 |
 |
 |
Dostal som pozvánku zúčastniť sa udalosti, ktorá niesla názov Výstava obrazov maliarky Mgr. Dagmar Beutelhauserovej – Zvalovej. Konala sa v dňoch 5. – 12. apríla 2013, na prvom poschodí Shopping Parku Arkadia. Najprv som rozmýšľal, že čo mám ja spoločné s maliarstvom, ale potom mi svitlo. Aha, však s Dagmar sa poznám z videnia z conov! Keďže to mám do Arkádie kúsok, zvedavosť mi nedala, zobral som fotoaparát a vybral som sa spoznať diela tejto pre verejnosť dosiaľ neznámej maliarky. Tajne som dúfal, že sa tam s Dagmar i stretnem a pokúsim sa ju uloviť na pár minút pre seba a položiť jej pár otázok. Bohužiaľ, stretnúť sa nám nepodarilo, tak som ju požiadal o rozhovor neskôr, a ona súhlasila!
Dagmar, tvoja výstava má názov Iné svety. V návštevníkoch, ktorí sa na ňu prídu pozrieť, môže jej názov vyvolať dojem, že uvidia obrazy zo žánru fantastiky. Môžeš nám výstavu bližšie predstaviť?
Pôvodný cyklus s názvom „Iné svety“, vystavený v januári v Dudinciach, bol tvarovo, farebne, výrazovo a obsahovo bohatší, výstavné priestory v Shopping park Arkadia v Trnave vyžadovali zredukovanú – ucelenejšiu koncepciu. Prvé obrazy vznikli pred 11 rokmi a v pozorovateľoch evokovali predstavu rôznych rodiacich sa, zanikajúcich, putujúcich planétiek a galaxií, preto ten názov. No a samozrejme, moja tvorba je silne ovplyvnená čítaním sci-fi kníh takže určite mnohé práce vznikli pod vplyvom mojich obľúbených autorov (S. Lukianenko, Ch. Mieville, T. Pratchett, R. Zelazny, R. Holdstock…)
Ako vznikla myšlienka usporiadať túto výstavu? Zorganizovať túto výstavu sa podujala kamarátka P. Šimurková, ktorá pri návšteve u mňa doma zbadala množstvo obrazov, zavesených či opretých v pracovni o stenu, bola šokovaná mojou malou ambíciou verejne vystavovať svoje práce, a tak sa pustila do organizovania. Pravda je taká, že tak ako mnoho ľudí píše romány do „šuplíka“, ja som maľovala len tak „pre seba“. Mnohé práce vznikali náhodilo, neplánovane, často aj bez dajakej ucelenej koncepcie, mnohé boli reakciou na dajakú knihu, niektoré boli dokončené hneď, a niektoré vznikali roky.
Obrazy, ktoré vystavuješ, mohli vidieť už návštevníci Dudiniec a Trnavy. Kde ešte ich môžeme v budúcnosti uvidieť?
Z Trnavy sa výstava presúva do Shoping park Aquarium v Nových Zámkoch, tam bude do konca apríla a v júni budem vystavovať na jednom festivale kultúry cyklus zábavných obrázkov s názvom „Mačky a mačáci“. Ostatné neplánujem, lebo „náhody“ mi určite pripletú do cesty dajaké možnosti. Ale kto by veľmi chcel, na mojej internetovej stránke si môže moje maľby pozrieť každý.
Vyštudovala si UKF v Nitre, odbor pedagogika-výtvarná výchova. Väčšina tvojich vystavovaných obrazov sú olejomaľby. Máš aj iné obľúbené techniky?
Pravda je taká, že celú VŠ som sa venovala len kresbe a grafike. Môj pedagóg Karol Barón bol dosť nešťastný, že ma k maľovaniu nevedel dostať, čo bol tak trochu študijný handicap, keďže som študovala u neho kresbu – maľbu, a každý semester som sa musela obhajovať kresbami. Maľba ma dostávala postupne, žiaľ dnes sa učím fintičky s farbami a štetcami na vlastných chybách, metódou pokus – omyl.
Spomínaš si na svoj prvý obraz, ktorý si mala možnosť vystavovať? Ako si sa cítila, keď ho obzerali a hodnotili cudzí ľudia?
Vystaviť akúkoľvek svoju prácu je ťažké, nazvala by som to „ísť s kožou na trh“. Vznik týchto prác nebol prvoplánový, k mnohým sa viaže dajaká emócia, zážitok, či spomienka, niektoré sú presne určené konkrétnemu človeku. Takže ich vystavenie odhaľuje možno aj viacej ako by som chcela, ale ak je pozitívna reakcia, je to príjemný pocit, určite je to povzbudenie – motivácia do ďalšej práce, no a nepriaznivá reakcia je vždy lepšia ako žiadna. Asi by ma mrzelo keby ľudia prechádzali okolo mojej práce a nezanechala by na nich žiadnu stopu.
Ktorí výtvarníci sú tvojím vzorom? Ovplyvnil ťa niekto z nich pri tvojej tvorbe?
V prvom rade moji skvelí pedagógovia a samozrejme aj ich tvorba: Karol Barón a Igor Benca, dodnes mi preblesknú hlavou ich rady, či dajaká spomienka na hodiny v ateliéroch, veľmi obdivujem M. C. Eschera, R. Gigera, … a v podstate každá návšteva výstavy či galérie je veľmi inšpirujúca.
Ako sa v tebe spája povolanie učiteľky s vlastnou výtvarnou tvorbou? Je ťažké viesť deti k tvorivosti?
Patrím do kategórie „neškodných“ učiteliek, ale učiť výchovy je aj možno náročnejšie ako sa mnohým zdá. Motivovať deti k tvorbe je veľmi náročné. Nie je to len o samotnej tvorbe, ale aj o úcte a tolerancii k tvorbe iných, k názorovej slobode, najmä ak spoločnosť chápe tieto predmety ako treťoradé. Po takom náročnom dni je niekedy ťažké, ba až nemožné maľovať alebo sa ináč umelecky realizovať. Vtedy prosto všetko pobalím a radšej sa venujem Amber, labradorke, ktorá býva so mnou a mojím manželom Petrom, mimochodom šéfom nitrianskeho sci-fi klubu.:)
Aké sú tvoje ďalšie plány do budúcnosti?
Neplánujem, ako hovoril K. Baron „som na ceste“. Tak uvidíme, kam dôjdem.
Ďakujem za rozhovor.
 |
 |
 |
 |
 |
 |