V Hollywoode panujú momentálne dva trendy – knižné a komiksové adaptácie a remakovanie. Ináč tomu nebolo ani v prípade filmu Múzeum voskových figurín. Ide o remake filmu Vincenta Prica z roku 1953, ktorému však z toho pôvodného zostalo pramálo. A k tomu Paris Hilton – Vincent Prince sa musel v rakve najmenej štyristokrát prekrútiť a to ten film ešte nevidel.
Film pripomína klasiku osemdesiatych rokov, taký ten teenagerský krvák. Skupinka neukojených puberťákov ide na futbalový zápas roka, avšak počas cesty sa im pokazí auto a tak musia zostať v blízkosti podivne tichého mestečka hladať pomoc. V tomto podivne tichom mestečku sa dostávajú do styku s miestnymi a ihneď sa vysvetlí aj záhada, prečo je tak podivne tiché. Všetci sú z vosku, respektívne všetci živí, čo tam kedy boli sú zakonzervovaní vo vosku, z čoho automaticky vyplýva, že sú tuhí. Prečo sú tuhí je hlavná zápletka filmu.
Film prerozráva príbeh psychicky a fyzicky narušených súrodencov, ktorých matka bola posadnutá voskom. Fyzický defekt jedného zo súrodencov je hlavným hýbateľom celého deja. Jeho milujúci brat chcel preňho lepší život, tým pádom aj lepší svet. V jeho zmýšlaní sa prejavil psychický defekt, lebo zdravo uvažujúcemu človeku by nenapadlo vyvraždiť rodné mesto a zaliať ho do vosku, len aby sa brat cítil lepšie…
Moje osobné očakávania boli veľmi nízke. Už len to, že hlavnými hrdinami je skupinka teenagerov. Takýmito kvázi horormi je trh už presýtený a osobne neviem, čo na tom ľudia vidia. Autori zrejme vychádzajú z predstavy, že horory v dnešnej dobe sledujú decká od 15–17 rokov a tak tam aj obsadzujú príslušné vekové kategórie. Herecké obsadenie filmu pracuje na podobnom princípe. Strčiť do filmu Paris Hilton, neviem, čo si od toho autori sľubovali. Paris okrem svojho striptízového nadania nič prevratné vo filme neukázala, ale to už všetci poznajú. Druhou hviezdičkou na prilákanie davov teenagerov je Jared Padalecki, mnohé slečny ho určite poznajú zo seriálu Ženy z rodu Gilmorovcov, kde hral postavu Deana. V niektorých fimoch ide o vytvorenie sympatií medzi divákom a predsaviteľom hlavnej úlohy a zdramatizovanie boja hlavných hrdinov so záporkami. V tomto filme sa tvorcom podarilo vytvoriť antipatiu a celé zdramatizovanie je o ničom, tým pádom si diváci želajú,aby už konečne všetkých rozštvrtili a zaliali do vosku.
Ale nemôžem len haniť. Charaktery súrodencov Jonesovcov boli vybraté veľmi svedomito, takže herecké duo Elisha Cuthbert ako Sexbomba odvedľa a Chad Michael Murray (A Cinderella Story) je celkom dobré, prebieha medzi nimi taká ta chémia, ktorá robí aspoň tú časť filmu, kde vystupujú, pozerateľnú. Herecký výkon Elishi Cuthbert je porovnateľný s výkonom Jessiky Biel v Texas Chainsaw Massacre(Texaský masaker). Chad Michael Murray sa zhostil úlohy vyzretého teenagera, už skoro dospelého, takže mu testosteron netlačí až tak na šedú kôru mozgovú a je schopný racionálneho zmýšlania, samozrejme, aj impulzívneho konania, čo robí z akčných scén vo filme akčné. Za zmienku stojí ešte meno Brian van Holt, ktorý stvárnil narušených bratov – obidvoch. Nie je ľahké zahrať dve odlišné role a Van Holt to aj potvrdil. V roli Bo(psychicky narušený), ako jedinej živej osoby, ktorá sa dostala aj do verbálneho kontaktu s teenagermi v meste, posôbí neškodne a rovnako neškodný je aj v pasáži, kde sa publikum dozvie, že on je jeden zo zabijákov, avšak namiesto hrozivého prekvapenia si publikum len zívne a mávne rukou, lebo to bolo maximálne predvídateľné. V roli Vincenta, chladnokrvého zabijáka, je ušetrený akéhokoľvek dialógu, či monológu a len tam tak pobehuje ako nafetovaná veverička a používa rôzne pracovné nástroje na ulovenie a usmrtenie svojich budúcich výstavných exponátov, čo je činnosť nenáročná pre každého domáceho kutila a Van Holt to predvádza so všetkou ležérnosťou, takže strašidelný nástup znetvoreného Vincenta a jeho strašidelné vyčínanie je strašidelne suchárske.
