Stretnutia s fantastikou: Tono Stiffel

Tono Stiffel
Tono Stiffel - podpisovka
Tono Stiffel a mlady fanusik
Tono Stiffel mieri
Tono Stiffel na besede v Martinuse
Tono Stiffel s mecom
Tono Stiffel so svojim oblubenym piratom

V našom nepravidelnom seriáli, v ktorom dnes už známi autori, výtvarníci, vydavatelia, organizátori a iní dejatelia rozprávajú o svojich začiatkoch na poli fantastického žánru, pokračuje autor, redaktor, recenzent a nadšenec Tono Stiffel.


Ak by som si mal spomenúť na môj úplne prvý kontakt s fantastikou, musím načrieť do hlbokých spomienok. Mal som asi štyri roky a v poľskej televízii, ktorú sme chytali na Orave, dávali v jeden víkendový večer nejaký japonský film o obrovskom robotovi, ktorý všetko ničil. Nič na neho nezaberalo a celá scéna vyzerala dosť apokalypticky. Doteraz sa mi nepodarilo zistiť, aký to bol film, no veľmi dobre si pamätám na ten des v mojej detskej duši, ktorý som vtedy prežíval. Od strachu som sa utekal skryť do chladničky, ktorú som pokladal za najbezpečnejší úkryt, a odmietal som odtiaľ vyliezť, aj keď mi tam začínala byť už poriadna zima. Táto traumatická príhoda našťastie neovplyvnila môj neskorší vzťah k fantastike.

Ďalším nemenej významným aspektom bol fakt, že vtedajší legendárny podnik Tesla Orava Nižná mal celkom schopných vývojárov, ktorí dokázali už koncom osemdesiatych rokoch poskladať funkčný prototyp satelitného prijímača. Pomocou neho zachytávali a dekódovali z prvej družice Astra kanály ako Sky Channel, Teleclub, Sat 1 či RTL a potom ich vysielali z Tesly nad Nižnú ako obyčajný analógový signál. Na týchto kanáloch bežali dookola Hviezdne vojny, Star Trek, Indiana Jones, Votrelec, Legenda, Dr. Who, Hviezdna loď Galactica a mnoho ďalších kultových filmov aj seriálov, na ktoré som v tej hlbokej totalite pozeral ako na zjavenie z iného sveta. Možno práve toto bolo prvé semienko môjho neskoršieho záujmu o fantastiku.

Paradoxne, čítanie ma nebavilo. Radšej som trávil čas chlapčenskými dobrodružstvami v hustých oravských lesoch. Do siedmej triedy som neprečítal jedinú knihu a rodičia z toho začínali byť už trochu zúfalí. Raz však moja sestra čítala pri obede príbehy o Troch pátračoch, niekde odbehla a knihu nechala roztvorenú. Zo zvedavosti som nazrel krížom cez stôl na pár náhodných riadkov. Zaujali ma, začítal som sa a bol som chytený. Knihu som sestre zabavil a po jej dočítaní som utekal do knižnice požičať si ďalšie. Najskôr len príbehy o Troch pátračoch, časom aj iné. Nemohol som sa toho nasýtiť. Čítal som všetko, čo knižničné regály ponúkali a doháňal zameškané. Postupne som sa dopracoval až k SF oddeleniu. Pamätám si to, akoby to bolo včera, ten nefalšovaný pocit úžasu z prvej knižnej SF, ktorú som čítal. Bol to Eden od Stanisława Lema a to, že som čítal práve jeho v takom mladom veku, ma vnútorne ovplyvnilo asi najvýraznejšie a zadefinovalo moju lásku k SF na celý život.

Na strednej škole môj záujem o fantastiku pokračoval. Učila tam profesorka, ktorá mala k SF pozitívny vzťah a zo školskej knižnice mi odporučila niekoľko zaujímavých diel svetovej fantastiky, ktoré som ešte nepoznal. Stretol som tam pár ďalších priateľov s podobnými záujmami, ktorí už mali čo-to načítané a zahrnuli ma ďalšími dobrými tipmi. Moje literárne obzory sa rýchlo rozširovali.

