 |
 |
 |
Sci-fi môže byť vážna. Môže byť aj humorná. Pre niekoho je v oboch prípadoch nenormálna. Iba jedna vedecko-fantastická kniha si však nárokuje titul \„Nenormálna vo svojej podstate\“. Volá sa Stopárov sprievodca po Galaxii a napriek svojej nenormálnosti je väčšinou čitateľov vyvyšovaná až do neba a ešte ďalej. Práve tam sa totiž skvie vľúdny nápis Neprepadajte panike!
Douglas Adams a jeho \„Stopár\“
Douglas Adams bol jeden z nauznávanejších a najúspešnejších britských spisovateľov. Tak ako väčšina slávnych a úspešných ľudí, ani Adams to zo začiatku nemal jednoduché. Ešte predtým ako stal slávnym pracoval ako vrátnik v nemocnici, bodyguard, rozhlasový režisér, tesár a upratovač. V súčasnosti už nebohý autor pôvodne začínal písať pre rozhlas a televíziu a jeho prvým úspechom bol práve rozhlasový (a neskôr aj menej kvalitný televízny) seriál stanice BBC, Stopárov sprievodca po Galaxii (The Hitchhiker\'s Guide to the Galaxy), ktorý v roku 1979 vyšiel aj v románovej podobe. Jeho ďalšie pokračovania na seba nenechali dlho čakať a tak už v roku 1980 na svet prišla Reštaurácia na konci vesmíru (The Restaurant at the End of the Universe) a Život, vesmír a vôbec (Life, the Universe and Everything) zasa v roku 1982. Posledné dve časti Zbohom a vďaka za všetky ryby (So Long and Thanks for all the Fish) a Prevažne neškodná (Mostly Harmless) boli vydané v rokoch 1984 a 1992. V poslednom období svojho života pracoval Douglas Adams ako riaditeľ spoločnosti The Digital Village, firmy ktorú založil, ktorá sa zaoberala Internetom a vydávaním všeličoho na digitálnych médiách.
Pôvodne to bolo rádio a tak.
Rozhlasové vysielanie, ktoré sa dá zohnať ako knižný prepis pôvodných originálnych textov a tiež ako audio nahrávka na všetkých možných nosičoch je jedinou rozhlasovou reláciou, ktorá bola za 50 rokov udeľovania ceny Hugo (najlepšia anglosaská sci-fi roka) nominovaná v kategórii \„Best Dramatic Presentation\“. V tejto súťaži síce podľahla filmu Superman, to ale nebráni hordám fanúšikov vešať vám to okamžite na nos, ak čo len trošičku zapochybujete o genialite tohto rádiového diela. Okrem nominácie na Huga má totiž tento rádiový Stopár vo vitríne ďalšie tri ceny a to: Imperial Tobacco Award (1978), Sony Award (1979) a Najlepší program pre mládež udelený organizáciou Society of Authors/Pye Awards for Radio (1980).
Televízny seriál, ktorý vznikol neskôr ako výsledok prirodzeného vývoja peniazotvorných nápadov, sa okrem diváckeho úspechu dočkal tiež niekoľkých ocenení. Konkrétne v roku 1981 získal od britskej asociácie pre televízne vysielanie ceny za najlepšiu grafiku v televíznom programe, najlepší zvuk a najlepší VTR Editing.
Všetky tu spomenuté Stopárove variácie ako knihy, cdčká, videokazeta, rozhlasové texty a podobne sa dajú objednať na www.douglasadams.com, ich ceny sú však značne britské. Pre fanúšika je to však tá najlepšia voľba, veď kde inde by zohnal knižného Stopára z limitovanej edície, v angličtine a s osobným podpisom Douglasa Adamsa?
Počítačová hra vraj neexistuje. To je lož.
