Na pravidelnom festivale RAUKON 2001, ktorý organizuje kolínsky sci-fi klub Rauko sa v tomto roku zúčastnil aj redaktor časopisu Fantázia – Martin Macášek. Je známy svojou bezprostrednosťou a priateľskosťou, ktorú dáva aj do svojich reportáží. Podeľte sa s ním o jeho zážitky!
V Kolíne ma privítalo sychravé a studené počasie, čo už je pomaly
klasikou na každom Raukone. A o pár minút neskôr už aj Luke a kopec
ďalších Jediov – či už šarmantné rytierky, či ich mužskí kolegovia.
Bojujúci za svetlú aj temnú stranu. Všetci stojaci pred vchodom a čakajúci
na mňa! To bol pocit! Oni teda vlastne čakali na Zatepove placky, ktoré mi
cestou ku škole tento môj regionálny skorosused strčil do ruky. Ale o tom
sa zase rozširovať nemusím, takže verdikt znie, že čakali na mňa.
Ináč, bolo to stretnutie skutočne radostné a trvalo celý víkend.
Tohtoročné priestory ZŠ boli podstatne lepšie než tie strednej chemickej
priemyslovky pred rokom, najmä už neboli také malé a tmavé. Na druhú
stranu boli chladnejšie. Hneď vedľa prezencie sa nachádzal bar, kam
okamžite po registrácii zamierila väčšina účastníkov. Okrem iného
i preto, aby si zmenila svoj poukaz na jeden drink zdarma za niečo na
zohriatie. Namiesto nevytlačeného fanzinu aspoň takáto malá pozornosť pre
návštevníkov.
Padmé a Annaud, ktoré som predtým videl stáť v rade na prezenciu už boli
zaregistrované a veselo behali po škole a priťahovali pohľady všetkých
prítomných. Dve také kočky a ešte k tomu vyzerajúce ako Jing a Jang –
jedna celá v čiernom zasnúbená Temnej strane, druhá belšia ako
Snehulienka, v manželstve so Svetlou stranou Sily. Keď sa mi od nich podarilo
odtrhnúť zrak, uvidel som Sammael (tentoraz bez hypermoffského ručníka),
Milana Pavlíčka, Chewieho, Wingmana, Max Reba, Petra Čáslavu, Gluma…
Konečne som bol doma, medzi svojimi!!!
Po slávnostnom otvorení som ešte kdesi čosi pobehal a potom sme začali
s Maccom preberať našu milovanú Hudbu, následne čoho sa mi úspešne
podarilo zmeškať prednášku o najkladnejšom záporákovi všetkých
komiksových čias – Lobovi.
Potom som sa nejakým zázrakom ocitol na predstavovaní sa ľudí chodiacich na
cswu chat, kde som zabudol k môjmu vyčerpávajúcemu životopisu dodať, že
nealkoholikom som už 20 rokov.
Viem, že som potom ešte otravoval v miestnosti s DVDčkom, nech si môžem
konečne po tom, čo ma celé leto čakalo doma, zatiaľ čo ja som bol v USA,
pustiť a aspoň trochu preklikať a prepozerať moje milované (a prvé)
DVD – Nightwish – From Wishes To Eternity. Zvuk to má super, videá sa
zdajú byť ešte lepšie, teraz mi to už iba niekto musí zgrabovať na CD,
aby som si to mohol púšťať aj inak, ako len zo schodov.
A to už bola nejaké tri hodiny sobota a tak sme sa pobrali spať.
Ráno som ani nepotreboval budík, ľadové nohy ma zobudili spoľahlivo. Urobil
som si mentálnu poznámku, že nabudúce musím ísť spať v ponožkách.
A následne som si do studeného rána natiahol tie najhrubšie čo som mal.
Že to boli práve americké „prstové,“ za to už, naozaj nemôžem.
A bola tu sobota so svojím nabitým programom. Na začiatku bola pútavá
prednáška Roberta „Max Reba“ Richtera a Hanky Vítkovej o polstoročí
hudby v scifi filmoch, ktorá bola skutočne úžasná a na záver ktorej som
sa úspešne blamoval svojou hrou na klarinet, keď som sa i napriek snahe
prznil také skvosty ako sú hudobné motívy Návratu do budúcnosti, Jurského
parku či E.T. Mimozemšťana. Prepáčte. Pôvodná snaha bola podeliť sa
o tieto skvosty. Teraz som rád, že ma neukameňovali za trápenie ušných
bubienkov.
Potom nastúpil František Fuka s rozprávaním o DVD Epizódy I a o nových
filmoch, ktoré sa na nás (ne)valia. Následkom čoho som zmeškal ďalšiu
Robertovu prednášku a i kopec iných.
Počas dňa som na Raukone potom videl mihnúť sa kopec známych ľudí,
z ktorých tu určite nevymenujem všetkých, tak aspoň niektorých: pani
Vrbenská, Pagi, Magráta, DarthAce, TomG, Yanna, Lea a Leia (obzvlášť
okúzľujúca vo svojich bielych šatách), Gudlik, Gror a ja neviem kto ešte
všetko.
