Andrzej Sapkowski, autor kultovej série Zaklínač, sa v exkluzívnom rozhovore pre svojich fanúšikov otvorene delí o svoje literárne inšpirácie, prezrádza niektoré pohnútky pri tvorbe ikonických postáv a tajomstiev sveta, ktoré fascinovali milióny čitateľov po celom svete. Tí mu kladú rôzne zaujímavé otázky, ale viacerí chcú vedieť aj niečo viac do hĺbky jeho diel. Veď napokon posúďte sami – je to celé spektrum otázok. Dozviete sa viac o tom, ako vznikol Geralt z Rivie, čo stálo za postavami Ciri a Yennefer či aký má názor na filmové a herné adaptácie svojho diela. Rozhovor prináša nielen pohľad do zákulisia jednej z najznámejších fantasy sérií, ktorou Zaklínač je, ale aj autorove úvahy o morálke, osude a sile príbehu, ktoré presahujú hranice literatúry. Rozhovor vznikol spojením diskusie autora s fanúšikmi na sociálnej sieti Reddit.
Existuje nejaký dejový zvrat alebo moment s konkrétnou postavou v sérii o Zaklínačovi, ktorý sa vám nepáči alebo by ste ho dnes napísali inak? A naopak – je niečo, na čo sa spätne pozriete a poviete si: „Do kelu, toto som fakt napísal ja? To bolo riadne prefíkané!“
Áno, takéto situácie sa občas vyskytnú – z oboch kategórií, ktoré spomínate. Ale žiadne podrobnosti neprezradím, preto ich, prosím, odo mňa nežiadajte.
Predstavte si, že ste uviazli na opustenom ostrove s tromi knihami. S vedomím, že ich budete čítať stále dookola, ktoré tri by ste si vzali?
Boli by to tieto tituly: Umberto Eco – Meno ruže, Alexandre Dumas – Traja mušketieri, J. R. R. Tolkien – Pán prsteňov. Ten posledný titul vnímam ako jednu celistvú knihu, pretože taký bol pôvodný zámer autora, ale na časti ich rozdelil až vydavateľ.
Aký je váš obľúbený dinosaurus?
Pterodaktyl, takzvaný lietajúci jašter. V detstve ma veľmi ovplyvnilo čítanie knihy Stratený svet od Arthura Conana Doyla. V tejto knihe na postavy zaútočí kŕdeľ pterodaktylov.
Čo vás najviac ovplyvnilo pri písaní fantasy? Odporučili by ste nejaké diela, ktoré sú v USA menej známe?
Moja paleta inšpirácií by bola príliš široká a pestrá na to, aby som ich pomenoval presne, ako nasledovali za sebou. Zahŕňali by prakticky celý základný kánon sci-fi a fantasy, predovšetkým ten anglosaský. Ale boli by tam aj klasici – a to naozaj všetci! Najmä tí z poľskej literatúry, ako napríklad Henryk Sienkiewicz, Bolesław Prus, Teodor Parnicki a Stanisław Lem. Okrem toho prakticky všetci európski klasici ako bratia Grimmovci, Miguel de Cervantes, Hans Christian Andersen, Lev Tolstoj, Walter Scott, Alexandre Dumas starší, Arthur Conan Doyle, H. Rider Haggard, Rudyard Kipling, Lewis Carroll, Jaroslav Hašek, Karl May, Joseph Conrad, Erich Maria Remarque, Michail Bulgakov, Mika Waltari, bratia Strugackí, Italo Calvino, Romain Gary, Günter Grass, Umberto Eco či Arturo Pérez-Reverte. Keďže otázka sa týkala tých „menej známych v USA“, nespomenul som tých, ktorí ma silne inšpirovali, ale sú v USA dobre známi, ako napríklad Mark Twain, Edgar Allan Poe, Jack London, John Steinbeck, Ernest Hemingway či Raymond Chandler.
