 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
„Ďakujem,“ povie zdvorilo a vycerí zuby takým spôsobom, že musíte bojovať proti nutkaniu chovať si tohto neposedného človiečika doma. Nie je to ľahké. Z môjho súkromného videoháremu šikmookých chlapíkov s malou spotrebou a vysokým výkonom je totiž najveselší. A to je presne to, čo človek, uštvaný stresujúcou prácou, trhovým prostredím a nenásytnou rodinou, potrebuje.
Chlapík s rebríkom
Čchan Kchung-Sang, ako ho volali doma, keď bol ešte menší než teraz, sa narodil 7. apríla 1954 v Hongkongu. Podľa čínskeho horoskopu je kôň, problémové znamenie (presne ako ja). Jeho rodičia boli veľmi chudobní, takže sa kvôli zárobku museli presťahovať do Austrálie, kde pán Charles Chan pracoval ako šéfkuchár na americkej ambasáde. Keď mal Jackie sedem rokov, poslali ho späť do jeho rodiska. Tam vstúpil do Čínskej dramatickej akadémie, kde strávil desať rokov – venoval sa hudbe, tancu a, samozrejme, bojovým umeniam. So spolužiakom Sammom Hungom sníval o filmovej sláve. Pre šikovných chlapcov nie je ďaleko od snov k činom. Už ako osemročný si Jackie zahral v snímke Big and Little Wong Tin Bar a od roku 1971 účinkoval ako zázračne talentovaný kaskadér v bruceleeovských filmoch. Popri nahrádzaní fajnovejších hercov sa mu už vtedy sem-tam ušla menšia rolička. Neskôr postúpil do funkcií koordinátora, choreografa bojových scén, až sa nakoniec víťazoslávne prekopal, preskákal a prekotúľal k vlastnoručným a vlastnonožným filmovým postavám. Keď ho prestalo baviť hrať, čo mu kázali, napísal si úlohu sám alebo si uzurpoval režisérsku stoličku, pravda, symbolickú, lebo akože by dokázal chvíľu obsedieť?
Po účinkovaní v kung-fu filmoch vychádzajúcich z tradičného zápasu dobra so zlom, ktoré okrem oku lahodiacich osobných i hromadných súbojov neobsahovali takmer nijaký príbeh, prišiel v roku 1980 s dielkom Ši dai ču ma (Mladý pán). Tu sa konečne vytrčil jeho komediálny talent, ktorý mu spolu so schopnosťou použiť ako zbraň prakticky čokoľvek (hlavne rebrík) a v(y)liezť kamkoľvek, vybudoval typický imidž neporaziteľného srandistu.
V sedemdesiatych rokoch začal pokukávať západnejšie od Hongkongu. Jeho Had v tieni orla (1978), Drunken Master (1978) či Odvážna hyena (1979) sľubovali možný zdar v krajine, kde dosiaľ panoval Roger Moore a David Carradine, no slabá znalosť angličtiny ho stále činila neatraktívnym pre amerických producentov. V roku 1985 začal so sériou Police Story, ktorá neskôr (2004) zahrala aj na vážnejšiu tému, a ľudia sa začali obzerať po filmoch s chlapíkom, ktorého najobľúbenejšou zbraňou je rebrík, dáždnik alebo kožená bunda. Mali na to dobrý dôvod – taká skvelá kung-fu paródia na indianajonesovky a supermanovky pod titulom Božská relikvia aka Armour of God II aka Operation Condor aka Operation Eagle aka Superfly (nejednotnosť názvov je pre túto produkciu typická, smerodajný je rok – 1991), sa len tak ľahko nevidí. Akcia strieda akciu a nejeden muž si povzdychne, na aký dezert ten pokrčený Číňan láka do svojich filmov toľko krásnych dievčat. A nielen to – Chan láme obvyklé tabu a dovolí si robiť si z krásnych žien posmech… no s takým pôvabom a šarmom, že mu je odpustené. Neuvidieť Drunken Master (i druhú časť z roku 1994) znamená prísť nielen zážitok z opitého boxu, ale i pripraviť sa o scény s konvenciami spútanou, no bojachtivou macochou (skvelá Anita Muiová). A točili sa ďalšie filmy. Medzitým už bolo aj sviatočnému divákovi jasné, že ak sa v Jackieho blízkosti objaví váza nevyčísliteľnej hodnoty, poštový priečinok alebo hocijaké pohybujúce sa vozidlo, o zábavu je postarané…
Smer Hollywood (s občasným ohliadnutím sa za Hongkongom)
To už však Jackie svojím skackavým spôsobom rozvážne mašíroval na Ameriku. V roku 1994 dostal cenu za doterajšie dielo na MTV Movie Awards a v roku 1995 sa mu konečne podarilo prekopnúť skostnatený Hollywood filmom Rachot v Bronxe. Ako superkuchár a hrdina proti svojej vôli v réžii Samma Hunga potom zažiaril v Mr. Nice Guy (1997), kde preukázal neuveriteľnú zručnosť pri príprave cestovín (kuchársky talent po otcovi, ďalší z dôvodov, prečo by sa človeku zišiel v domácnosti). Nasledovala pomerne nevyrovnaná snímka Who Am I (Pomstiteľ bez mena, 1998), ktorú však, našťastie, zatienila Rush Hour (1999, u nás šla pod záhadným názvom Križovatka smrti). Kombinácia veľkookého a rýchlohubého Chrisa Tuckera s (relatívne) decentným Jackiem je nepriestrelná, čo sa dokázalo i v (relatívne) slabšej dvojke z roku 2001 a trocha výraznejšej trojke (2007). To už mal ale náš hrdina za sebou i spoluprácu s ďalšou hollywoodskou hviezdou a srdcolámačom, Owenom Wilsonom. Oba narazené nosy sa šťastlivo stretli v dlho neprezentovanom žánri westernovej komédie, v Shanghai Noon (Vtedy na východe, 2000). No nielen dámske diváctvo sa popáslo na čarovnej mužskej dvojici, i páni mali na čom oči nechať, keďže sestru tohto kosookého „Johna Wayna“ si s radosťou struhla temperamentná Lucy Liu.
