 |
 |
 |
Z hľadiska fantastiky meno Jozef Svítek bolo, je a ostane známe predovšetkým v užšom okruhu členov slovenského fandomu. Starší pán s jasným pohľadom nad chlapčensky vyhrnutým nosom a odstávajúcimi ušami a s poznámkami o málo známych osobnostiach či udalostiach fantastiky. V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia jeden z organizátorov klubového života v Bratislave (klub Quasi), redaktor fanzinu Istrozin, popri a nezávisle na Jozefovi Žarnayovi jeden z priekopníkov výskumu dejín slovenskej fantastiky (v časoch, keď ešte táto premýšľala, či vôbec je, a ak áno, čím).
Na stránkach časopisu Fantázia uverejňoval koncom deväťdesiatych rokov na pokračovanie abecedne zoradené portréty autorov staršej a najstaršej slovenskej fantastiky. S fotografiami. Bol tvorcom prvých článkov o vedeckofantastickej spisbe polo- či úplne zabudnutých prozaikov, ako boli napr. Peter Suchanský či Alexander Vaško. Zvíťazil v zápolení o názov prvej slovenskej súťaže špecializovanej na fantastiku vyhlásenej Slovenským syndikátom autorov fantastiky. Práve a až na jeho podnet zvyšní členovia bratislavského fandomu zistili, kto bol Gustáv Reuss.
Jozef Svítek značnú časť aktívneho života pôsobil ako redaktor vo vydavateľstvách Smena a Pravda. Prekladal z ruštiny, predovšetkým fantastiku. Medziiným zaujímavú vedeckofantastickú detektívku Hotel U mŕtveho alpinistu od bratov Strugackých.
Záujem o fikciu však netvoril jedinú oblasť záujmov a priorít zosnulého. Človek zaiste neraz rojčiaci, bol pevne ukotvený v dobe, ktorá ho formovala.
Narodil sa roku 1927 v obci Dolné Radošovce, neďaleko Trnavy. V Bratislave sa učil za maliara-natierača. Kvôli vojnovým udalostiam sa vrátil do rodiska bez výučného listu. V septembri roku 1945 odišiel hľadať lepšiu budúcnosť do prítomnosti vyľudneného československého pohraničia – do Vansdorfu. Tu od 19. 9. 1945 vstúpil do učňovského pomeru vo firme J. Kunert a synovia, ktorá vyrábala pančuchy, a 13. 8. 1948 úspešne zložil pred komisiou Obchodnej a živnostenskej komory v Liberci záverečné skúšky. Roku 1947 vstúpil do KSČ, kde zastával rôzne funkcie, od 1. 7. 1966 do 28. 11. 1979 pôsobil na ÚV KSS na odbore kultúry. Členstvo v KSČ mu teda, ako sľubnému robotníckemu kádru, zabezpečilo presun od manuálnej práce za kancelársky stôl. Od 21. februára 1951 navštevoval v Prahe v ústrednej redakcii Rudého práva trojmesačnú novinársku školu. V Bratislave roku 1954 absolvoval maturitnú skúšku na II. Gymnáziu pre pracujúcich. Neskôr vyštudoval Vysokú politickú školu KSČ v Prahe.
Do konca života ostal „veriacim komunistom“ a hľadačom fantastických svetlých zajtrajškov. Svojou spoľahlivou usilovnosťou, ukotvenou v naivite za dobových okolností včerajška prispieval k uskutočňovaniu a upevňovaniu reálneho vtedajška. Niekdajší učeň redaktorčil bez presnej znalosti rozmiestnenia y/i. Korektorské značky však ovládal perfektne. Mnohí jeho vzdelanejší a kultivovanejší rovesníci, posunutí režimom v opačnom smere spoza písacieho stola do fabriky sa, zaiste oprávnene, nikdy neprestanú hnevať. Lenže odstup sa nikdy nepolepší a býva zmierlivý. Kto je mladší, má smolu a nespozná káder, ale starého pána, ktorý píše články o zabudnutých tvárach slovenskej fantastiky. Nedá sa svietiť. Čo sme nezažili, pripomeňme, neobíďme, nezamlčme, ale nesúďme. Radšej poďakujme. Bez informácií a vyššie spomenutých portrétov spisovateľov z pera Jozefa Svíteka by knižky Dejiny slovenskej fantastiky do roku 2000 a Dejiny slovenskej literárnej fantastiky (na rozdiel od Svítekovho časopiseckého dielka uverejňovaného, ako už bolo vyššie uvedené, na stránkach periodika Fantázia, sa ani jedna z publikácií na fotografie nezmohla), boli chudobnejšie a život slovenského fandomu tiež.
Jozef Svítek zomrel 6. augusta 2015 v Bratislave.
Česť jeho pamiatke.
Foto: Archív autora a archív Fandom SK.