Aký je váš názor na televízne a herné adaptácie Zaklínača? Ste spokojný s ich doterajším smerovaním?
Povedal by som to takto: je tu originál a potom sú tu adaptácie. Nech už majú adaptácie akúkoľvek kvalitu, medzi literárnym originálom a jeho adaptáciami nie sú prieniky. Originál a adaptácia sú samostatné jednotky, pretože slová nemožno preniesť do obrazov bez toho, aby sa niečo nestratilo. Na základe toho tu nemôže byť žiadna súvislosť. Navyše adaptácie sú väčšinou vizualizácie, čo znamená premenu napísaných slov na obrazy, takže nemá veľmi zmysel dokazovať nadradenosť písaného slova nad obrazmi, ktorá je zrejmá. Písané slovo vždy triumfuje nad obrazom a žiadny obraz – animovaný ani iný – sa nevyrovná sile písaného slova.
Plánujete znovu zdieľať genealógiu, abecedný zoznam a ďalšie poznámky ku knihám v sérii Zaklínač? To isté sa týka aj mapy, ktorú ste vytvorili na základe mapy Standu Komárka.
Stručne a jasne: nie, nič také neplánujem. To, čo je na internete, tam môže zostať, ale nebudem to dopĺňať ani rozširovať.
V jednom rozhovore ste spomenuli, že Renfriina družina mala pripomínať satanistickú heavy metalovú kapelu a že raz možno požiadate svojho priateľa výtvarníka, aby ich nakreslil presne tak, ako ste si ich predstavovali. Existujú nejaké oficiálne vyobrazenia vašich postáv? Ak áno, plánujete ich zdieľať?
Samozrejme, existujú ilustrácie, ktoré osobne považujem za dosť verné – ak nie úplne verné mojej vlastnej predstave, tak aspoň verné môjmu vkusu. Na mnohé som narazil online a nemálo ich vyšlo aj na obálkach mojich kníh. Napriek ich množstvu si však neviem rýchlo spomenúť na konkrétne príklady. Spomeniem aspoň dve výnimky, ktoré mi utkveli v pamäti: Yennefer tak, ako je zobrazená na španielskej edícii knihy Meč osudu od Alejandra Colucciho. A Yennefer na francúzskej pevnej väzbe toho istého diela od Mikaëla Bourgouina.
V jednom rozhovore ste spomenuli, že v knihách o Zaklínačovi bohovia neexistujú. Dá sa entita známa ako Melitelé/Freyja považovať za jednu z tajomných bytostí Longaevi spomínané v Husitskej trilógii? Existuje v Zaklínačovom univerze ekvivalentný pojem na opísanie tejto entity?
Medzi sériou Zaklínača a Husitskou trilógiou neexistujú a ani nemôžu existovať žiadne styčné body alebo spoločné odkazy. Sú to oddelené svety, takže nemajú spolu nič spoločné a sú úplne neporovnateľné. Nič zo Zaklínača nemožno bezvýhradne preniesť do kontextu trilógie, a naopak. Toto platí najmä pre bytosti Longaevi z trilógie. Takéto alebo podobné postavy v sérii Zaklínača neexistujú. Aby som citoval známe upozornenie: akákoľvek podobnosť so skutočnými osobami, živými či mŕtvymi, je čisto náhodná.
V Krvi elfov sa spomína, že Coën strávil svoju prvú zimu v Kaer Morhene a že pochádza pôvodne z Povissu. Znamená to, že podstúpil Skúšku bylín v inej pevnosti? Ak áno, rozhodli ste sa už, v ktorej – Mirabel alebo Beann Grudd – to bolo?
Nebolo to pre dej kľúčové, takže to nebolo špecifikované. Možno raz vznikne dejová línia, kde to bude relevantné, a potom sa rozhodnem, ktorá to bola pevnosť. Obe by mohli byť z rozprávačského hľadiska zaujímavé.
