Fantázia; inak obrazotvornosť, predstavivosť, imaginácia. 1. Schopnosť subjektu vytvárať si predstavy mimo rozsah vnímanej reality. 2. Mýtický artefakt predcochranovskej doby (odkaz). Literárne dielo vydávané skupinou združenou okolo osoby Shealanského (odkaz) mága Al-Akshu (odkaz). F. údajne propagovala kreatívne myslenie, jej autori a podporovatelia boli preto pod neustálym dohľadom exekutívy. Legenda o F. sa dodnes dochovala ako symbol vzdoru proti konvenciám, obmedzeniam a hraniciam akéhokoľvek druhu. Vo F. údajne publikoval aj legendárny Thorleaf Larsson (odkaz).
Effenberg a Talbot: Encyclopaedia Maxima Mundi, zv. III
Mesiac unavene nazeral do uličky prastarej nekropoly. Medzi dvoma honosnými
hrobkami bol priestor sotva na tri kroky. Kusy čiernočiernej tmy oddeľoval
pruh prachom posypaného svetla.
Zvuky z tieňa napravo zneli v tichu pohrebiska takmer necudne. Z času na
čas sa ozval praskot drveného kameňa, šuchot nôh v prachu a občas
ťažký nádych.
Protiľahlý breh pochmúrneho korza bol iný. Hodvábna tma hľadela slepými
očami a vyčkávala…
Záblesk! Kým mesiac zažmurkal, svetlý pás preletel muž s mečom a vrhol
sa do temnoty napravo. Ozval sa úder, výkrik a noc zavoňala krvou.
\„Tak už poď,\“ ozvalo sa o chvíľku.
Z černoty na ľavej strane sa vynoril ďalší muž – v smiešne
vyzerajúcom klobúčiku s dlhokánskym perom a s lutnou prehodenou na chrbte.
Opatrne sa rozhliadal a zašepkal do tmy naproti: \„Myslíš, že je to
bezpečné, Geralt?\“
\„Nemusel si sem chodiť,\“ ozval sa muž v čiernom. Vynoril sa z tieňa
a otrel si zakrvavený meč handrou. \„Ale čas, keď ťa tvoja zvedavosť
zabije, ešte neprišiel.\“
\„Možno,\“ dodal o chvíľu a usmial sa.
A Marigold porazil bledosťou Mesiac.
Na ďalšieho ghúla narazili v podzemí. Bol to skôr graveir ako bežný
zdochlinár, ale Geralta kostený hrebienok obludy nezaujímal. Znamením Aard
odhodil ghúla k stene a strieborný meč skončil v plesňou pokrytej
hrudi.
\„Pán Schliemann?\“ opýtal sa Marigold prázdnej miestnosti.
Kopa handier v kúte sa pohla. Objavila sa zlodejská lampička a v jej svetle
hustá hriva strapatých bielych vlasov. Pod ofinou hádzal tiene skobovito
zahnutý nos a keď olej zahorel jasnejšie, trubadúr uvidel aj oči, ktoré si
ho podozrievavo merali.
\„Pán Schliemann?\“ uistil sa Marigold.
\„Kto sa pýta?\“ zahuhňal Skobonos.
\„Váš záchranca,\“ otočil sa k nemu Geralt a svetlo lampičky
zatancovalo. Muž vyskočil spod handier a s akýmsi batohom na hrudi vyrazil
k východu.
\„Diabol!\“ kričal tenučkým hlasom ešte aj vtedy, keď sa na prvom
schode potkol a zaryl čelom do prachu.
Zaklínač pridržal pod orlím nosom fľaštičku s elixírom a \„pán
Schliemann\“ kýchol. Otvoril oči, znova ich zavrel a po chvíli znova
otvoril – vytreštené a plné hrôzy.
Geralt pokýval hlavou. \„Vranie oko, pán profesor, a ľuľkovec. Atropa
belladona. Nemusíte sa báť, za chvíľu budú moje oči
normálne…\“
Marigold sa kašľavo rozosmial.
\„Kto… kto… kto ste?\“ vykoktal nosánik.
Trubadúr k nemu podišiel a sklonil sa. \„My sme záchranná výprava!\“
vyhlásil.
Tentoraz sa rozosmial zaklínač.
Marigold sa naňho prekvapene pozrel, ale nenechal sa vyviesť z miery.
\„Katedra literárnych dejín mala o vás obavy, pán profesor – keď ste
sa tak dlho nevracali. Predsa len, robiť výskum v ruinách
Shealanu…\“
Schliemann vyprskol: \„Sú predsa tisíc rokov staré! Nemala tu byť ani
noha!\“
Geralt si odkašľal a pozrel na graveira pri stene. Už sa nehýbal.
