Ohnivé pero Q1 2009: Služba

Zapáchajúcu šatňu zdobili rôznofarebné uteráky rozvešané po plechových dvierkach skriniek. Tento model odkladacieho priestoru pre robošov prežil všetko. Aj prvé úniky. Od prvých únikov sa ináč zmenilo úplne všetko. Gras otvoril dvere. Prievan zatrepotal uterákmi. Pripomenulo mu to modlitebné vlajočky rozvešané na pútnických miestach kdesi v Tibete, kdesi kde Gras samozrejme tiež ešte nebol. Ale raz sa tam dostane. Vstupy do zamorených zón sú perfektne platené. Na telo v maskáčoch si nasunul chrániče a zmenil sa na neforemný ale dobre chránený predmet. Čo je napohľad neforemné, dokáže sa vďaka intenzívnemu tréningu svižne pohybovať a v nekonečných potrubných kanáloch likvidovať parazitov. Zo skrinky vybral katanu a s láskou sa na ňu zadíval. Myseľ mu zaplavil nesmierny pokoj. Naplno sa oddal svojej zbrani. Stal sa jej nástrojom. Každý zo strážcov podzemia si môže vybrať akýkoľvek sečný alebo bodný nástroj. Strelné zbrane sa nepoužívajú, lebo by mohli poškodiť technologické zariadenie.

Zasunul ju do puzdra a puzdro zastrčil za opasok. Nasadil si prilbu na ktorej mal pripevný štít so zariadením pre nočné videnie. Pozrel smerom k Sarinej skrinke. Zbadal neforemný predmet s dievčenskou hlavou. Otočila sa k nemu a naznačila výpad svojim kordom. Jej hrdzavo pehavou tváričkou preletel šibalský úsmev. Poznala Grasa podľa zbrane aj keď bol od hlavy po päty chráničoch. Vedela že dnes bude hliadkovať s ním. Mala ho rada. Mať niekoho rád tu v objekte je niečo úplne iné ako v meste. Všetci majú len priateľský vzťah. Nik by sa nemal do nikoho zamilovať. Na to sú tu lekári so svojimi dobrotami na utlmenie chémie, ktorá by zbytočne strážcov rozptyľovala. Sara ale aj tak mala Grasa najradšej zo všetkých. Rada pri ňom sedávala v čistých zónach kde spolu čakali na hlásania. Tešila sa na jeho príbehy, ktoré si určite všetky vymyslel. Gras tvrdil že je budhista. Nejako jej to nepasovalo s tím, s čím sa v službe zaoberal. Neriešila to a počúvala jeho príbehy s detskou dôverčivosťou. Gras mal rád Sárin zvonivý smiech a tak rád pridával do príbehov kdejaké veselôstky. Pristúpil k nej a capol ju tam kde pod neforemným chráničom bol zadok. Gras si vedel predstaviť Sárin zadok ale prirodzene nepociťoval žiadne vzrušenie. Iba príjemný pocit kdesi pri srdci, že v tej neforemnej ochráničovanej haraburde je človek. Nádherný človek. Človek s ktorým strávi nasledujúce nekonečné hodiny v podzemí. V podzemí medzi kdečím čo má ďaleko od človeka. Ďaleko od zvierat. Ďaleko od čohokoľvek živého a normálneho.

„Je rovno pred tebou, sekaj kryjem ťa!“

„Bodaj trošku vyššie, títo majú oči na úrovni našich pliec! Postupujem krok za sekundu dopredu.“

„Zdá sa že zozadu útok prestal.“

„Bodaj do tmy Sára.“

„Jasnačka.“

„Aaaa tento je hnusný. Asi som mu rozťal žlč či čo. Som od toho celý zadr…“

„Znovu útok zo zadu. Spomal.“

„Predo mnou je výklenok, oddýchneme si tam.“

„Keď budeš v ňom stiahni ma k sebe, ja nás vykryjem.“

Postupovali kanálom chrbátom k sebe. Vtom Gras vkĺzol do výklenku v stene a v tom istom okamžiku chytil Sáru tam kde je zvyčajne pás a pritisol ju k sebe. Sára bodala pred seba a to čosi sa svojou spenenou papuľou snažilo oddrapiť Sáre z čohokoľvek, ale hlavne čo najväčší kus. Konečne sa to zvalilo mŕtve k stene. Telisko zatarasilo prístup do výklenku.

„Tieto potvory sú blbé ale radšej bacha.“

„Porozprávaj niečo Gras.“

„Nechaj ma vydýchať zlato.“

„Veď dýchaj a hovor!“

Tresla ho ľavačkou po prilbe. Jej smiech bol odzbrojujúci.

„Fajn že tu dole nemáme anomálov.“

„Čooo?“ náročky zatiahla Sara.

„No anomálov. Tieto zmutované potkany a iný bodrel je malina. Sú blbí. Ale strážcovia veží majú iné problémy. S anomálmi. To ako tak sedí taký vežiar a snaží sa nezaspať, naraz mu len čosi šepká do ucha: – Húdúúúšššš ssssaaaa, húdúúúšššš ssssaaaa!“ Sara Grasa tresla znovu po prilbe a znovu ho odzbrojila svojim smiechom. „Čooo?“ zatiahla.

„ Nesmej sa Sara. Toto je pravda. Vieš že by som ti nemal o tom hovoriť ale bol som aj vežiarom a ty ma nebonzneš že som kanálničke prezradil.“ Sara zdvihla dva prsty a predniesla s pátosom že „prísahám“.

„Vieš to sú ti také kúr.. že sa ti prilepia na mozog a budú ti také haluze robiť že nemožeš. Je to úplne amorfné. Ako plyn či čo. Veľa vežiarov skončilo špatne. Na mňa ale nemajú. Ja som budhista. Vyprázdnim si myseľ a hotovo. Nemôžu ma dostať.“

„Kecáš. A vôbec, poďme to doupratovať, je tu toho ešte veľa.“

Grasovy sa zazdalo že keby nemala štít a prilbu tak jej dá pusu. Presne v tom momente sa to isté zazdalo aj Sáre. Zdvihli sa, Gras odkopol mrcinu a švihol katanou do tmy. O pár sekúnd začuli chrochkanie a lomozenie.

„Ty Gras a je to fakt čo si mi hovoril dole?“ „Čo?“

„Čo čoooo?“

„Čo čo čo?“

„Prestááááň! Veď to o tých anomáloch!“

„Sára vieš čo? Ja som práve jedného chytil.“ Povedal Gras a dal sáre pusu. Potom druhú a potom si ju pritisol k sebe tak že ju chytil za zadok. Mali už po službe a tak nebol chránený chráničmi. Možno naozaj Gras chytil vo veži dákeho anomála a medikamenty prestali účinkovať. Ale keďže Sara nikdy vo veži nebola a vôbec sa bozkom nebránila asi sa im prihodila normálna láska. Obaja vedeli že tu, v objekte sa nesmie nikto o tom dozvedieť. Ale služba skončí, oni odídu z tadeto do mesta a keď sa im načisto znormalizuje chémia v telách, budú si užívať spoločne zarobené peniaze. Služba v tejto prastarej jadrovej elektrárni, ktorá drží pokope len vďaka neutíchajúcemu hladu mesta po energii a postihnutiu rozumu politikov, je perfektne platená.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
  • Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
brloh-ico.pngbrokilon-ico.pngfantomprint-ico.png

26. januára 2009
Marián Šteflík