ASTRONAUTOVA ŽENA (The Astronaut`s Wife), r. Rand Ravich, USA, 1999
(video)
Povedzme si to takto: Johnny Depp je fajn, ale nie je to žiadny Anthony
Hopkins. Povesť kvalitného herca si získal ani nie tak svojimi úžasnými
výkonmi, ako skôr schopnosťou rozhodnúť sa pre zaujímavý scenár a
zveriť sa do rúk dobrého režiséra. Tak došlo k tomu, že tento moderný
„jamesdeanovský“ rebel s vizážou krásavca neuviazol v sériových
hollywoodskych romantických komédiách či akčných trhákoch, ale pravidelne
sa objavuje v zásadných dielach tvorcov takého kalibru ako Tim Burton, Jim
Jarmusch či Terry Gilliam. A ja osobne som už náramne zvedavý na mystický
horor Deviata brána, v ktorom Johnnyho talent dúfam do poslednej kvapky
vyžmýkal milovník nedospelých dievčat a skvelý režisér Roman
Polanski.
Vo svetle týchto skutočností je absolútne nepochopiteľné, čo Johnnyho
Deppa prinútilo vziať hlavnú úlohu v psychologickom sci-fi thrilleri
ASTRONAUTOVA ŽENA. Dobrý scenár to byť nemohol, pretože niečo tak
neoriginálne a nabité stupídnymi dialógmi tu už dávno nebolo. A dobrý
režisér? To asi ťažko, lebo tento múdro sa tváriaci a pritom dokonale
bezduchý výtvor má na svedomí akýsi Rand Ravich. A kto, doriti, je Rand
Ravich? Takže za Johnnyho účasťou na tomto projekte sú buď prachy
(napokon, založil s Vanessou „medzierkou medzi zubami“ Paradisovou rodinu
a každý dolár dobrý, že?), alebo fakt, že spoluhráčkou mu je Charlize
Theronová (treba vidieť). Tak či onak, tejto báchorke očividne neveril už
od prvej klapky. Z jeho tváre po celý čas sála totálna otrávenosť a
v niekoľkých scénach nemá ďaleko k tomu, aby znudene prevrátil oči –
mľandravý Liam Neeson v Epizóde I. je oproti nemu neskutočne sa baviaci
nadšenec. Charlize Theronová sa celú situáciu snaží zachrániť a hrá ako
o dušu. Lenže márna snaha – aby z toho dačo bolo, musel by ju občas
niekto (napríklad režisér) správne usmerniť. To sa však nestane, takže
výsledkom je len afekt a divákov pocit premrhaných možností.
A o čom vlastne ASTRONAUTOVA ŽENA je? Mám sto chutí povedať, že o tom,
čo je hnedé a smradľavé, leží to pod stromom a nie je to zdochnutá
veverica, ale predsa len: Astronauta Spencera vyšle NASA na obežnú dráhu,
aby tam so svojím kolegom opravili poruchu na vesmírnej družici. Keď
vystúpia do priestoru, aby skontrolovali vadný panel, náhle dôjde
k čomusi, čo v riadiacom stredisku označia za „výbuch“, a na dve
minúty je prerušené spojenie. Obaja muži však vyviaznu bez zranení a
šťastne sa vrátia na Zem. Všetko vyzerá OK, no Spencerov kolega-pilot
náhle zomrie na rozsiahlu mozgovú príhodu a jeho manželka spácha
samovraždu. Spencerova žena začína tušiť, že niečo nie je v poriadku, a
že tam hore sa počas tých hluchých dvoch minút stalo viac, než jej manžel
prezradil. (Tušíte správne, vstúpila doňho neznáma inteligencia odkiaľsi
z hlbín vesmíru…)
Nič proti psychologickým sci-fi filmom. Nedávna Gattaca dokázala, že i bez
superhviezd a ILM sa dá natočiť pôsobivý príbeh. V prípade ASTRONAUTOVEJ
ŽENY však prívlastok „psychologický“ znamená presne to, čo si pod ním
my anti-inťoši predstavujeme: lacný, nudný a miestami vyložene hlúpy. Tá
jedna záhada („Čo sa tam vo vesmíre vlastne stalo?“) vo vás nevyvolá
vôbec žiadne otázky, nieto ešte aby vás v napätí udržala skoro dve
hodiny. Všetky tie táraniny prezívate v nádeji, že na konci bude nejaké
prekvapenia, alebo (keď už im tá psychológia nejde) aspoň dáke efekty.
Budete čakať márne. Môže sa vám dokonca podobne ako mne stať, že počas
záverečnej „nervydrásajúcej“ scény so všetkým tým pobehovaním po
chodbách, zamykaním v poslednej chvíli a vylamovaním dverí budete mysľou
niekde úplne inde a potom sa náhle spamätáte a uvedomíte si, že neviete,
čo sa v uplynulých desiatich minútach na obrazovke vlastne odohralo.
Ale jedno pozitívum (okrem dobrej kamery) tento zbytočný film predsa len má.
U nás vyšiel iba na videu, takže keď už si ho nejakou nešťastnou
náhodou požičiate, ešte stále máte možnosť pretáčať cez obraz či
kedykoľvek stlačiť stop. Verte mi, o nič neprídete.
Hodnotenie: 3/10  Michal Jedinák