Učenec pobledol. \„Pravda, moje závery boli trochu predčasné.\“
Zaklínač prikývol. \„Nepočítali ste s povstaním v Maechte.
Zmasakrovaní sedliaci pritiahli do okolia kadečo…\“
Vtom to už trubadúr nevydržal. Kývol rukou na Geralta a vyhŕkol: \„Našli
ste ju?\“
Nosánik sa konečne prebral. Vytrhol sa zaklínačovi z rúk, postavil sa a
vypol do výšky celých piatich stôp. \„Mám!\“ vykríkol, až sa zo
stropu zosypal mramorový prach.
\„Neuveriteľné!\“ zašepkal Marigold. Hľadel na špinavý kus
lesklého papiera – možno to bol pergamen – a v očiach mal vášeň,
ktorú zvykli prebudiť úplne iné veci.
Schliemann prikývol. \„Presne tak, stratené číslo. Štvrť storočia
Fantázie!\“
\„Martina Pilcerova!\“ vzdychol trubadúr. \„Hatr-al-amma-ec!\“
Geralt spozornel. \„Hatr-al-amma-ec? Príbeh posvätných stromov?\“
Schliemann prikývol. \„Jeden z najlepších textov legendárnej maliarky!
Úžasná sila imaginácie! Prepracovaný svet! Plastické postavy!\“
\„Druidi nám zaplatia tisíce lintarov,\“ zabručal si pre seba
zaklínač.
\„Tento príbeh som vždy miloval,\“ rozslzil sa Marigold. \„Pamätáte
sa, ako sa Najstarší strom prihovoril…\“
\„Pssst!\“ prerušil ho Schliemann. \„Takéto diela sa nečítajú na
takýchto miestach!\“
Geralt sa uškrnul – vyzeralo to ako jazva, ktorá steká po líci.
Trubadúr sa poplašene rozhliadol, ale potom sa znova vrátil k Fantázii.
Listoval a slzy mu padali po zaprášenej tvári. \„Keď vyjde slnko nad
Zoborom!\“ vzlykal, \„Juraj Červenák a jeho najlepšia
roganovka!\“
\„Červenák?\“ Geralt pochvalne zahmkal: \„Vesemir nám jeho rozprávky
čítal. Dobré!\“
\„Rozprávky?!\“ vyprskol nosatý profesor. \„Sú to do detailov
prepracované príbehy zasadené do skutočných historických období!\“
Zaklínač pokrčil plecami. \„Dobre sa to počúvalo. Oceľ a krv.\“
Schliemann sa pohŕdavo pozrel dohora. Potom sa obrátil späť
k Marigoldovi.
\„Univerzitná knižnica bude konečne kompletná!\“
Spevák prikývol. Položil Fantáziu na mramorový náhrobok a kľakol si pred
ňou do prachu. Udrel čelom o zem a čosi si šepkal.
\„Bude vás to stáť štyridsaťdva korún,\“ zašomral Geralt a hľadel na
graveira v rohu. Ghúl vyzeral trochu ako temný elf, ale možno sa mu to len
zdalo…
A Schliemann tancoval v temnote kobky.
V Prešove, 3. apríla 2003
Venované Ogremu a Valrondovi
P.S.: Pán profesor sa s Marigoldom rozplýval nad dvoma skutočne najlepšími textami Fantázie 25. Poviedka Martiny Pilcerovej znesie bez problémov porovnanie s prácami Dana Simmonsa a temná fantasy Ďura Červenáka je zasa o čosi kvalitnejšia. Thorleif sa neustále zlepšuje. Možno je kvalitatívny posun dôsledkom zasadenia do reálnej histórie, možno plastickosťou postáv a vtipným odľahčením, tak či onak, je to poctivý kus dobrého čítania. Príjemným zážitkom sú ale aj publicistické texty – osobitne vyzdvihnem článok Gustáva Murína o zneužívaní genetiky (pokračovanie série Ako bohovia), dvojstranu Petra Kundera o tragédii raketoplánu Columbia a správu Miloša Ferka o stave slovenskej fantastiky za rok 2002. Predovšetkým práca pána Murína patrí k tým, ktoré čítate viackrát – a vždy so zimomriavkami na chrbte.
Čo sa mi na efdvadfsaťpäťke veľmi nepáčilo, bol komiks. Fero Mráz kreslí dobre, ale za scenár nie je koho chváliť. Slabučký, predvídateľný – a veľmi podobný minulému pokusu, Jakubovej hube (alebo tak nejako sa to volalo). Ale nie je to nič fatálne – možno je chyba vo mne. Mám rád iný druh komiksu.
Každopádne, Fantázia 25 je znova tou najlepšou, vďaka silným poviedkam a poctivej publicistike je aj po spriemerovaní nadpriemerným číslom (úsmev).