Vy, čo ste nezažili Last Minute Con v Brne, iste ani netušíte, ako ďaleko zašiel v umení legendárny Cimmerčan. Prinášame vám preto pieseň Sen noci conanovskej, ktorá na tomto conaní odznela, spolu s dodatkom Alexandry PavelConanovej a s barbarským péefkom Conan Society. Crom s vami, priatelia!
I.
Počúvajte, ľudia,
hej, vy spod Tatier,
na Slovač sa dostavil
cudzí bohatier.
Zjavil sa sťa chýrny
Fénix z popola,
prišiel z Cimmérie,
Conan sa volá.
II.
Pri sebe vždy nosí
oceľovú zbraň,
tristotisíc hrmených,
čo by som dal zaň.
Za jeho meč ostrý,
ktorý veľmi chcem
dobrodružný príbeh
zrejme o ňom napíšem.
III.
V noci sa mi snívali
strašné hlúposti,
prišiel ku mne Cimmerčan,
takto sa zlostí:
Refrén:
\"Nenapíšeš román,
podvihnem svoj meč
a tento môj priateľ, oceľový priateľ
pretne tebe reč.
Poznám ešte krajší
spôsob rozchodov:
nevytvoríš román,
veď som to ja Conan,
čo ťa zhodil zo schodov.
IV.
Od tých čias ma baví
už len muzika,
netúžim byť na svete
ako kalika.
Conanovky písať
sa mi zachcelo,
ale s mečom v hrdle
to by bolelo.