K fandomu som sa prvý krát dostal až po mojom príchode do Bratislavy v roku 1997. Po mesiaci v hlavnom meste som sa dopátral k číslu nejakého človeka, ktorý sa v Bratislave točil okolo fantastiky. Na jeho meno si už nespomeniem, ale som mu doteraz vďačný, pretože ma nasmeroval do čajovne Mažiarik, kde sa mali schádzať nadšenci fantastiky. Po práci som preto sadol na prvú električku a o chvíľu s malou dušičkou už otváral dvere na známej čajovni. To bola druhá najlepšia vec (po stretnutí s manželkou :) ), ktorá sa mi v živote stala. Zhodou šťastných náhod som sa ocitol in medias res. Rovnými nohami som vhupol do formujúcej sa redakčnej rady časopisu Fantázia, kde sa práve pripravovalo prvé číslo. Ivan Aľakša, Martin Králik, Martina Pilcerová, Pavol Martinický, Ondrej Herec, Evka Kováčová, Dáška Mehešová, Miloš Ferko, Vlado Srpoň a mnohí ďalší ma vtedy privítali takmer ako strateného syna. Ocitol som sa medzi ľuďmi, s ktorými sa dalo debatovať o fantastike (no nielen o nej) celé hodiny. Bol to neuveriteľný pocit. Všetci si tykali a panovala tu príjemná spolupatričnosť. Väčšina vecí sa realizovala nezištne, vo voľnom čase a s nadšením, aké sa v súčasnej dobe už tak často nevidí.

Postupne som sa začlenil do redakčného tímu vtedy jediného slovenského SFFH časopisu, kde som sa venoval recenziám kníh a filmov, novinkám na angloamerickom knižnom trhu, vedecko-technickým rubrikám, fandomovej publicistike a mnohému inému. Každá redakčná rada bola zároveň aj akýmsi malým conom s úžasnou atmosférou pohody, tvorivosti a humoru. Teraz, z odstupom času, mi to pripadá, že som mal šťastie, keď som mohol byť pri tom. Časopis Fantázia objavoval a formoval mnoho nových talentovaných autorov, ilustrátorov, recenzentov a redaktorov. Zúčastňovali sme sa väčších aj komornejších conov, na ktorých sme spoznávali českú časť fandomu, ale aj obyčajných fanúšikov fantastiky. Jazdili sme do Revúcej, kde Slovenský syndikát autorov fantastiky organizoval semináre s vyhodnotením literárnej súťaže o Cenu Gustáva Reussa. Vznikali nové priateľstvá, vzťahy a väzby. Komunita bola otvorená a rýchlo sa rozrastala.

Neskôr sa prevažne z redakčnej rady a externých prispievateľov sformoval SF klub Planéta opíc, ktorý pomáhal hodnotiť literárne súťaže a vydával vlastný fanzin Oppo Scifiens. Snažili sme sa v ňom okrem iného publikovať aj veci, ktoré sa z rôznych dôvodov neuverejnili vo Fantázii. Klub sa spolu s kníhkupectvom Brloh podieľal aj na organizovaní prvých Istroconov, čo bolo dobrodružstvo samo o sebe.

V tom čase som už naplno vstrebával angloamerickú SF, avšak Jožo Girovský, Saša Pavelková, Juraj Toman, Ďuro Červenák a o čosi neskôr Števo Huslica, Zuska Stožická (rod. Minichová), Daniel Morvay a Marek Eliáš mi ukázali, že aj slovenskí autori vedia pútavo a zaujímavo písať. Svojimi farbistými svetmi šteklili predstavy, oživili hrdinov a rozhýbali papierové kozmické lode. Navyše som mal to šťastie, že som bol v rovnakej generačnej vlne ako väčšina z nich, takže sa medzi nami vytvorili priateľstvá a ja som mohol sledovať vývoj ich tvorby tak trochu aj zo zákulisia a kadečomu pričuchnúť.

Prvú poviedku Prejdi bránou a dotkni sa mojej duše, ktorou celé moje spisovateľské dobrodružstvo začalo, som pôvodne napísal iba sám sebe pre radosť ako určitú formu vnútornej sebareflexie. Jej prvé fragmety vznikli niekedy na prelome rokov 1996 a 1997 počas cesty vlakom z Oravy do Žiliny, kde som študoval na VŠ. Často sa stávalo, že som v malom oravskom osobáku cestoval v noci úplne sám a prepadla ma clivá nálada. Aby som si nepripadal osamelý a zároveň trochu zamestnal myseľ, vymyslel som si postavy, s ktorými som potom v predstavách prežíval vzrušujúce vesmírne dobrodružstvá. Potom bol už iba krôčik k tomu, aby som tie fragmenty pospájal do jedného uceleného príbehu – poviedky. Keďže to bola pomerne osobná záležitosť, nemal som ambície ju niekde zverejňovať, tobôž stať sa autorom. Keď som ale prišiel do Bratislavy, dal som ju neprezieravo prečítať Martinovi Králikovi. Poviedka sa mu zapáčila a dovtedy na mňa naliehal, kým som nakoniec nesúhlasil s jej publikovaním vo Fantázii. Poviedka mala veľmi pozitívny ohlas a čitatelia sa dožadovali ďalších príbehov, čo ma nakoniec primälo zamýšľať sa nad celkovou koncepciou vytváraného univerza. Postupne som vytvoril rozsiahly svet Zabudnutého vesmíru, ktorý si rýchlo získal čitateľskú popularitu.