Už v roku 1985 sa totiž na pozemský svet dostala čistokrvná textová hra od geniálnej hernej firmy dávnoveku, spoločnosti Infocom a hneď od svojho zrodu začala zbierať úspechy zo všetkých strán. Najlepšie predávaná hra roku 1985 (250 000 kópií) si odniesla nespočítateľne veľa titulov Hra roka od rôznych herných časopisov a organizácií a fanúšikovia tvrdia, že je to stále jedna z najlepších (ak nie najlepšia) \„interaktívnych fikcií\“ aké boli kedy urobené. V dnešnej dobe toto tvrdenie síce zaváňa istým megalomanstvom, aj keď sila príbehu v tejto hre je nesporná, jej technické prevedenie dané dobou výroby jej predsa len strháva značné množstvo kladných bodov. Ak by niekoho zaujímalo ako to vyzerá v praxi, doporučujem znova už vyššie spomenutú stránku, kde sa nachádza prepis jej originálnej verzie do jazyka Java. Hra je čisto textová a vyžaduje slušnú znalosť anglického jazyka. Pre tých, ktorým sa táto historická vecička zapáči, doporučujem začať zháňať kolekciu hier pod názvom \„Lost Treasures Of Infocom\“, kde sa nachádza aj pôvodná verzia hry pre počítače PC.
O čo tam vlastne ide?
Veľmi dobrá otázka. V sérii Stopárov sprievodca po Galaxii ide totiž o všetko. V hre nie je len osud planéty Zem, ktorá je už v tretej kapitole prvej knihy doslovne vygumovaná z vesmírnych atlasov a zo svojej obežnej dráhy, ale aj o večné otázky života, vesmíru a tak vôbec. Zo zdemolovanej planéty Zem, ktorá bola odstránená vogonskou stavebnou flotilou kvôli tomu, že prekážala vytvoreniu novej hyperpriestorovej expresnej diaľnice sa podarí uniknúť iba trom ľuďom. Slečne Trillian, ktorú na jednom maškarnom plese zbalil prezident Galaxie Zafod Bíblbrox a odviezol si ju zo sebou, mimozemšťanovi Fordovi Prefectovi, ktorý namiesto plánovaných pár týždňov zostal na Zemi pätnásť rokov a chvíľami schaosenému a precitlivenému Arthurovi Dentovi, ktorý sa ako dobrý kamarát zviezol s Fordom. Bola to dosť smutná udalosť z niekoľkých dôvodov – predovšetkým to bolo úplne zbytočné, pretože diaľnica sa nakoniec nepostavila a a tiež preto, že sa tak stalo päť minút pred skončením najväčšieho a najdrahšieho experimentu v dejinách vesmíru. Zem totiž nebola len planéta. Bol to obrovský organický počítač, ktorý nechali vytvoriť … myši, aby zistili základnú otázku života. Myši sú totiž najinteligentnejšie bytosti na Zemi a jedny z najinteligentnejších stvorení v známom vesmíre (spolu s Húlúvú, čo je superinteligentný odtieň modrej farby, väčšinou zalomený do optického hranola).
Už spomenutí hlavní hrdinovia príbehu cestujú loďou na nepravdepodobnostný pohon, ktorého podstatou je šálka čaju, v reštaurácii s výhľadom na zánik vesmíru jedia inteligentnú hovoriacu kravu, počúvajú vogonskú poéziu, ktorá je tretia najhoršia vo vesmíre a medzitým sa hašteria s depresívnym robotom Marvinom, ktorý na nich čakal 576 000 000 3579 rokov (presne), kým sa vrátia z cesty časom. Fakty ako reklamné oddelenie firmy na výrobu robotov, ktoré zaberá všetky pevniny troch planét, hudobná produkcia kapely Postihnutá oblasť, ktorá sa najlepšie počúva v betónovom bunkri 55 a pol kilometra od javiska alebo cestovná medzihviezdna loď s meškaním deväťsto rokov, ktorej hibernovaných cestujúcich raz za rok zobudia aby im ponúkli čaj a sušienky sú v tomto vesmíre na dennom poriadku.
Už viete, prečo nie sú knihy Douglasa Adamsa normálne? Presne kvôli tomuto a kvôli ďalším tisícom vecí, ktoré sú v jeho knihách namixované do koktejlov plných inteligentného slovného humoru, brilantných a vtipných nápadov, trefných prirovnaní a skvele popísaných komických situácii. Som naozaj rád, že niečo také vzniklo.