Ako si vyberáte alebo kontrolujete kvalitu prekladateľov, keď sa vaše knihy prekladajú do toľkých jazykov?
Nemám žiadny vplyv na preklady a nijako ich nemôžem kontrolovať. Občas – hoci veľmi zriedkavo – ma prekladatelia kontaktujú, ak majú určité pochybnosti pri preklade a žiadajú ma o vysvetlenia alebo návrhy. V takých prípadoch ich môžem naviesť správnym smerom a pomôcť predísť chybám. Veľmi zriedkavo – a len z dobrej vôle prekladateľa – dostanem možnosť vidieť celý preklad a poskytnúť k nemu nejakú spätnú väzbu.
Aký je váš proces písania pri sérii Zaklínač? Zmenil sa od čias, keď ste písali pôvodnú sériu?
Veľa sa nezmenilo, prakticky takmer nič. Možno jediný rozdiel je v tom, že trávim písaním podstatne menej času než kedysi. Hlavne preto, že sa nikam neponáhľam.
Mali ste niekedy nápady na knihy alebo série, ktoré nevyšli, neboli dokončené alebo zostali nenapísané?
Takých je veľké množstvo, pretože počas procesu redakčných úprav boli vymazané celé rozsiahle časti textu. Výsledkom sú desiatky súborov, ktoré si stále uchovávam vo svojom archíve. Dúfam, že niektoré z nich sa mi ešte niekedy podarí použiť.
Plánujete písať ďalšie knihy, ktoré nebudú súvisieť so Zaklínačom?
Určite. Ale žiadne podrobnosti neprezradím. Je na to ešte priskoro.
Ktorá postava zo Zaklínača má podľa vás najzaujímavejší osobný vývoj? A ktorá by sa podľa vás najlepšie dokázala orientovať v modernom svete, keby bola zrazu prenesená do dnešných čias?
Aby plánovaná dejová línia zahŕňala opis niečej „osobnej cesty“, zobrazil som túto cestu spôsobom, ktorý ma úplne uspokojil a ktorý som považoval za vhodný. Inými slovami, nemám tu žiadne zvláštne preferencie ani obľúbené postavy. Čo sa týka druhej časti otázky, je to jeden z tých „čo ak“ scenárov, ktoré ma pravidelne udivujú. Poukazujú na nepochopenie jednoduchého faktu: dej knihy je sui generis homeostáza, teda úplne uzavretý a naplnený systém, v ktorom vládne plná a nezameniteľná rovnováha. Kniha nie je interaktívna hra s tisíckami riešení. V rovnováhe knihy niet miesta pre žiadne „čo ak“. Na otázku: „Čo by bolo, keby sa postava zrazu ocitla…“ teda nemôže existovať žiadna zmysluplná odpoveď, pretože uzavretý a vyvážený dej knihy s tým jednoducho nepočítal. Bodka.
Kto je vašou obľúbenou vedľajšou postavou v knihách o Zaklínačovi?
Každá postava v knihe je mojím výtvorom, výplodom mojej fantázie vytvoreným len pre potreby deja. Dej je kráľovná, ktorá rozhoduje, kto sa v knihe objaví, kým tie postavy sú, čo robia, čo hovoria a čo sa im stane. Nemám tu žiadnych favoritov. Všetky postavy zohrávajú v príbehu svoju úlohu a musia ju uspokojivo odohrať. Keby tak nebolo, vymazal by som ich a vytvoril nové.
Čím alebo kým ste sa inšpirovali pri tvorbe postavy Yennefer?
Inšpirácií bolo veľa, príliš veľa na to, aby som si teraz na všetky spomenul. Preto spomeniem len tie, ktoré si pamätám, pričom každá z nich prispela aspoň čiastočne k tomu, aby sme si mohli vyskladať obraz Yennefer. Niektoré vás určite prekvapia. Tu je taký menší zoznam: Homérova Kirké, Morrigan z írskej mytológie, severská Freya, kráľovná Guinevera a čarodejnica Nimue, obe z artušovskej legendy. Potom aj La Belle Dame Sans Merci z básne Johna Keatsa, Ayesha z románu H. Ridera Haggarda a Catherine de Vauselles z Veľkého testamentu Françoisa Villona.
