Lívia Hlavačková je známa slovenská autorka fantastiky. Povolaním je lekárka a pracovala na patológii aj pri testovaní liečiv. Nedávno jej vyšla vo vydavateľstve Artis Omnis posledná časť knižnej série Gwind, patriacej do žánru young adult. Inak je Lívia známa ako autorka poviedok z rôznych žánrových výberov a tiež ako hosť conov, na ktorých prednáša vždy o nejakej zaujímavej téme. Na sociálnych sieťach mala populárny blog zameraný na medicínu a búranie medicínskych mýtov. Keďže sme na Fandome nedávno recenzovali jej sériu Gwind, dovolila som si pre vás túto autorku aj vyspovedať.
Na rozohriatie jedna zákerná otázka. Prečo si vlastne začala písať?
To je naozaj celkom zákerné, lebo tak celkom neviem. Asi preto, že ma vždy bavilo vymýšľať si príbehy? Tie som ako malá rozprávala bábikám alebo sebe samej. Niekedy na základnej škole som začala experimentovať s myšlienkou, že by som mohla skúsiť písať. Tohto nápadu som sa chvíľu držala, pustila, opäť chopila a opäť nechala tak. Až sa časom písanie stalo dôležitou súčasťou môjho života.
Pre každého autora je hlavná inšpirácia. Niekto má obľúbené miesto, iný osobu prípadne činnosť atď., pri ktorých dostáva najlepšie nápady. Kto alebo čo inšpiruje teba?
Mám to rôzne. Niektoré inšpirácie prídu v sprche či na prechádzke, iné popri čítaní či pozeraní cudzieho diela, ďalšie pri rozhovoroch s ľuďmi. Väčšinou ani neviem poriadne, kde sa zjavili alebo prečo. Nemám nejakú jasnú múzu.
Použila si ako predobraz niektorej postavy či postáv aj skutočných ľudí?
Dvakrát áno, oba razy toho istého človeka, z ktorého som sa potrebovala vypísať. Je v poviedkach Črepiny a Krvavé more. Do tej druhej menovanej som zároveň tajne vpašovala jedného českého spisovateľa; on neskôr pomenoval jednu postavu po mne. Inak od skutočných ľudí vedome preberám len detaily ako gestá, prejavy vkusu či emócií, záľuby. Všetky ostatné inšpirácie skutočnými ľuďmi sú u mňa len nevedomé.
Prečo píšeš fantastiku? Taká romantická literatúra pre ženy či deti ťa neoslovuje?
Asi preto, že rada čítam fantastiku a mnohé nápady preto rovno prichádzajú s takým nádychom. Písanie čistej romantiky ma nikdy neoslovovalo. No láska je súčasť života, takže je, samozrejme, aj v mojich dielach. Nefiguruje v nich však ako kľúčová zápletka a asi nikdy nebude. Na literatúru pre deti si netrúfam, je mi to úplne cudzie.
Si lekárka, roky si pracovala na patológii. Nenapadlo ti niekedy napísať knižnú detektívku alebo horor?
Napadlo, však mnohé moje poviedky a aj novela Drozd sú detektívky. Pri poviedke Krvavé more, ktorú som posielala do súťaže, kamarátka vtedy žartovala, že moju poviedku som v podstate odpísala scénou anatomicky presne vykreslenej mŕtvoly. Detektívny formát ma veľmi baví a určite v ňom budem pokračovať, ale zrejme, podobne ako doteraz, s prvkami fantastiky. Horor mi nesedí. Nie som z tých, čo sa vyslovene radi boja pri hororoch. Nemám ich teda ani dostatočne napozerané, ani načítané, aby som vedela, ako ich poňať. Skôr mi vyhovuje napätie trileru, ktorým sa rada inšpirujem a, ak sa to hodí, rada vnášam niektoré prvky trileru do svojich diel. Možno raz skúsim napísať vyslovený triler, ale horor asi nie.
