S krompáčom na upíra

Nič nekrváca večne

Stalo sa onehdá v odľahlých končinách tajomného, neprebádaného, hrôzostrašného… Slovenska. Partia študentov, gniavená zlou ekonomickou situáciou, vyrazila do hôr hľadať bájny Poklad vekov. Stará mapa ich priviedla na ponurý Všehrad. No keď už mali poklad na dosah čakanu a z reprákov burácali conanovské fanfáry Basila Poledourisa, naraz sa len zjavil dávny pán hradu. Zlovestný, hlodáky vycierajúci Nosferatu…

NIČ NEKRVÁCA VEČNE nie je pravidelná psychoterapia pre ženy trpiace silnými menštruačnými bolesťami a ešte silnejšou menštruačnou mrzutosťou. Je to názov slovenského amatérskeho filmu, ktorý sa vlani stal hitom pásma domácich počinov na Istrocone, ale aj viacerých festivalov. Premietanie sprevádzali salvy smiechu striedané s uznanlivým mrmlaním. Trampoty štyroch hľadačov pokladu, ktorí v zrúcaninách Všehradu naďabia na krvi a mäsalačného upíra, sú paródiou a zároveň láskyplnou poctou starému dobrému Upírovi Nosferatu. Tomu je precízne podriadené všetko – nielen čierno-bielo-nemá štylizácia s digitálne blikajúcim a „poškriabaným“ obrazom, ale i herecké výkony hlavných predstaviteľov a práca s kamerou (nájdeme tu aj neodmysliteľné „ponášky“ na slávneho predchodcu s občas takmer doslovnými obrazovými citáciami). Na to, že ide prakticky o debut, má NIČ NEKRVÁCA VEČNE prekvapivo zrelú a vyváženú vizuálnu formu. Obsah za ňou o čosi zaostáva, ale napriek tomu dosahuje vysoký stupeň zábavnosti – takpovediac „nosferatovskú klasiku“ totiž tvorcovia riadne osolili o navýsosť moderný hororový humor. A tak sa už upír neuspokojí len s decentným sŕkaním krvičky z panenských (či panických?) hrdiel, ale vyťahuje na votrelcov pílu či dokonca katanu. Vo filme nie je núdza o rozšafne brutálne gagy – mohutné krvavé čliapance poletujú medzi ruinami Všehradu spolu s odrezanými končatinami a gejzírmi zvratkov. Nechýba kung-fu súboj hlavného hrdinu s kamošom premeneným na upíra, takmer matrixovská prestrelka či konfrontácia motorová píla verzus samurajský meč. Gore-efekty i digitálne triky sú prekvapivo kvalitné, bojová choreografia vtipne kopíruje a paroduje základné prvky súbojov zo známych čínskych „kopaníc“. Rovnako prepracovaná je aj zvuková stopa, či už ide o hudbu s výraznými, hlavne gitarovými (či dokonca priamo metalovými) motívmi, alebo o samotný zvuk, ktorý svojou preexponovanosťou posilňuje jednotlivé gagy. Z celého dielka skrátka „smrdí“ láska k filmu a takmer až profesionálna znalosť jeho tradičných rozprávačských postupov. A chuť uctiť si ich a zároveň ich zhodiť – z podobného kvetináča svojho času vykvitli nízkonákladové skvosty typu Bad Taste či El Mariachi.

Páni zo zoskupenia Metafora Films sa netentovali a rovno od boku vystrelili film s poctivou celovečernou minutážou. A to je možno jediný, pritom však veľmi vážny nedostatok ich dielka – napriek spomenutým kvalitám má divák pocit, že NIČ NEKRVÁCA VEČNE trvá večne. Medzi všetkými tými skvelými gagmi zostalo priveľa hlušiny a zbytočného potácania sa, jednotlivé scény trpia zbytočnou dĺžkou a výrazne tak strácajú na intenzite. Keby sa tvorcovia odvážili film poriadne prestrihať a skrátiť na takých 60 – 70 % terajšej minutáže, vzniklo by maximálne nadupané dielko, ktoré by svojou zábavnosťou strčilo do vrecka polovicu toho, čo môžete nájsť na pultoch videopožičovní. Že Metaforákom nechýba zmysel pre precíznosť, dokazuje aj vydanie filmu na neoficiálnom DVD. Má štýlové menu a nechýbajú bonusy ako trailer, alternatívne úvodné titulky, nepodarené scény či vystrihnutá pasáž „Šimonov príbeh“ (ktorý sami autori nazývajú „umeleckým filmom na tému osamelosť v slipoch“).

Tak či onak je NIČ NEKRVÁCA VEČNE v rámci slovenského filmového undergroundu počin hodný pozornosti a obdivu. Je jasnou správou o začiatku sveta, patriaceho nadšencom, ktorí majú chuť niečo nakrútiť a pritom nie sú zaťažení potrebou vyrábať ťažkopádne generačné výpovede či zbytočné a nudné pseudo-umelecké výlevy. „Tenhle způsob točení filmů zdá se mi býti poněkud šťastným.“

P.S.: S akýmikoľvek otázkami či objednávkami sa obráťte na mailovú adresu xmetafora@pobox.sk.


3. februára 2004
Ďuro Červenák