Kto by povedal, že nízkorozpočtový film natočený za relatívne krátky čas, ktorý mal problémy sa dostať do kín, zarobí niečo cez 100 miliónov dolárov? SAW to dokázal. Okrem iného si získal popularitu u mnohých divákov. A tvorcom sa relatívne rýchlo podarilo pripraviť už aj pokračovanie.
SAW II začali točiť koncom septembra a dokončili ho za 28 dní. Mohlo by sa zdať, že pôjde o odfláknutý odpad, no jednotka bola natočená za podobný čas. V nej sme sa zoznámili s hlavnou postavou a hýbateľom deja, psychopatickým maniakom Jigsaw-om. Sériový vrah, génius svojho remesla so zaujímavou motiváciou, vyrábajúci smrtiace pasce, z ktorých je možné vyviaznuť živý len za cenu preukázania vôle žiť.
Prežiť za každú cenu je to, čo sa nezmenilo a nachádza sa aj v dvojke. Úvod filmu je určený divákom, ktorí nevideli jednotku, je tu načrtnutý pravý naturel Jigsaw-a v celej jeho zvrhlej a sadistickej kráse.
Do centra pozornosti sa dostáva skupina obetí unesených Jigsaw-om a pritiahnutých do neznámeho domu. Krátko po prebudení zo sladkého a opojného bezvedomia im audio nahrávka prichystá nie príliš vrelé privítanie. Hra sa môže začať. Dvere z domu hrôzy sa otvoria za tri hodiny, tatiaľ, čo účinky nervového plynu, ktorým boli zasiahnutí sa prejavia za dve hodiny. Striekačky s protijedom sa nachádzajú v dome, pre každého jedna. Ale každý musí dokázať, že si ju zaslúži.
Hlavnou postavou mimo Tobina Bella (Jigsaw) je Donnie Wahlberg v roli detektíva Mathewsa. Milujúci otec, ktorý má problémy so svojím dospievajúcim synom. Ako by toho nebolo dosť, má aj profesijný problém. Na titulke vyšetrovacieho spisu kričí nápis JIGSAW.
Pokračovanie režíroval Darren Lynn Bousman, ktorý sa spolu s Leighom Whanellom podielal na scenári. Diváci už Whanella poznajú z jednotky, kde sa rovnako podielal na scenári s Jamesom Wanom a zahral si rolu Adama, jednu z obetí Jigsawa. Deficit hereckého talentu si kompenzuje scenárom.
V dvojke sme sa dočkali mnohých zmien v určitom smere aj radikálnych. Dej sa odvíja dynamicky, žiadne pauzy, avšak monotónnym pasážam sa scenáristi nevyhli. Žiadne strácanie času oboznamovaním diváka s hlavnou postavou detektíva Mathewsa. Tie najdôležitejšie črty sú vykreslené priamo na správaní, v jednotlivých situáciach. Centrom pozornosti zostáva slovný a neskôr aj fyzický duel Mathews vs Jigsaw. Jigsaw psychicky týra Mathewsa, keď mu prezradí, že jeho syna uniesol, umiestnil ho do domu spolu s ostatnými obeťami. Ale čo obete nevedia je, že ich spája jedna vec. A síce, že Mathews ich všetkých poslal do basy sedieť. To samozrejme stavia jeho synátora do veľmi ošemetnej situácie. Mrazivé sú hlavne Tobinove monológy a mňa osobne potešil aj kvázi prequel. Vysvetlenie vzniku resp. znovunarodenia Jigsawa a jeho motivácie. Ani v tejto scéne sa autori nevyhli hektolitrom krvi. Tento prequel vyšiel aj v komiksovej podobe v pomerne mladom vydavateľstve IDW Publishing pod názvom Saw: Rebirth. V Tobinovom podaní až zamrazí, keď zahlási vety typu: „Oh yes, there WILL be blood.“
Kosa padla na kameň v prípade obetí a ich odpravovania. Nie sú to žiadne pasce nastražené v klaustrofobických podmienkach s gothickou bábkou. Bohužiaľ všetky obete sa nachádzajú v jednom dome, s X izbami, pričom v každej je Jigsaw-om patentovaná vraždiacia skladačka. Päsťou na oko je, že všetko je snímané kamerami umiestnenými v dome. Čo samozrejme budí dojem zvrhlej reality show, ktorej máme všetci po krk. Okrem iného to pripomína vykrádanie Halloweenu: Vzkriesenia a Blair Witch II. A keď k tomu prirátame charaktery ako hora svalov bez mozgu s divným prízvukom, ktorý ide do všetkého po hlave, podivínsky chlapík v divnom kabáte, černoch s vyberaným rapperským slovníkom a jeden seróizne vydesený pán, ktorý toho veľa neurobí… Ženská populácia nie je na tom ináč. Slečna, vo voľnom trikote budiaca dojem barovej tanečnice, feťáčka z jedničky, ďalšia slečna je do počtu a len vďaka svojej tváričke a bujnejším prednostiam (Beverly Mitchell).
Ďalšia nemilá záležitosť je dav, ktorý sa snaží Jigsaw poučiť o ich ľahkovážnom prístupe k životu.. V jedničke bola krása v sólovkách, takže si divák vychutnal zvrhlú tortúru v celej sadisticekj kráse. Aj v dvojke sa nachádzajú zaujímavé hračky, či úlohy. Jedna z obľúbených, jama plná striekačiek, v ktorej je ukrytý kľúč k protijedu, tomu sa hovorí hľadať seno v jame ihiel. Pozorovať ako jedna striekačka po druhej pomaly prepichuje kožu a dostáva sa pomaličky hlbšie a hlbšie je mrazivé ako ohmatávať mrazené kurence v samoobsluhe. Masové scény celkom kazia dojem z filmu, čo platí aj o Jigsaw-om úkryte, kam sa dovalí celé komando SWAT. Dvojka je oveľa viac klišé ako jednička a stráca svoju originalitu.
Suma sumárum dvojka v mnohých veciach zaostáva za jednotkou. Zmena režiséra a scenáristu sa dosť odrazila na celkovej vizáži filmu. Osobne ma potešilo vydanie SAW jedničky Uncut na DVD, ale dvojka poteší len ako čerešnička na torte. Uvidíme ako to všetko zaklincuje trojka, ktorá bude finálnou časťou a aké zvraty tvorcovia pripravia. Aj keď v dvojke bol minimálne predpokladateľný záver.