Spawn

Mark Dippé

Treba uznať, že agent Al Simmons (Michael Jai White) tentokrát stupil do poriadneho… Ehm, ocitol sa v blbej situácii. Až doposiaľ bola jeho životná dráha namazaná hrubou vrstvou lubrikačného gelu a on sa po nej hladko šmýkal ku krajším zajtrajškom. Predovšetkým mal skvelý spôsob obživy – pracoval pre tajnú protiteroristickú organizáciu G-6 (vďaka čomu mohol na náklady zamestnávateľa cestovať po celom svete a akurát kde-tu vyhodil do vzduchu továreň na chemické či biologické zbrane, alebo vypálil raketu na lietadlo plné arabských fundamentalistov). A keď má niekto takýto zábavný a výnosný džob, tak logicky vlastní aj obrovský barák, krásnu ženu, rozkošnú dcérenku a prítulného psa. Skrátka americká idylka.

Lenže potom zvlhčovadlo došlo a kĺzačka Simmonsovho života dostala povrchovú úpravu brúsneho papiera posypaného pripínačkami. Zistil totiž, že pri jeho poslednej akcii zahynuli aj nevinní ľudia a že jeho šéf Jason Wynn (Martin Sheen) o tomto „nutnom zle“ vedel vopred. Simmons okamžite požiada o rozviazanie pracovného pomeru, avšak boss ho poučí, že v prísne tajných organizáciách sa výpovede nedávajú. Šľachetný hrdina sa o tom presvedčí pri nasledujúcej akcii, kde mu Wynn osobne odovzdá odmenu za verné služby v podobe kremácie zaživa. Upálený Simmons sa (zrejme vďaka spomenutým nevinným obetiam) dostane do pekla. Tam mu je ponúknutá nová pracovná zmluva – môže sa vrátiť na Zem k svojej ženuške, ale za to bude viesť pekelné armády pri ťažení proti mocnostiam svetla (či čomu vlastne). Simmons súhlasí, potrasie vládcovi pekla Malebolgiovi pazúrom a švihá si to domov. Lenže beda, od jeho smrti už na Zemi ubehlo päť rokov a do jeho vily a manželkinej postele sa už nasťahoval jeho bývalý kolega. Spawn (tak sa Simmons po zmŕtvychvstaní volá) navyše vypadá ako zhnito-zoškvarené čosi, čo bezdomovci vyhrabali z odpadu, takže u svojej vlastnej vdovy nemá ktovieaké šance. A tak sa aspoň ide pomstiť Wynnovi, ktorý medzitým vymyslel plán, ako pomocou smrtiaceho vírusu ovládnuť svet. Ochotného pomocníka našiel v pekelníkovi Violatorovi, ktorý má normálne podobu veľkej rohatej obludy, ale v pozemskom svete upredňosťuje imidž úchylného, nechutne tučného Klauna. Je teda najvyšší čas, aby sa Spawn naučil používať svoj viacfunkčný plášť a ovládať reťaze a hroty, čo mu samovoľne vystreľujú z opancierova­ného tela…

Debut Marka Dippého prebehol našimi kinami bez výraznejšieho diváckeho ohlasu a bez poriadnej recenzii v Ikarii či Fantázii (len sme ho avízovali v č.2), nuž sa mu podrobnejšie venujme teraz, keď vychádza na videokazetách. Jedná sa o prepis kultového comicsu Todda McFarlanea a keďže dotyčný pán mal aj producentský dohľad nad natáčaním, je to prepis pomerne verný, dodržiavajúci reálie svojho kresleného predchodcu. Tento fakt je však zároveň príčinou nedostatku, ktorý mi pri sledovaní filmu vadil asi najviac – príbeh je comicsovo chatrný, chaotický, bez výraznejšieho ústredného dejového ťahu. Ide vlastne o zlepenec viac či menej efektných scén a zápletka sa chvíľami potkýňa sama o seba. Niektoré postavy (Spawnov učiteľ a mentor Cagliostro v podaní Nicola „Merlina“ Williamsona či v lesklej čiernej koži nahodená Wynnova spoločníčka-zabijáčka) sú tu len preto, že boli aj v comicse, sú zbytočné a dejom sa mihnú bez toho, aby sa nejako podstatnejšie presadili. Takisto by filmu pomohlo občasné spomalenie, aby sa zdôraznila ponurá atmosféra a hrdinovo duševné utrpenie (pekne sa to podarilo Proyasovi vo Vrane). A viac brutality by mi tiež nevadilo, v comicse o mohutné krvavé výstreky, rozdrvené hlavy a poodtrhávané končatiny nie je núdza. Vyskytli sa názory, že Spawn je po Vrane a Burtonovom Batmanovi najlepším comicsovým prepisom, no podľa mňa by v súboji so spomenutými veľdielami dostal ťažkým spôsobom po svojej spečenej papuli.

Ale aj napriek výhradám je to obstojný film a stojí za pozretie. Vizuálne efekty sú kvalitné (okrem Malebolgiu, ktorý je totálne odfláknutý a pripomína trapné obludy z Herkulesa či Xeny), kamera a strih výborné, herecké výkony primerané. Čo však robí zo Spawna naozaj kvalitnú zábavu, sú úchvatné úvodné titulky, špičková muzika (Marilyn Manson, Prodigy, Metallica…) a John Leguizamo v úlohe Klauna. Odvážim sa tvrdiť, že toto je prvý comicsový zloduch na striebornom plátne, ktorý slušne špliape na päty Nicholsonovmu Jokerovi. Jeho humor je síce nechutnejší než vtipy o nekrofílnych pedofiloch, ale o to viac poteší každého diváka-zvrhlíka. Prvýkrát som takmer upadol do bezvedomia, keď si Klaun nahlas ubzdil, zahlásil „Mokráč!“, nato vytiahol z nohavíc vlhké sliny a hnedý fľak na nich okomentoval výkrikom „Čokoláda!“. Druhýkrát ma obchádzali mdloby, keď Klaun vytiahol z kontajnera pizzu plnú hmýriacich sa červov, zašomral „Fuj, neznášam ančovičky!“, vzápätí odhodil dotyčnú oblohu a pizzu aj s larvami si v detailnom zábere s chuťou nadžgal do úst. A garantujem vám, že toto zďaleka nebol jeho posledný humusácky fór. No povedzte, môžete ignorovať film, v ktorom si niekto pri sledovaní televízie namáča do majonézy krútiace sa dážďovky a vcucáva ich podobne ako radový občan špagety?


13. júla 2000
Ďuro Červenák