Ako ste pristupovali k písaniu historickej fikcie v rámci Husitskej trilógie s prvkami fantasy v porovnaní so svetom fantasy v Zaklínačovi?
Zásadný rozdiel spočíval v dôkladnom naštudovaní historických prameňov, pretože trilógia, hoci patrí do žánru fantasy, bola založená na historických faktoch. Veľké množstvo postáv, ktoré sa v nej objavujú, boli autentické historické osobnosti. Bolo nevyhnutné držať sa historických zdrojov a faktov – alebo sa aspoň snažiť tieto fakty príliš neskresľovať. To ponechávalo len obmedzený priestor pre väčší autorský vklad. Séria o Zaklínačovi, ktorá je čírou fantasy, umožňovala v tomto ohľade oveľa väčšiu slobodu.
Ako spolu nažívajú gnómovia a trpaslíci v Mahakame, najmä v hlavnom meste? Žijú spolu alebo majú gnómovia vlastné miesto? Alebo je to tak, že jedni sú hore a druhí dole?
Nemám potuchy. Žiadna z dejových línií, ktoré som vytvoril, takúto informáciu nevyžadovala, takže neexistuje a pravdepodobne ani nikdy nebude jestvovať. Aby som to vyjasnil do budúcnosti, čo sa týka aj iných otázok: pýtajte sa ma prosím na to, čo je v knihách, a nie na to, čo v nich nie je. Ak niečo chýba, je to z dvoch dôvodov: po a – čitateľ túto informáciu nepotrebuje, pretože nie je podstatná pre dej, po b – autor má v úmysle ponechať túto informáciu čitateľovi ako tajomstvo. V oboch prípadoch, ako iste chápete, na takéto otázky neodpoviem.
Ktorý vývoj postavy – nemusí ísť nutne o fantasy – považujete celkovo v knihách, hrách či filmoch za svoj obľúbený?
Držme sa kníh, pretože tie sú jediné, na čom skutočne záleží. Zaujíma vás teda obľúbený vývoj postavy? Menoval by som Andrzeja Kmicica z Potopy Henryka Sienkiewicza, Martina Edena od Jacka Londona, Jaimeho Lannistera a Aryu Starkovú z Piesne ľadu a ohňa od Georgea R. R. Martina a samozrejme Froda Bagginsa od J. R. R. Tolkiena.
Keby ste si mohli vybrať akékoľvek herečky z ľubovoľného časového obdobia, koho by ste obsadili do role Ciri? A koho ako Yennefer?
Ako Yennefer? Možno Evu Green? Ako Ciri možno Nataliu Portmanovú, ale tú mladšiu verziu. Celkovo by sa takéto obsadenie zdalo skôr nemožné. Inými slovami: je to skôr zbožné želanie.
Keď ste vytvorili postavu Geralta, mali ste niekedy pocit, že „toto funguje“, alebo bola jeho popularita úplným prekvapením?
Ako možno viete, postava Geralta bola pôvodne vytvorená pre jedinú poviedku určenú do literárnej súťaže. Samozrejme, mojím cieľom bolo vyhrať súťaž a získať cenu, lebo poviedka bola pôvodne zamýšľaná ako samostatný text – jediný a jedinečný. Jej popularita sa však ukázala taká obrovská, že ma podnietila k pokračovaniu. Z jednej poviedky sa rýchlo stala celá séria, čo bolo pre mňa ozajstné prekvapenie. A stále je.
