Vy, čo ste nezažili Last Minute Con v Brne, iste ani netušíte, ako ďaleko zašiel v umení legendárny Cimmerčan. Prinášame vám preto pieseň Sen noci conanovskej, ktorá na tomto conaní odznela, spolu s dodatkom Alexandry PavelConanovej a s barbarským péefkom Conan Society. Crom s vami, priatelia!
I. Počúvajte, ľudia, hej, vy spod Tatier, na Slovač sa dostavil cudzí bohatier. Zjavil sa sťa chýrny Fénix z popola, prišiel z Cimmérie, Conan sa volá.
II. Pri sebe vždy nosí oceľovú zbraň, tristotisíc hrmených, čo by som dal zaň. Za jeho meč ostrý, ktorý veľmi chcem dobrodružný príbeh zrejme o ňom napíšem.
III. V noci sa mi snívali strašné hlúposti, prišiel ku mne Cimmerčan, takto sa zlostí:
Refrén: \"Nenapíšeš román, podvihnem svoj meč a tento môj priateľ, oceľový priateľ pretne tebe reč. Poznám ešte krajší spôsob rozchodov: nevytvoríš román, veď som to ja Conan, čo ťa zhodil zo schodov.
IV. Od tých čias ma baví už len muzika, netúžim byť na svete ako kalika. Conanovky písať sa mi zachcelo, ale s mečom v hrdle to by bolelo.
Refrén: \"Nenapíšeš román, podvihnem svoj meč a tento môj priateľ, oceľový priateľ pretne tebe reč. Poznám ešte krajší spôsob rozchodov: nevytvoríš román, veď som to ja Conan, čo ťa drží pod vodou.