktorky z médií a okrem nich to bolo celkom plné – fanúšikmi Conana, redaktormi Fantázie ale aj tými, ktorí sa dopočuli, čím sa bude krstiť (tieto tri množiny sa môžu aj prelínať, hlavne tá prostredná zasahuje do tých ostatných). Moderátor večera potom v rámci privítania prekrstil Ďura na Černáka a podebatoval s ním o tom, prečo vlastne píše Conanovky, prečo vydáva knihy v Česku a čo si na nás chystá v budúcnosti.

Conanovka – to je dnes istota, to vie aj vydavateľstvo Brokilon, ktoré sa pomaly stáva kmeňovým vydavateľstvom Ďura Červenáka (keď tie slovenské zaváhali, prečo neponúknuť dobré veci Čechom…) Ďuro, alias Thorleif Larssen v Brokilone vydal už dva romány – Conan nelítostný a teraz Conan a svatyně démonů. A to zďaleka nie je všetko. Prišiel čas, keď treba vyjsť na svetlo sveta s vlastným menom, hlavne, keď ten svet bude staroslovanský – no povedzte, ako by vyzeralo, keby nejaký Švéd písal o boji Slovanov a Avarov? Všetci tí, ktorým sa páčili poviedky o Roganovi černokňažníkovi (uverejňované vo Fantázii, Ikarii a Pevnosti), tešte sa na dva romány – o tom, ako sa Rogan stal taký, akého ho poznáme. Prvý román – príbeh z pseudohisto­rického slovanského prostredia by mal vyjsť v budúcom roku. Prvú pracovnú debatu už absolvovali aj dvaja Ďurovia – Červenák a Maxon, ten druhý totiž bude autor obálky – pekelná dvojica!

Ale vráťme sa ku krstu – po krátkej debate sme rozliali do štamprlíkov Thorleifovu frndžalicu a s prianím, aby mu to tak dobre písalo, ako \„píše\“ aj ten ich domáci ekrazit, sme si pripili. Prípitok zvládli skoro všetci prítomní fanúšikovia a potom sa už začala neviazaná debata spojená s autogramiádou. V knižkách sa objavovalo \„Thorleif, alias Ďuro\“ a často bol podpis podmienený aj prípitkom… Stredoslovenskí Švédi sú však z tvrdej ocele. Po bližšie nešpecifikovanom čase sa potom spoločnosť z Brlohu pozvoľna presunula a krst ukončila pred polnocou v ďalšom nemenovanom bratislavskom bare.

Ďalšie fotografie z krstu nájdete na tejto linke.


25. novembra 2002
Ivan Aľakša