Keď sme už pri tvojej práci… Dlho si mala na Instagrame a Facebooku svoj blog o zdraví, medicínskych mýtoch, trpezlivo si vysvetľovala, ako to vyzerá vo výskume, praxi, s očkovaním, liekmi, chorobami, prevenciou, históriou. Bol obľúbený a ja sama som bola fanúšikom tejto tvojej osvety. Vrátiš sa niekedy znovu k blogovaniu?
Neviem, ale momentálne ma to vôbec neláka. Vyhovuje mi, že mám pokoj a čas na iné veci. Vyžadovalo to veľa. Veľa hodín štúdia a prepisovania, po ktorých som bola vyfľusnutá, zatiaľ čo keď strávim rovnaký čas písaním beletrie, som plná energie. Viem, že mnohým ľuďom sa moje blogy páčili a teší ma to. Dostávala som pozitívnu spätnú väzbu a nemala som ani veľa hejterov či trolov. No i tak som mala pocit, že je to celé tak trochu zbytočné. Moje blogy čítali najmä rozhľadení ľudia, ktorí aj bez nich nemali tendenciu podliehať čaru priamočiarosti hoaxov. A hoci je pre blog čítanosť v tisíckach obrovský úspech, z pohľadu celej spoločnosti je to malá kvapka v mori. Keby ma to namiesto vyčerpávania napĺňalo energiou, možno by som v tom pokračovala. Takto… Momentálne sa neplánujem k tomu vracať.
Ako vnímaš úroveň vzdelanosti, rozhľadenosti a schopnosti rozpoznať hoax od pravdy v našej spoločnosti?
Neviem to v skutočnosti veľmi posúdiť. Stretávam sa najčastejšie so vzdelanými a inteligentnými ľuďmi. Nemám ani takú prácu a ani spôsob života, ktorý by mi prirodzene umožnil konfrontovať sa s ľuďmi s úplne inými záujmami, vzdelaním, zameraním a videním sveta. Internet je v tomto tiež skresľujúci, algoritmy nám ukazujú to, o čom si myslia, že chceme vidieť.
Si autorka fantastiky v ktorej sa pracuje s rôznymi bytosťami, mágiou, mytológiou atď. Nebije sa to s tvojou skoro až vedeckou prácou v reálnom živote?
Naopak, krásne sa to dopĺňa. Je to relax, možnosť robiť niečo celkom iné a prípadne možnosť využiť vedecké znalosti iným spôsobom. Nepíšem síce sci-fi, ale aj pre fantasy je treba si čo to naštudovať. A keď vymýšľam nový svet či príbeh, aj pri tom sa občas cítim, akoby som ich netvorila, ale skôr objavovala, a to je môjmu vedeckému ja blízke.
Momentálne si sa od sociálnych sietí úplne odstrihla. Ako sa ti žije bez neustáleho cinkania mobilu, ktorý ťa upozorňuje na nové správy či príspevky?
Notifikácie som mala vypnuté dávno predtým, než som sa odstrihla. To bol taký prvý krok. Napriek tomu som však pociťovala občas až nutkavú potrebu kontrolovať, čo sa tam deje. Vždy, keď som zverejnila nový príspevok, sa tento tik zvýrazňoval. Občas to bolo až alarmujúce, aký obrovský efekt mali sociálne siete na moju náladu či pocity. Hoci som si racionálne uvedomovala, že je hlúposť nechať sa tak ovplyvniť tým, či sa moje posty niekomu páčia, ale emocionálne bolo pre mňa ťažké si niekedy udržať odstup. Nebolo to vôbec zdravé. Takže bez tohto celého humbugu mi je rozhodne oveľa lepšie. Môžem sa sústrediť na to, čo je pre mňa dôležité. Mám na to oveľa viac času a energie. Inak čo sa týka toho, že na mňa mali sociálne siete taký negatívny vplyv, mám jednu smutno smiešnu príhodu, chceš počuť?
Jasné!
