Bugs a Duffy. Pre niektorých z vás sú to iba kreslené postavičky z Markízáčika, iní vlastnia dokonca aj trenírky s obrázkami ich milovaných hrdinov (červené s Bugsom, čierne s Duffym, vďaka, Zuzi!). Je však bez debaty, že flegmatický zajac a neurotický káčer sú uctievanejšia komická dvojica než Kraus a Marcin (nehovoriac o tom, že tu boli dávno pred nimi a budú ešte aj véééľmi dlho po nich). So Space Jamom bohvieako úspešnú dieru do sveta nespravili, ale tých dvoch nezlomí ani zásah z brokovnice – komerčný prepad zapili mrkvovým džúsom a teraz sú tu so svojím druhým celovečerákom.
Predstavte si ten škandál, štúdio Warner Bros. sa po rokoch rozhodlo Duffyho prepustiť. A spolu s ním aj ochrankára DJ Drakea (Brendan Fraser), ktorý počas energického protestu proti káčerovmu padáku naplní kabriolet šéfky štúdia vodou v prevrátenej nádrže (Bugs na zadnom sedadle okamžite nasadí rybársky klobúk a nahodí udicu: „Aha, našiel som Nema!“). Nezamestnaní však držia spolu oddanejšie než mušketieri a tak Duffy môže zložiť zobák u DJ-a. Ten je zhodou okolností synom hviezdy špionážnych filmov a skutočného špióna Damiana Drakea (Timothy Dalton v reminiscencii na svoje účinkovanie v dvoch slabších bondovkách). Fotrík práve padol do rúk lotrovského šéfa korporácie ACME a prosí synátora, aby namiesto neho našiel magický drahokam Modrá opica a… A tu si hodíme stopku. Dej tejto celovečernej grotesky je niečo, v čom by sa nezorientoval ani Livingston, aj keby mu pomáhali Zigmund a Hanzelka a kapitán Cook dokopy. Z tempa filmu, ktoré by Miloš Ferko nazval „dravým prúdom bujnej epiky“, sa vám po polhodine urobí nevoľno a po hodine vám začne tiecť mozog von ušami. Hľadanie diamantu je iba zámienkou na prehliadku kompletného panteónu warnerovských postavičiek. Cez nevadskú púšť hrdinovia putujú len preto, aby sa Willie E. Coyote mohol spopolniť ďalšou gigantickou raketou typu zem-kojot. V Las Vegas si to rozdajú na kolty s Yosemitským Samom a na dekolty s Heather Locklearovou. V Paríži majú tú česť s tchorom Pepem Le Pewom (vďaka čomu sa vy ignoranti môžete zoznámiť s jednou z inšpirácií Johnnyho Deppa pri modelovaní nezabudnuteľného charakteru kapitána Sparrowa). V Afrike zase musia zdrhať pred pažravým Tazom (ktorý predtým dokázal spôsobilosť svojich bleskových čeľustí v kancli hlavného zloducha tým, že obral na kosť Rona Perlmana). V tajnom púštnom labáku zase medzi rôznymi zakonzervovanými emzákmi prebudia Marťana Martina. Citácií sú tu haldy – ak máte niečo z Bugsovej filmografie nasledované, raz-dva budete v obraze. Napokon, bez Duffyho odstreleného zobáka by to nebolo ono. „Sezóna na kačky. Sezóna na králiky. Sezóna na kačky. Sezóna…“
LOONEY TUNES OPÄŤ V AKCII v podstate ani nie je film, je to šialenstvo. Iste, Joe Dante už nakrútil lepšie kusy (v 80-tych rokoch sa vďaka Vytiu vlkolakov, Vnútornému vesmíru a hlavne dvom dielom skvelých Gremlinov prekopal až do druhej ligy filmových bavičov dýchajúcich na krk Spielbergovi a Zemeckisovi). Ale na rozdiel od nemastného-neslaného Space Jamu LT prinesú keď nie uspokojenie z kompaktného filmu, tak aspoň niekoľko nezabudnuteľných momentov – naháňačka postavičiek po obrazoch v Louvri, počas ktorej Elmerovi Fuddovi na Dalího Tečúcom čase ovisne hlaveň flinty, je jednoducho božská. Brendan Fraser dokazuje, že je podstatne lepší komik než dramatický herec či akčný hrdina (najmä v scéne, kde jeho postava DJ spomína na svoju kaskadérsku kariéru: „Vieš, zaskakoval som za toho chlapíka v obidvoch Múmiách.“). Jenna „Dharma“ Elfman keď nič iné tak aspoň šliape na päty Jamie Lee Curtisovej v závode o najúžasnejšie nohy Hollywoodu. Škoda len toho Steva Martina, ktorý v úlohe acmáckeho bossa prehráva tak strašne, neznesiteľne a otravne, že Carrey ako Hádankár v treťom Batmanovi je oproti nemu kamenný chrlič na Chráme Matky Božej.