NEZVRATNÝ OSUD (Final Destination), r. James Wong, USA, 2000 Paráda! Keď som si už myslel, že najpopulárnejší subžáner hororu zvaný „teenagerská vyvražďovačka“ uviazne na plytčine nezáživných pokračovaní Vreskotu, Temnej legendy či Tajomstva vlaňajšieho leta a pomaly opäť vyjde z módy, prišli doktori James Wong a Glen Morgan (produkcia Aktov X, Milénia a Vesmíru bez hraníc) a napojili umierajúceho pacienta na infúziu so spoľahlivým životabudičom známym ako „Originalita“. To spolu s prísľubom, že už o pár riadkov nižšie si budete môcť vychutnať ďalšiu z mojich geniálnych myšlienok, robí túto recenziu nesmierne zaujímavou, takže s chuťou čítajte ďalej!
Nebudem to naťahovať a rovno vám bonznem, v čom je scenár Glena Morgana
(vycibril ho spolu s Wongom a Jeffreym Reddickom) taký prevratný. Najviac asi
zarazí, že tento príbeh sa v pohode zaobišiel bez ošúchanej schémy
s maskovaným vrahom a šokujúcim záverečným odhalením. Áno, totožnosť
krvilačného šialenca poznáte už od začiatku. Ak si myslíte, že čosi
také musí byť nuda, ste na velikánskom omyle. Takýto napínavý (a pritom
veľmi zábavný) horor tu už dávno nebol. Dôvod je jednoduchý – zabiják
v NEZVRATNOM OSUDE je neporaziteľný a niet pred ním úniku. Je to totiž
samotná Smrť! Dlhé roky asistovala všetkým tým Michaelom a Jasonom pri
likvidovaní celých zástupov amerických dorastencov, no teraz sa konečne
naštvala a povedala si, že nastal čas vystúpiť z tieňa tých babrákov a
predviesť im, ako to robí skutočný profík. A divák len vyvaľuje
oči – takého vynaliezavého a nemilosrdného vraha sme tu asi ešte
nemali.
Stádočko amerických študentov sa spolu so svojimi učiteľmi chystá na
výlet do Paríža. Ešte na letisku má však jeden z nich, Alex,
hrôzostrašný sen (alebo jasnozrivú víziu?) o tom, že lietadlo krátko po
štarte exploduje. Začne hysterčiť a panikáriť, v dôsledku čoho je spolu
s niekoľkými spolužiakmi a učiteľkou vykázaný z lietadla a nútený
počkať si na ďalší let. Lenže čo čert (respektíve Osud) nechce,
obrovský stroj skutočne hneď po vzlietnutí zachvátia plamene a záliv
blízko letiska je raz-dva plný trosiek a upečených pasažierov (vrátane
roztomilého kojenca). Alexovi sa teda podarilo prekabátiť Smrť. Nemusím
vám ale vravieť, že ona nad tým nemávne svojou kostnatou rukou a snaží sa
dať veci do poriadku. Osud je totiž skutočne nezvratný a tak tí, čo
vystúpili z lietadla, začnú jeden po druhom umierať za veľmi čudesných
okolností. Alex sa urputne snaží prísť na to, ako by Smrť znovu dobehol a
vyhol sa ostriu onej zlopovestnej kosy. A musí na to prísť skôr, než bude
na rade.
Originálny scenár spolu s remeselne dokonalou réžiou Jamesa Wonga robia
z NEZVRATNÉHO OSUDU superzábavnú lahôdku pre hororových znalcov a
nervydrásajúci zážitok pre bežného diváka. Všetky úmrtia sú veľmi
originálne a pritom zámerne nepravdepodobné, aby vynikla myšlienka, že keď
sa vás sama Smrť rozhodne poslať pod fialky, môže vám byť osudná každá
zanedbaná maličkosť. Napríklad stačí stáť pri železničnej trati práve
vo chvíli, keď uháňajúci rýchlik jedným kolesom zachytí a vymrští kus
plechu povaľujúci sa medzi koľajnicami. A viac vám neprezradím, bežte do
kina a zažite to napätie a paľbu prekvapení na vlastnej koži. Za seba
musím povedať, že v ten večer, keď som film videl, pre istotu som zo steny
nad svojou posteľou zložil obojručný meč, moju trofej zo súťaže
O najlepšiu fantasy. Veď čo ak sa jeden klinček uvoľní…
NEZVRATNÉMU OSUDU možno vytknúť snáď iba síce efektný, ale príliš
chaoticky zostrihaný „súboj“ s odtrhnutým elektrickým káblom. Takisto
obsadenie je vyberané viac podľa vizáže než podľa hereckých schopností,
ale na to sme si už pri tejto sorte filmov zvykli a navyše to má
nezanedbateľnú výhodu: keďže je väčšina hercov pre diváka celkom
neznáma, nemôže si dopredu rozvrhnúť, kto to vlastne prežije a kto nie (a
prežije to vôbec niekto?). Známou tvárou je tu iba pani učiteľka
v podaní Kristen Cloke (podozrievam ju, že je strúhadlom pre ceruzku
jedného z dvojice tvorcov, pretože hrala vo všetkých vyššie menovaných
seriáloch, určite si ju pamätáte ako Laru z Milénia či členku posádky
hviezdoletu vo Vesmíre bez hraníc). A čestný štek sa ušiel Tonymu
„Candymanovi“ Toddovi, ktorý hrá podozrivého zriadenca márnice,
fundovaného odborníka v problematike Smrti a Osudu. Keď hrdinom na
rozlúčku povie „Čoskoro dovidenia!“, aj blbec pochopí, že „pán
Smrť“ nemusí vyzerať len ako kostra so vzdialenými modrými svetielkami
v prázdnych očných jamkách.
Ale vy už isto čakáte na sľúbenú geniálnu myšlienku. Ktosi múdry
povedal, že všetky náboženstvá vznikli len preto, aby sa ľudia nejako
vyrovnali s pomyslením na smrť. Ja sa odvážim tvrdiť, že v dnešnej
bezbožnej dobe túto úlohu na seba do značnej miery vzali všemožné horory
a iné krváky – no povedzte, nezačali sme vďaka prorokom ako Peter Jackson
či Quentin Tarantino považovať smrť za tú najzábavnejšiu vec na svete?
I NEZVRATNÝ OSUD je toho jasným dôkazom. Napriek bezútešnej zápletke
neodídete z kina s ťažkou depkou, lež s úsmevom na tvári a na
záverečnej pointe v duchu tvrdenia „smrti nikto z nás neunikne, nech
robíme čokoľvek“ sa budete smiať ešte tri dni. Nie je to úžasné?
Hodnotenie: 8/10 (100/10 samožerstvo recenzenta)  Michal Jedinák