Neviem, či scénaristi chceli vyhecovať publikum k brutálnym vraždám naservírovaným vo filme tým, že prvých 60 minút sa absolútne nič nedeje alebo im nenapadlo nič originálne, každopádne si počas prvej hodinky môžete skočiť pre dieťa do škôlky, či nakúpiť alebo poprípade si zdriemnuť v prítmí a príjemne klimatizovanom prostredí kinosály. Za ďalších 30 minút su všetci tuhí a film sa blíži do svojho pätnásťminútového voskovo-tajúceho finále.
Film bol vychválený a davom sadistických fanúšikov ospevovaný vďaka svojim brutálnym scénam. Pasáže, kde chlapík v maske vyskočí BU! a doreže, dobodá, domláti alebo iným spôsobom a za pomoci rôznych nástrojov pripraví svoju obeť o život sú zaujímavé, ale príliš rýchle, takže hororoví fani si nestihnú vychutnať to sadistické vyčínanie dvoch narušených magorov. Krôčikom k dokonalosti by bolo, ak by si scenáristi a osoby zodpovedné za efekty naštudovali podrobnejšie anatómiu ľudského tela a prestali už konečne používať tie trapné a lacné figuríny, ktoré majú akože znázorňovať bezhlavé telo, s troškou kečupu a mozgovomiechového moku. Paris utekajúca v spodnom prádle pred úchylným vrahom je samozrejme pútavá, hlavne to, že všetci vedia, že to má spočítané aj s úrokami a tešia sa, kedy jej ten úchylný psychopat preženie lebkou drevenú kládu a dodá tak väčší výraz prekvapenia jej vybúranému ksichtu. Všetko by bolo v poriadku, ak by pán kameram nezobral detail vyťahovania vyššie spomenutej klády z vyššie spomenutého ksichtu, kde do očí bije gumená hlava, z ktorej je vyťahovaná vyššie spomenutá kláda.
Na režisérskej stoličke trónil Jaume Collet-Serra, pre ktorého bol Dom voskových figurín veľkým debutom, ale pre ostatných iba ďalším podpriemerným hororom. Collet-Serra sa venuje režírovaniu televíznych reklám a hudobných klipov, čo bolo najlepšie pozorovateľné pri striptízovom čísle Paris Hiltonovej za doprovodu černošského rapu. Ak by Serra vytiahol jednu z akčných scén, kde výčíňa narušený magor, mohol by ju použiť v reklame na energy drinky.
Zaujímavosťou je sedem nominácii týkajúcich sa tohto filmu, prvé dve za herecký výkon Elishi Cuthbert a Chada Michaela Murraya, ale ocenenie Paris Hilton za výkon a najlepší výkrik a ocenenie za najlepší film sú dobrý fór. Zrejme to bude tým, že ide o Teen Choice Awards, čo vystihuje vekové kategórie, pre ktoré je film určený, aj keď u nás je prístupnosť od pätnásť rokov, vďaka sprostým slovám, scénam so sexuálnym obsahom a násiliu (prvá dva body sa vzťahujú na Paris Hilton), ale decká už nejaký spôsob na vniknutie do kina a sledovanie zakázaného filmu určite nájdu alebo nahovoria rodičov, aby si prišli zdriemnuť do kina.