Moskva – Ako oznámil ruský premiér Iľja Klebanov, Rusko plánuje začať výstavbu novej vesmírnej stanice, do ktorej sa snaží zahrnúť ďalšie krajiny. Stanica Mir bývala hlavným symbolom niekdajšej slávy ruského vesmírneho programu, no podpísalo sa na nej pätnásť rokov prevádzky, preto bola minulý mesiac zhodená do Tichého Oceánu. Mnohých Rusov náhly koniec vesmírneho superprojektu zarmútil, pretože ho brali ako dopad ťažkých ekonomických podmienok krajiny na vedúcu pozíciu Ruska v súperení s USA. Mnohí obyvatelia vidia príznaky prehry aj vo vstupe Ruska do výstavby Medzinárodnej Vesmírnej Stanice (ISS), ktorú považujú za americký projek
. Plány na nástupcu Miru začali vznikať už koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov, do ďalšieho rozvoja projektu však negatívne zasiahol ekonomický a politický chaos, ktorý vznikol rozpadom Sovietskeho Zväzu. „Prvým krokom bude určiť koncept a ideu novej stanice. Nepotrvá viac, ako rok, kým nám bude jasné, čo za stanicu budeme budovať,“ povedal na tlačovej konferencii I. Klebanov a dodal, že pre výstavbu novej stanice bude účasť zahraničných partnerov nevyhnutná. „Táto stanica nebude patriť len Rusku,“ povedal, no nešpecifikoval, ktoré krajiny má Rusko v pláne osloviť s ponukou na partnerstvo na projekte. Ruský premiér svoje oficiálne vyhlásenie načasoval práve na deň podpísania dohody medzi Ruskom a americkým Boeingom o spoločnom vesmírnom výskume. Z jeho prejavu však nič nenasvedčovalo tomu, či sa Boeing bude podieľať na výstavbe novej vesmírnej stanice, ktorú nazýval „Mir-2“. Šéf Ruskej Vesmírnej Agentúry Jurij Koptev však tvrdí, že len náklady na srdcový modul Miru 2 by predstavovali niečo vyše 400 miliónov dolárov – a to si chudobný vesmírny priemysel nemôže dovoliť. Ruská vláda sa rozhodla zhodiť Mir preto, lebo jeho prevádzka a údržba bola nad finančné možnosti krajiny. Klebanovove vyhlásenie prišlo na konci trojdňovej medzinárodnej konferencie o mierovom využití vesmíru, ktorú Rusko zorganizovalo pri príležitosti štyridsiateho výročia Gagarinovho letu po obežnej dráhe. Konferencia odrážala obavy Ruska, že americké plány vybudovania celonárodného raketového obranného systému by v konečnom dôsledku mohli znamenať rozmiestnenie vesmírnych zbraní. Spojené Štáty Americké totiž v súčasnosti uvažujú nad systémom, ktorý by spočíval v odpaľovaní rakiet zo Zeme, ale mnohí z účastníkov konferencie hovorili o jeho možnom doplnení orbitálnymi zbraňami, ako napríklad laserovými jednotkami umiestnenými na obežnej dráhe. Vybudovaním takéhoto systému by sa USA dopustili porušenia Zmluvy o zákaze Balistických striel. Podľa Klebanova sa táto zmluva a jej ponímanie globálnej bezpečnosti stali základnou filozofiou mnohých iných medzinárodných dohôd. Porušenie Zmluvy by podľa neho znamenalo „vzostup nového morálneho systému, na ktorý svet ešte nie je pripravený.“ Konferencia sa nezaoberala otázkou, ako primäť Spojené Štáty a iné krajiny k dohode o zmluve o zákaze umiestňovania zbraní vo vesmíre. Na konferenciu, ktorej sa zúčastnili zástupcovia 106 krajín sveta, nebol vyslaný ani jeden delegát Spojených Štátov.  Calibre