Upozornenie: Priaznivci Star Wars sa čítaním tohto článku vedome vystavujú riziku a redakcia nepreberá žiadnu zodpovednosť za prípadné duševné poruchy či iné nepriaznivé následky privodené týmto počínaním. Redakcia ďalej vyslovuje úprimnú sústrasť príbuzným všetkých doterajších i budúcich obetí menovanej ságy. My sme vás varovali!
Keď obmedzenci z Európskej únie zakázali klonovanie, dlho a nahlas som nadával. Keby som predtým videl druhú epizódu Hviezdnych vojen, asi by som sa rozčuľoval oveľa menej.
Nezmienim sa o mnohom. Okrem Ďura Lucasa nepoznám meno nikoho, kto sa na výrobe filmu podieľal (no, s výnimkou Alfa, pardón, Stana Dančiaka, čo daboval Yodu.) Viem len mená siedmich postáv, aj to štyroch animákov. Zabudol som názvy všetkých lokácií, v ktorých dej prebiehal. Spresniť či doplniť ktorúkoľvek zo spomenutých informácií by ma stálo viac, než je film hoden. Istotne nejeden priaznivec Hviezdnych vojen pozdvihne hlas, aby povedal, že celá séria je rozprávkou, metaforou, žiadajúcou od diváka detsky nevinný pohľad a pochopenie. Pravdu povediac, Lucas zneužíva niektoré rozprávkové postupy, aby si podobný prístup vynútil. Ja sa mu na malého spokojného mongoloida hrať nebudem.
Nemôžem poprieť čiastočnú remeselnú zdatnosť tvorcov, dokonca ju chcem pochváliť. Film má výborný zvuk, priam umelecké zábery krajín a miest a zo dva veľmi slušné interiéry. Všade je plno úžasných robotov (a dve obľúbené otlčené plechovky R2D2 a C3PO), úchylných zvierat a absolútne namakaných mimozemšťanov. Tí sú kapitolou sami o sebe. Nádherní či už ako latexové papule alebo zhluky dát. S vlastnou mimikou, gestami, držaním tela, rečou a dovolím si povedať, že aj zápachom. Klobúk dolu. To všetko sú však veci, ktoré podľa mňa majú film dotvárať, nie tvoriť. Tanier nerobí tortu.
A teraz si klobúk chytro nasaďme, aby nám tie ostatné splašky netiekli na hlavu a za krk. Dej nestojí za reč – Jedi v puberte. Uhry a polúcie vystrihli, ostali hádky s “otcom” Obi-Wanom, smoklenie nechápaného génia a váľanie s Amidalou po trávničku pred ružovučkou umelou krajinkou. Áno, ešte niekoľko hrdinských scénok a bakelitové emócie pri stretnutí s umierajúcou matkou a zopár nevlastnými príbuznými. Cituprázdne charakterové herectvo a kvázidialógový bľabot si zaslúžia dajaké nominácie na Zlatú malinu. Lenže ani detský film (teda film nakrútený infantilným režisérom) by nemal zhadzovať svoje vážne zamýšľané postavy. Obi-Wan Kenobi vedie vyšetrovanie nezmyselného atentátu na Amidalu spôsobom, na ktorý môžu byť jeho učitelia z Jediotského ústavu aplikovanej stupidity právom hrdí (keby sa nebol poradiť v materskej škôlke, musel by byť film o polhodinu dlhší). Navyše povraždenie desiatok Jediov neorganizovaným húfom plechových výliskov popiera nadľudské schopnosti členov Rádu a ukazuje, že ich výnimočnosť je iba kabaretný trik a propaganda. Tento diel ságy prináša takú prudkú devalváciu Jediov, že v slove rytier je pre nich viac ako dostatočné použitie výhradne mäkkých i. Popri takom čomsi je hračkou prižmúriť oči, keď sa vákuom v prstenci asteroidov šíria modré vzduchoprázdnotrasné krúžky výbuchov seizmických bômb, z rozsekaných bojovníkov nekvapne ani len štvrť kvapky krvi, alebo keď sa odev sivovlasého zloducha letiaceho na nekrytom skútri niekoľkostokilometrovou rýchlosťou správa ako v miernom vánku. Páni, ten je dobre naškrobený! No povedzte, všímal by si niekto, že továreň montujúca najväčšiu armádu robotov v galaxii nie je vôbec strážená, že Obi-Wan a Anakin sa nedokážu vyslobodiť z pút, ktoré Amidala odomkne sponkou na vlasy, že ÚDES (Úžasne Demokratický Senát) o odovzdaní právomocí kancelárovi vôbec nehlasoval, že … Nevšímal. Taký Lucas určite nie.
O čo má Lucas menší cit pre logiku, o to lepšie vníma pálčivé sociálno-politické problémy Ameriky a menej rozvinutého sveta. Tu pichne satirickým ostňom do skorumpovaných politikov, tam smelo odsúdi drogy či nacionalistický separatizmus. Neoddiskutovateľným ideologickým vrcholom filmu je scéna, v ktorej Amidala premýšľa o rozchode s Anakinom, pretože on (odveďte deti z kinosály) považuje tyraniu za lepšiu ako demokracia! Klobúk nepomáha, začína nám premokať.
Ak sa obzrieme k, fuj, Epizóde I, musíme uznať, že dvojka je,
rovnako ako zajačie bobky, lepšia. Ak by sme vystrihli všetky scény,
v ktorých herci povedia viac ako päť slov, predstihla by Epizóda II
i tie zajačie bobky. Na vyššiu úroveň by ju možno dokázal pozdvihnúť
Alf, prepáčte, Yoda, svojou Silou. Zhliadnuť tento paškvil som si považoval
za povinnosť. Napísať tieto riadky si považoval za povinnosť môj
žalúdok. Ak sa ako pravoverní scifisti nemôžete vyhnúť 145 bezútešným
minútam v kine, snažte sa aspoň zohnať čo najlacnejšie vstupenky. Za
ušetrené peniaze kúpte kytičku sestričke, čo vám po predstavení
vypumpuje žalúdok. Sila vám pomáhaj!
Znepokojivá otázka na záver: Nekompetentné klonovanie pokračuje, trojka
bude. Podarí sa zastaviť starého Lucasa skôr, ako spácha Epizódu
VII – Hrôza sa vracia?
Hodnotenie: 4/10
Váš Hromovlad