 |
Predstavte si, že by sa vás niekto opýtal: „Chcete byť upírom?“
Samozrejme, zasmiali by ste sa.
Ak by dotyčný spomenutú alternatívu načrtol reálnejšie (napr. vysunutím
dlhánskych, špicatých očných zubov), chytil by vás do pazúrov des.
Túžili by ste pred touto hrozbou utiecť kamsi ďaleko, najlepšie do svojej
izby pod perinu, kde by ste zavreli oči a predstavovali si, že je to len
sen.
A za viečkami by sa vám postupne začali mihať predstavy o možnosti
nekonečného života a…
V Hudbe krvi nikto nikomu takúto otázku nekladie. V Hudbe Krvi totiž nieto ani jedného upíra. Zato však na scénu vtŕha desuplné množstvo neporovnateľne (pretože neviditeľne a nezmerateľne) odlišných bytostí, ktoré…
Poďme však po poriadku. Knižka autora, ktorý je v stredoeurópskom
kontexte známy „nebulovým“ románom Darwinovo radio (vyšlo vo
vydavateľstve Triton roku 2003) vznikla v roku 1985. Získala cenu
Prix-Apollo a nomináciu na Huga a Nebulu. Dlhšie úryvky z nej boli
uverejnené v slovenčine v časopise SF 02 začiatkom deväťdesiatych
rokov.
Hudba krve kolíše na hranici klasickej vedeckej fantastiky a
postkatastrofického románu. Talentovaný vedec Vergil Ulam objaví
inteligentné bunky. Nakoľko mu zamestnávatelia bránia v dokončení pokusu,
v časovom strese si sérum s nimi vpichne.
O niekoľko dní zbadá že: Sa mu niekoľkonásobne zvýšila sexuálna
výkonnosť, zmizla zraková vada. Ale zmenil sa i tvar chrbtice a na koži sa
začínajú objavovať malé biele vriedky.
Organizmus zložený z biliónov inteligentných jedincov sa po
niekoľkotýždňovej inkubačnej dobe šíri rýchlosťou blesku. „Obsadí“
celú Severnú Ameriku, ľudí (až na niekoľko výnimiek) zmení na beztvarý
kal.
Podstatu románu však netvorí bezbrehá hrôza pred neznámym a odlišným
(ako v hororoch či béčkovej vedeckej fantastike), ale pálčivá otázka či
ono neznáme nemôže náhodou poskytnúť viac. Ako totiž postupne vysvitá,
miznutie ľudí neznamená smrť, ale prechod do sveta čírej informácie,
možnosť „žiť večne“ a v mnohých časoch, ako i nutnosť
preformulovania pojmov ako sú individualita, identita, život,
smrť, láska.
Zotrvať vo svojej obmedzenej podobe, no zostať sám sebou alebo prijať
zmenu a splynúť?
Táto dilema znepokojuje ľudí vonkoncom nielen vo fantastike po celé
tisícročia.
Hudba krve však okrem jej (ne)riešenia ponúka tiež (a pre niektorých
predovšetkým) pôsobivé obrazy ľudoprázdneho Manhattanu, brilantne
načrtnuté charaktery ľudí, inteligentnými bunkami ušetrených a
blúdiacich týmto svetom, ako i nevtieravú symboliku. Vynálezca Vergil je
synom „čarodejnice“, jeho krstné meno zasa evokuje rímskeho básnika,
ktorý bol v Danteho Božskej komédii sprievodcom po pekle. Osudy postáv a
charakterov sa napokon rozplývajú vo večne vratnom bunkovom nenávratne –
a čitateľ zostáva v rozpakoch… Báť sa, ľutovať a či tešiť?
V každom prípade vás mrazí ako pri dotyku horiaceho snehu a cítite sa
sťaby ste si prvýkrát glgli krvi.
Viete, že na otázku „Chcete byť upírom“ určite nepoznáte odpoveď.
A tak si užívate text, ktorý na otázky neodpovedá, ale ich kladie.