Kladné odozvy v redakčnej pošte a hlavne neustále naliehanie šéfredaktora Fantázie Ivana Aľakšu ma donútili premýšľať nad pokračovaniami prvotného príbehu o Letnej planéte, ktoré pôvodne vôbec neboli v pláne. Nové poviedky však postupne dotvárali ďalšie reálie univerza Zabudnutého vesmíru a každá ďalšia, či už v priamej línii alebo voľnej nadväznosti, sa potom písala o niečo ľahšie. Moja autorská zručnosť sa pomaly zlepšovala, a tak som po čase nabral odvahu a začal sa zúčastňovať aj literárnych súťaží. Ak som však nechcel, aby ma porotcovia odhalili za každým mojím textom, musel som začať písať aj poviedky nesúvisiace so Staničným systémom. Literárne súťaže donútia autora na sebe zapracovať a často vďaka nim vznikne množstvo poviedok, ktoré by som za iných okolností pravdepodobne ani nenapísal.

V priebehu dvadsiatich rokov vyšli mnohé poviedky v časopisoch a antológiách na Slovensku, v Česku, v Poľsku a Nemecku. Boli súčasťou aj spoločnej zbierky (Mozaika rôznobežných ciest, 2001), v ktorej spolu so mnou publikovali Zuska Stožická (rod. Minichová) s Vilom Búrom a peknými ilustráciami prispel Juro Molčák.

Avšak až v roku 2015, vďaka záujmu vydavateľstva Hydra (Katky Čavojovej a Lenony Štiblaríkovej), vyšli všetky tieto príbehy konečne pokope, prepracované a doplnené, logicky pospájané a s nádhernými ilustráciami. Grafická štylizácia editorky Evy Piarovej dodala zbierke jedinečný punc a ilustrátorovi Jakubovi Šimjakovi sa podarilo podmanivým spôsobom zhmotniť moje predstavy o týchto fantastických svetoch. Súhrnná zbierka celej mojej tvorby nesie príznačný názov Zabudnutý vesmír a ja neskromne dúfam, že každý, mladú generáciu čitateľov nevynímajúc, si v nej nájde niečo, čo ho zaujme, či dokonca zarezonuje jeho vnútrom.

Láska k fantastike je na celý život a koho raz chytila, toho už nepustí. Osobne nepoznám nikoho, kto by sa jej vzdal alebo ho prestala baviť. Ondrej Herec to vyjadril presne: Fantastika nie je únik od reality, ale prienik do jej hlbších vrstiev.

A kúsok toho objaviteľa je asi v každom z nás.


Súvisiace linky

Recenzia: Mozaika rôznobežných ciest

Recenzia – Anton Stiffel: Zabudnutý vesmír

Ukážka z knihy Zabudnutý vesmír

OPPO Scifiens č. 8 na svete

Poviedka: Tak blízko hviezd a tak ďaleko k tebe

Protopero: Pod mrakmi


Dosiaľ zverejnené časti seriálu:

Stretnutia s fantastikou: Tono Stiffel

Stretnutia s fantastikou: Štefan Konkol

Stretnutia s fantastikou: Jana Plauchová

Stretnutia s fantastikou: Jan A. Braun

Stretnutia s fantastikou: Lucia Lackovičová

Stretnutia s fantastikou: Mark E. Pocha

Stretnutia s fantastikou: Martin Šimon Schuster

Stretnutia s fantastikou: Michal Jedinák

Stretnutia s fantastikou: Robert Pilch

Stretnutia s fantastikou: Katarína Soyka

Stretnutia s fantastikou: Lenona Štiblaríková

Stretnutia s fantastikou: Martina Pilcerová


9. júna 2017
Tono Stiffel