 |
Presne tam, niekde v treťom rade asi pol metra od vrchu bola opretá kazeta s nápisom Hviezdne vojny. Nemal som najmenšej potuchy čo to je, názov ale znel lákavo, takže som to psychologicky zahral na otca a kazeta s nami putovala domov. A to bol skutočný začiatok.
Narodil som sa, vyrastal a stále žijem, z pohľadu bratislavčanov, na lazoch – v Topoľčanoch. Keďže tu u nás koleso vymysleli ešte len minulý týždeň, ani s tým sáj-fáj to pred dvadsiatimi rokmi nebolo ružové. Rakúsku TV sme tuším síce chytali, ale len v dvoch farbách a ešte k tomu, nevedno prečo, tam rozprávali dáko neslovensky, čo pre desaťročné chlapčisko bola podstatná prekážka. Takže pokým neprišiel ten DEŇ, čítal som Nevedka a čakal.
Uplynul nejaký čas, prišiel kapitalizmus a s ním naša hádzanárska hala zaplnená vetešou od výmyslu sveta. Trhoviská, po našom burzy, sa začali rojiť ako komáre nad riekou Moravou a prinášať nám aj to, o čo sme boli celé roky ochudobnení, alebo sme ani nevedeli, že niečo podobné existuje. Presne tak to bolo aj s tým dobrým ujom porušujúcim vtedy ešte neexistujúci autorský zákon. Jeho stánok, stojaci hneď vedľa stola súčasného poslanca za SMER pána Gogu, sa doslova prehýbal pod množstvom videokaziet s filmami zo západu excelentne nadabovanými jedným človekom. A presne tam, niekde v treťom rade asi pol metra od vrchu bola opretá kazeta s nápisom Hviezdne vojny. Nemal som najmenšej potuchy čo to je, názov ale znel lákavo, takže som to psychologicky zahral na otca a kazeta s nami putovala domov. A to bol skutočný začiatok.
Na tej páske boli Star Wars jeden a dva, dnes posunuté na pozície štyri a päť. Prišli sme domov, bola sobota, zmastili sme obed a pustili video. Keď po pár sekundách preletela cez obrazovku prvá kozmická loď odpadol som. Ako mohli niečo také natočiť v skutočnom vesmíre!? Veď to natáčali tam hore, nie? Ja som tomu skoro veril. Problém nastal približne o hodinu, keď sme sa mali naložiť do auta a ísť na návštevu k starej mame, tak ako každý víkend, pretrhať trochu rodinné hriadky. Nemohol som! Veď by som nevedel ako sa to skončí! Psie oči zabrali po druhýkrát a odchod sa posunul aspoň do konca prvého filmu. Potom sme šli. Absťák som mal veľký ako Hviezda smrti. Celú cestu som sa snažil pochopiť princíp fungovania svetelnej šable a rozmýšľal som, či by som niečo také zmontoval v dedkovej dielni. Keby mi vtedy ponúkli vstup do rádu rytierov Jedi výmenou za hocičo, neváhal by som ani sekundu. Takto nejako fungujú sekty.
Teraz je to už iné, po niekoľkých rokoch som zohnal aj poslednú časť, prišli prvé tri, mám soundtrack, plagáty. Doma skladujem tristo knižných titulov, ktoré nemám kedy čítať a asi stovku dévédéčiek, ktoré nemám kedy pozerať. Počas vysokej školy som v Blave objavil Brloh, skamošil sa s Heňom a neskôr aj s Henkou. Potom prišli ďalší – Bystro, Tóno Stiffel, ľudia z Inzinu, dokonca som už videl aj živého Aľakšu, vážne. Bol som zaľúbený do Pratchetta, Pohla, Carda aj Simmonsa, už celkom dobre viem kto je to King, Neff aj Pavelková. Ostatní sa určite nenahnevajú, mali by ste tu tiež byť vymenovaní, ale je vás strašne veľa. V tomto svete stále žijem, aj keď to tak nevyzerá. Ale začiatok? Ten naozaj spáchal ten šedivý miliardár z Ameriky, čo má ešte aj meno také super showbiznisové, že George Lucas.