Na vaše podujatia prichádzajú davy ľudí, len aby vás počúvali. Evidentne je obrovský dopyt po priamom kontakte s vami. Uvažovali ste niekedy nad tým, že by ste si založili novú webovú stránku alebo sa zapojili do sociálnych médií, tak ako váš súčasník George R. R. Martin? Ten má na platforme X 1 400 000 sledovateľov. Alebo si príliš ceníte svoje súkromie na to, aby ste ho zdieľali s inými?
Áno, presne, trafili ste klinec po hlavičke. Svoje súkromie si cením príliš na to, aby som ho vystavoval na trh márnosti, ktorým je internet a sociálne médiá. Tie sa, ospravedlňte môj výraz, niekedy veľmi podobajú aj na karneval hlúposti.
V zaklínačských poviedkach a románoch publikovaných v 20. storočí ste sa skôr vyhýbali uvádzaniu konkrétnych dátumov. Samozrejme, existovalo pár zmienok v biografiách postáv ako Peter Evertsen, Dominik Houvenaghel či Flourens Dellanoy. V Rázcestí krkavcov sa už nachádzajú konkrétnejšie dátumy, napríklad v listoch. Čo je dôvodom tejto zmeny? Ide o rozvoj vašich spisovateľských schopností? Alebo o snahu urobiť váš svet štruktúrovanejším?
Odpoveď je jednoduchá: všetko z vyššie uvedeného.
V priebehu zaklínačskej ságy sa zdá, že Cirin vek sa počas jediného roka mení až podozrivo rýchlo. Počas svojho čarodejníckeho výcviku v Ellandere tvrdí, že má 13, no v knihe Veža lastovičky, podľa príbehov Cracha a opisov Vysogotu, by mala mať 16. Menili ste vek dievčaťa tak, aby lepšie zapadol do určitých dejových línií? Môžete nám prezradiť, koľko rokov by podľa vás mala mať Ciri na konci knihy Pani jazera?
Na konci knihy Pani jazera má Ciri 15 až 16 rokov, lebo sa narodila okolo roku 1253 po Zmŕtvychvstaní. Uvedomujem si, že na niektorých miestach v knihách sú uvedené informácie, ktoré môžu byť v tomto smere trochu mätúce. Avšak keďže ide väčšinou o výroky niektorých postáv, treba predpokladať, že hovoriaci sa jednoducho mýli. Neexistujú neomylné postavy. Navyše, niektoré postavy klamú. Náhodou alebo zámerne.
V Krvi elfov, keď sú Geralt a Ciri v Shaerrawedde, sa nachádza veta: „Zaklínač si to zrejme nevšimol. Pozeral na sochu a bol veľmi, veľmi ďaleko, v inom svete a čase.“ Čo bolo na Geraltovom pohľade? Mal on a Aelirenn nejaké prepojenie? Bola to dejová línia, ktorá bola nakoniec vyňatá zo série?
Nie, vôbec to nebola „dejová línia“. Napriek tomu v tom cítim semienko potenciálneho nového príbehu, takže ďakujem za návrh.
Ako často počúvate hit s názvom Toss a Coin to Your Witcher?
Nie tak často, ako by ste si mysleli. Nie som obzvlášť náchylný na počúvanie piesní.
Uvažovali by ste nad napísaním románu zo sveta Zaklínača s inou postavou, napríklad Eskelom, Fabiom Sachsom alebo Prestonom Holtom?
Nevylučujem to, ale je to skôr nepravdepodobné. Podľa môjho názoru je postava zaklínača Geralta dostatočne silná na to, aby bolo možné stavať dejové línie výlučne na ňom, teda bez potreby bližšie rozobrať iné vedľajšie postavy. Citujem Occamovu britvu: netreba množiť entity nad nevyhnutnosť.
Bola Milva niekedy šťastná?
Čitateľ dostal o Milve toľko informácií, koľko bolo potrebných. Taktiež sa čitateľ dozvedel presne toľko, koľko si vyžadoval dej a Milvina úloha v ňom. To by malo čitateľovi stačiť. A zároveň pripomínam to, čo som už spomínal vyššie, že rád odpoviem na to, čo v knihách je, a nie na to, čo v knihách nie je.