Posledné roky nielen Chanovej kinematografie sa vezú v znamení paródií a pokračovaní. Na rozdiel od xXx či Mission Impossible je však Tuxedo (2002) typickou ukážkou remeselne vydarenej akčnej komédie. Príbeh šoféra istého agenta britskej tajnej služby, ktorý bojuje proti záporákovi, odhodlanému zničiť celé mesto, prípadne svet, nie je nijako originálny. No hongkongská omáčka robí tento film šťavnatým a úsmev Jennifer Love Hewittovej chrumkavým. Scénu, kde má Jackie oblečené iba nohavice od „zázračného“ obleku, tak ľahko nezabudnete. Šanghajskí rytieri (2003) nádejne uzatvorili to najlepšie s Jackiem, k čomu sa dalo dostať. Medailón (2003) postavil Jackieho proti umelo štylizovanému Julianovi Sandsovi a výsledkom nebolo nič, čo by sa s radosťou zapísalo do dejín kinematografie. O jeden bodík viac mala chanovská verzia Cesty okolo sveta za 80 dní, kde sa Jackie v úlohe sluhu Passepartouta síce činil na roztrhanie, ale ani v kombinácii s Arnoldom Schwarzeneggerom sa z filmu nevykľul nezabudnuteľný zážitok – ibaže by ste mali na mysli scénu, keď Jackie vypadáva z nosa Soche slobody. Mýtus (2005) podobne ako Zakázané kráľovstvo znovu zaviedli nášho ešte stále sa rýchlo pohybujúceho barlolamača do žánra fantasy. Tragická úloha dr. Jacka Chana (prevtelenie generála Meng Ji) v heroickom Mýte však Jackiemu sedela na pleciach ako o 5 čísel väčší zimný kabát a Zakázané kráľovstvo je primárne cielené na mladšieho diváka, čomu podlieha scenár i efekty a ani Jet Li v úlohe Opičieho kráľa nedokázal úplne presvedčiť staršie publikum. V roku 2006 ešte prišla na rad šikmooká verzia „Troch mužov a nemluvňaťa“ zredukovaná na dvoch vo filme Akcia nemluvňa (Rob-B-Hood) so všetkými klišé vrátane „fuj, čo je to v tej plienke“. Jackie sa ale svojho sna o veľkom comebacku nevzdáva – iba v tomto roku nakrútil tri filmy (Šindžuku incident, Big Soldier a The Founding of a Republic) a na rok 2010 sú ohlásené ďalšie dva jeho filmy. Snáď sa dočkáme aj my – napriek päťdesiatpäťke je Jackie stále v lepšej forme než mnohí dvakrát mladší športovci od klávesnice, a jeho kabaretné kreácie s dáždnikom či obľúbené prezliekanie kabáta patria k veciam, ku ktorým sa oplatí vrátiť viackrát, trebárs denne, len keby bolo solídneho scenára.
Žáner „jackiechan“
S momentálne roztočenými filmami oficiálny zoznam Jackieho Chana tvorí viac než 100 kúskov. Ak zovšeobecním, že čo snímka, to zlomenina, ťažko povedať, ktorá kosť je na Jackiem ešte nenačatá. Možno by to nejaký fanúšik dokázal vypočítať pokazených záberov, ktoré sú už neoddeliteľnou súčasťou záverečných titulkov jackiechanovských snímok. Osobne tieto dodatky považujem za užitočné, pretože aspoň trochu odrádzajú deti a pubescentov, ktorí si myslia, že im „to“ pôjde tak ľahko, ako tomu počernému hopsaciemu panákovi na plátne či obrazovke…
Chan. Jackie Chan. S prelomeným nosom, krivými nohami a pribúdajúcimi vráskami na vysmiatej tvári. Komu to vadí, keď dokáže upútať, vyraziť dych či rozosmiať? A, mimochodom, pekne spieva… Ak teda máte diár krížom-krážom počmáraný červeným perom na dôležitejšie udalosti, ak končíte deň vyšťavení ako sušená slivka alebo, jednoducho, ak máte chuť na dobrú a rýchlu zábavu, dajte si trochu toho šikmookého. Trebárs aj z tých starších kúskov.
Namiesto bežných antidepresív odporúčajú žáner „jackiechan“ traja zo štyroch recenzentov.
Poznámka: Tento príspevok je aktualizovanou verziou článku venovaného päťdesiatinám Jackieho Chana.