K jedeniu bola trikrát za deň nosená skvelá čína a kto potom túžil
vybehať zo seba sobotný obed, bola mu poskytnutá šanca na legendárnej
„outdoor“ hre Capture the flag live. Že náš tím moc vody nenamútil, to
už je iná vec. Ja som kolegov varoval, že som skôr skrytý agent nepriateľa
ako pomocník vlastným spoluhráčom.
A keď som si zničil zdravie pri nezdravo zdravom behaní po vonku, vrátil
som sa zohriať do školy. Tu som akurát prišiel na Fukov klavírny recitál
najznámejších filmových melódií. Po amerických odpadoch boli čisté
tóny rozladeného klavíra presne tá pravá medicína pre moje uši. Skúšal
som sa so svojim klarinetom pridať, avšak tento rok sme evidentne neboli
naladení na rovnaký tón. Ale nabudúce!
A to už bol večer (ani neviem ako) a my sme sa so Sammael a Milanom dali do
tvorby otázok na SW kvíz, obetujúc tak aj SW divadlo, z ktorého sme potom
videli už iba kúsoček. Avšak aj z toho mála, čo sme mali šancu uvidieť,
bolo úplne skvelé a Yoda bol potom neskôr po zásluhe odmenený za svoj
kostým. Cena – plagát Larry Croftovej sa mu bude na stene jeho domčeku
v džungli určite nádherne vynímať. Ale to predbieham tvorbu otázok.
Keďže my sme súťažiť nemohli, užívali sme si srandu aspoň pri tvorbe,
podľa nás ľahkých, otázok. Ťažké sme moc nedávali, nakoniec nie všetci
sú takí dobrí ako my. Bohužiaľ. Samotná súťaž priebiehala ako tradične
vo forme súťaže Riskuj! a keďže otázok bolo veľa, nakoniec boli dve kolá
po štyroch súťažiacich. Treba im priznať, že zo zákerne jednoduchými
otázkami (až sa na nás Wingman hneval, vraj nám to už nabudúce nenechá
robiť) sa vysporiadali úplne v pohode a k našej spokojnosti. Nakoniec to na
prekvapenie všetkých nevyhrala Tess, ale Starhawk. Patrilo by sa, keď má za
vzor Talona Karrdeho.
A po striebornom klinci večera prišiel i ten zlatý: Noc s Wingmanom a
Padmé a ich rozprávanie o sexe v SW. Túúúúúdleeeee!!! Nič vám
nepoviem, ako moc dobré to bolo, mali ste tam byť. Vaša chyba! Snáď len to,
že sa zistilo, že Leia je asexuálna. A viac zo mňa nedostane ani na
škripci! Mali ste tam byť a aj vy by ste sa smiali až by ste padali zo
stoličiek rovnako ako my a tiež by ste to vydržali počúvať namiesto jednej
hodiny takmer tri. To len aby ste vedeli, že nabudúce nemáte lenivieť doma,
ale máte sa chodiť kultúrne vzdelávať. Napr. do Kolína na Raukon.
A zase bolo niekedy pol štvrtej v nedeľu ráno a my sme sa aspoň na
chvíľu uložili spať (už s ponožkami na nohách). Ráno ma potom zase
nejaká „dobrá“ duša budila už pred ôsmou hodinou a keďže bola vo
svojom úsilí veľmi vytrvalá, aj sa jej to bohužiaľ podarilo.
Nedeľa ráno je na to, aby ste sa aspoň trochu dali do stavu, v ktorom vás
svet viac či menej pozná a predebatovali s kamarátmi všetky dôležité
záležitosti, pre ktoré vďaka programu až doteraz nebol čas. Alebo
napríklad aby ste absolvovali šermiarsky priateľský turnaj so svetelnými
mečmi. Kto nezažil, bude nadosmrti ľutovať.
A potom už bolo počuť slová lúčenia, ako sa začali účastníci tejto
skvelej a obrovskej (cez 200 návštevníkov) párty pomaly poberať domov a do
svojich končín galaxie.
Takýmto spôsobom uniká z nášho čiernobieleho sveta nie malá hŕstka
ľudí, pre ktorých neexistuje iba to, čo existuje, ale ktorí sú úžasnými
boháčmi vďaka svojej mysli a náhľadu na svet. Ak už k nim patríte, viete
o čom hovorím a nemenili by ste za nič na svete. Ak ste ešte nezažili
žiaden con, mali by ste sa na nejaký čo najskôr vybrať (najbližši bude
Dracon v Brne v decembri), pretože žiadna, ani tá najsamlepšia reportáž
nedokáže vystihnúť tú nádhernú a neopakovateľnú atmosféru škôl,
hotelov a kultúrnych domov, keď sa v nich zídu ľudia vašej krvnej skupiny,
pre ktorých, keď sú spolu, neexistujú slová ako sú problémy, dane,
práca… Život sa skladá zo skúseností a con, to je jeden obrovský
zážitok, ktorý by vám nemal chýbať.  Tono Stiffel & Miso
Jedinák