Chceli by ste vidieť televíznu adaptáciu Husitskej trilógie?
Samozrejme. A nie je vylúčené, že taká adaptácia vznikne. Momentálne však nemôžem zdieľať žiadne podrobnosti.
Okrem známych turistických oblastí, odporučili by ste mi nejaké miesta, kam by mal spisovateľ ísť, aby načerpal inšpiráciu?
V rozpore s bežným presvedčením, spisovateľská inšpirácia nezávisí od žiadneho geografického miesta. Spájať inšpiráciu s konkrétnym miestom na mape je zásadné nedorozumenie. Inšpirácia prebýva výlučne v autorovej predstavivosti. Ak nie je dostatočne bohatá, nepomôžu mu ani Benátky či step pri Ackermane, ale ani nórsky fjord.
Je v ságe Zaklínača nejaké posolstvo alebo lekcia, ktoré chcete, aby si čitatelia odniesli po jej dočítaní?
Samozrejme, že áno. Skôr tam nejaké posolstvá sú ako nie sú. Dokonca mnohé. Nevšimli ste si? Škoda.
Ako vnímate čitateľov, ktorí sa stotožňujú s postavami ako Ciri – najmä tí, ktorí zažili traumu, opustenie alebo problémy s identitou?
Moja rada pre nich: nikdy sa nevzdávajte. Nikdy. Za žiadnych okolností.
Ktorý moment z kníh vás ešte aj dnes dojme, keď si naň spomeniete?
Ktorý? Jednoducho každý jeden.
Čo vás inšpirovalo k napísaniu postavy Ciri?
Dej, ako taký, ktorý som si vymyslel a aj naplánoval.
Čo by ste odkázali fanúšikom, ktorých Zaklínač zmenil? Myslím hlavne tých, ktorí našli nádej alebo odvahu vo vašich postavách?
Povedal by som: gratulujem! A zostaňte pri tom!
Herná adaptácia pridala veľa nových zaklínačských škôl oproti knihám – škola zmije, škola medveďa, škola mantikory. Čo si o nich myslíte a plánujete pridať nejaké nové aj do kníh?
Problém „zaklínačských škôl“ si vyžaduje – ospravedlňujem sa – dlhšie vysvetlenie. Jedna veta o akejsi „škole Vlka“ sa tajomne dostala aj do Posledného želania. Neskôr som ju považoval za nedôstojnú rozvíjania a rozprávačsky nesprávnu, ba dokonca až škodlivú pre dej. Preto som neskôr žiadnych zaklínačských Chrabromilov či Slizolinov nikdy viac nespomenul. Nikdy. Ale tá jedna veta stačila. Adaptátori hier sa tej myšlienky držali s obdivuhodnou húževnatosťou a nádherne tieto „zaklínačské školy“ rozmnožili. Úplne zbytočne. Stále si nie som istý, čo s tým spravím. Možno bude cesta najmenšieho odporu odstrániť tú vetu o „škole“ z budúcich vydaní Posledného želania. Alebo sa rozhodnem túto záležitosť nejako rozšíriť a objasniť v ďalších knihách. Možno vrhnem trochu svetla na zaklínačské medailóny, ich význam a spojenie s konkrétnymi osobami, ktovie? Možností je mnoho a hranice určuje len obloha.
Zdá sa, že Margarita Laux-Antille bola jediná čarodejnica, okrem Tissaie, s ktorou mala Yennefer dobrý vzťah – obidve spolu dobre vychádzali počas krátkych interakcií, bez pasívnej agresivity či nepriateľstva, aké zvyčajne vídame v jej kontakte so Sabrinou. Existuje medzi Yen a Ritou nejaká história? Boli spolubývajúce alebo spolužiačky v Aretuze, prípadne ako vzniklo ich priateľstvo?