Keď sa niekde rozoberali moje dôvody odchodu zo sociálnych sietí, samozrejme, že sa musel ozvať akýsi vševedko, ktorý ma predtým asi ani nepoznal. A hneď začal v komentároch nadávať, že len vyplakávam, že som radšej nemala byť lakomá a mala som zaplatiť manažéra sociálnych sietí. Pobavila som sa. Žiaden manažér sociálnych sietí by nebol ochotný profesionálne sa starať o tie moje za tie peniaze, čo som na tom získala. Vzhľadom na témy, čo som rozoberala, mi neprišlo vhodné robiť reklamy iným výrobkom. A tak môj príjem z tejto činnosti spočíval len v tom, čo mi ľudia poslali ako dobrovoľné príspevky cez Ko-fi. Za každé euro, čo takto obetovali zo svojho rozpočtu som veľmi vďačná. Bolo to pre mňa veľmi povzbudivé. Aby bolo jasné, po zdanení a zaplatení poplatkov vyšlo tak do 20 € mesačne.
Ten komentár však pekne ilustroval, ako podaktorí ľudia vnímajú tvorcov obsahu, ktorý konzumujú. Chcú kvalitu, chcú ju pravidelne, samozrejme, zadarmo, a vôbec sa nezaujímajú, čo je za tým. A to platí aj inde. Koľkým ľuďom napadne zaoberať sa napríklad tým, koľko času a energie niekto kradne svojej rodine, aby udržiaval napríklad taký fanúšikovský web akým je Fandom.sk? Koľkým ľuďom napadne, že je to zvyčajne neplatená práca? Koľkí tvorcovia obsahu na internete si raz povedia, že radšej venujú čas dobrej knihe, než sa stále s niekým na hádať? Vôbec by ma neprekvapilo, keby sa na to časom viacerí vykašlali.
Keď si už nahryzla túto tému, pridám aj za nás, recenzentov, že aj my píšeme zadarmo. Prvé roky, som si napríklad väčšinu recenzovaných kníh dokonca aj sama kupovala. Trávime čas čítaním a písaním popri zamestnaní a iných povinnostiach. Každý z nás ide s kožou a názorom na trh, na ktorom sa nájde dosť čitateľov a autorov, ktorí sa nedokážu preniesť cez kritiku a znepríjemňujú nám život… Hodláš sa v blízkej budúcnosti opäť pripojiť na net, obnoviť účty na Instagrame, FB?
Nie. Nemám prečo. Neviem, čo prinesie ďaleká budúcnosť, takže nehovorím nikdy.
Nemáš pocit, že mnohí sú takmer závislí od mobilu, chatovania a prezerania príspevkov v rôznych aplikáciách?
Pocit nepotrebujem, sú na to výskumy. Dokonca existuje aj pojem nomofóbia, čo je strach z toho, že človek ostane bez mobilu. A podľa niektorých výskumníkov je závislosť od mobilného telefónu možno najväčšia závislosť 21. storočia spomedzi takých, ktoré nie sú spôsobené návykovými látkami. Zároveň je čoraz viac štúdií, ktoré ukazujú súvislosť medzi subjektívne väčšou nespokojnosťou v živote a používaním telefónu, a to najmä sociálnych sietí. Je to zaujímavý paradox. Tieto technológie nám na jednej strane uľahčujú život, no zároveň nám dokážu kradnúť radosť zo života.
Vráťme sa ku knihám. „Matkou“ Gwind si sa stala ako veľmi mladá. Nemala si obavy, ako ju čitatelia prijmú? Predsa len si bola neskúsená, nevypísaná a Gwind – Nezabiješ? bola prvotina…
Jasné, že som mala a mám vlastne aj doteraz. Príbeh Gwind som veľmi túžila vypovedať a posunúť ďalej. Aj preto som bola ochotná ju toľkokrát prepísať a vylepšiť. Už to ilustruje, ako mi na Gwindinom príbehu záležalo. Vedela som a viem, že ju neprijmú všetci čitatelia, to je nereálne. Dúfala som však, že si nájde svoje publikum, a to sa, na moju radosť a úľavu, stalo.
Niektoré mladé autorky svoje postavy nechávajú žiť ich vysnívaný život. Je Gwind niečím podobná Lívii?
Okrem toho, že má rada Beatles a má staršieho brata, asi nie. Možno v čase, keď vznikla, sme si boli podobnejšie. Ona však potom žila celkom iný život než ja. Jej príbeh ju ovplyvnil a zmenil, tak ako sa na trilógiu patrí. Ja som nežila v Spoločenstve vrahov a nebojovala s Čiernymi mágmi, zo mňa sa nemohla stať taká osoba, aká je z nej. Našťastie.
Chcela by si prežiť niektoré z dobrodružstiev, ktoré si dopriala svojej hrdinke?
Ani omylom. Razím pravidlo, že keď netrpí hrdina, trpí čitateľ a autor má vždy dať prednosť čitateľovi. Nemenila by som s ňou a ani s mnohými inými knižnými postavami. Možno by som sa zašla pozrieť do Lórienu, ale s Frodom ani s Bilbom by som nemenila.
Séria Gwind je uzatvorená. Čo teraz? Píšeš niečo či sa venuješ už len prednáškam na conoch a iných podobných podujatiach?
Teraz robím prvé kolo úprav prvého románu, ktorý som napísala po anglicky. Bol to taký pokus, uvidíme, čo z neho bude. Zatiaľ sa mi to celkom pozdáva. Ľudia sa ma občas pýtajú, ako to bude s vydaním toho anglického experimentu, ale tak ďaleko zatiaľ nie som. Keďže sa neživím písaním beletrie, mám ten luxus nechať veci len tak plynúť.
Prednášanie na conoch ma baví, takže po krátkej prestávke v tom budem určite pokračovať, kým ma budú organizátori conov chcieť.
Je náročné pripraviť si zaujímavú prednášku? Ako si vyberáš témy?
Náročné? Hm, ťažko povedať. Ako som vravela, toto ma fakt baví. Takže hoci na tvorbe jednej prednášky strávim hodiny, nemám z toho taký premrhaný pocit, ako keď tie isté hodiny padli na tvorbu instagramového postu.
Vybrať dobrú tému, to je už iná vec. Keďže prednášam tak dlho a snažím sa neopakovať ako pokazená platňa, mnohé zaujímavé témy som už skrátka spravila. Nedávno ma však ľudia povzbudili, že môžem pokojne začať vyťahovať z archívu, keďže na cony chodia noví návštevníci. Tak uvidíme. A ako témy na prednášky vyberám? Podľa nálady, toho, čomu sa aktuálne venujem, podľa dopytu od ľudí… Záleží. Vždy sa však snažím nájsť niečo, čo by sa ľuďom mohlo páčiť.
Máš už svoju fanúšikovskú základňu, takže by ich určite zaujímalo, aké má plány Lívia Hlavačková – spisovateľka.
Momentálne chcem dotiahnuť ten anglický román a s Artis Omnis sme sa dohodli na vydaní niektorých mojich medicínsky ladených článkov v knižnej podobe. Plus by mi mohla vyjsť poviedka v zborníku, ktorú som odovzdávala už pred pár rokmi. Takže to sú asi také najbližšie spisovateľské ciele. Ďalej zatiaľ nevidím. Nápadov mám neúrekom, ale niekedy dám prednosť iným životným potrebám pred písaním, a vtedy musia nápady trpezlivo čakať na svoj čas.
Kde ťa budeme môcť stretnúť najbližšie?
Asi na septembrovom CSku v Bratislave. Tam by som si rada spravila opäť nejaký program. Takže ak majú ľudia nejaké nápady a požiadavky na tému prednášky, nech dajú vedieť.
Ďakujem Lívii Hlavačkovej za čas a úprimné odpovede. Niektoré nás privádzajú k zamysleniu, iné potešia či prekvapia. Takže ak máte radi young adult literatúru, prečítajte si trilógiu Gwind. Ak si chcete vypočuť niektorú zo zaujímavých prednášok, ktoré pre nás autorka stále pripravuje, nezabudnite, že s Líviou Hlavačkovou sa môžete stretnúť v septembri na Comic Salóne v Bratislave.
Foto: Linda Kisková Bohušová
Súvisiace linky
Články o Lívii Hlavačkovej a jej diele na Fandom.sk