Dej ani jednej z mojich kníh takúto informáciu nevyžadoval, a preto ju čitateľ nedostal. Možno sa pre ňu nájde miesto v nejakej budúcej dejovej línii. Ďakujem za návrh.
Ako Rázcestie krkavcov prehlbuje naše chápanie Geralta?
Mojím cieľom bolo prehĺbiť pochopenie postavy, čo bolo podstatné pre čitateľa, pretože ten pozná Zaklínača ako plne formovanú osobu. V Rázcestí krkavcov je však prakticky ešte chlapcom, lebo aj keď má niekto 18 rokov, je to ešte chlapec. Keď má 45, je už možno mužom. Keď má 77 ako napríklad ja – to je už skutočný muž, takzvaný Uomo Vero. Aby som to opísal presnejšie, predstavte si Zaklínača z neskorších románov ako dôstojníka s mnohými hviezdami na výložkách. Až potom ide o vysokopostaveného dôstojníka. V Rázcestí je to len vojak bez hodnosti. Čitateľ si musí počkať, kým získa skúsenosti či hviezdy a pásiky na výložkách.
V akých smeroch ovplyvňuje Geraltova mladosť jeho rozhodnutia v knihe?
V dobrých aj zlých, pretože ako u každého znamená dospievanie možnosť zbierať dobré i zlé skúsenosti a zároveň sa z oboch poučiť. Možno sa poučí, a možno nie – tak to skrátka je. Pre mňa ako autora to bola veľmi ťažká úloha, pretože používam dosť nevďačné médium, ktorým sú samotné písmená. Nemôžem nič ukázať obrazom, ale musím využiť iba slová, takže všetko je čierne na bielom. Nič viac.
Ako Geralta formovali jeho rané priateľstvá?
Rovnako. Mal stretnutia, ktoré môžeme hodnotiť ako kľúčové. S dobrými, zlými aj neutrálnymi ľuďmi a z každého stretnutia si odniesol skúsenosť. Samozrejme, nielen zo stretnutí s ľuďmi, ale aj zo sveta ako celku.
Máte pocit, že sa hlavné témy série časom prehĺbili?
Áno, aj to bola moja úloha, aby som čitateľa pobavil. Tiež som vášnivým čitateľom a považujem sa za bežného smrteľníka, takže podľa mňa to, čo je zábavné pre mňa, bude zrejme dobrá zábava aj pre ostatných. Mám rád príbehy, ktoré nie sú také priamočiare. Tie komplikovanejšie sa mi páčia viac než tie jednoduché.
Akú úlohu zohráva folklór pri tvorbe fantasy sveta?
Používam akýkoľvek folklór, aký si viete predstaviť, pretože v nich nevidím žiadny rozdiel. Samozrejme, som produktom folklóru, v ktorom som vyrastal, a ten ma aj utvoril. Takže je hlboko vo mne. Niekedy si ani neuvedomujem, že z neho čerpám, lebo neviem uviesť konkrétne príklady.
Ako úspech Zaklínača v hrách či na plátne zmenil váš prístup k písaniu tejto postavy?
Vôbec nijako. Adaptácie sú adaptácie, originál je vždy originál. Najlepšie to vystihuje výrok Rudyarda Kiplinga: „Východ je Východ a Západ je Západ a nikdy sa nestretnú.“ Tak je to aj s originálom a adaptáciou. Podľa mňa medzi nimi nie je žiadne prepojenie, preto sa nimi vôbec nezaoberám. Píšem, ako uznám za vhodné. Adaptácie – nech si existujú.
Čo robí mladého Geralta zábavným pre písanie?
Nebolo to vôbec zábavné. Bola to pre mňa skúška, pretože, ako som povedal, písanie je veľmi nevďačné médium, ktoré používa iba písmená. Nemožno to ilustrovať obrazmi. Bolo potrebné ukázať, že je mladý a že ešte nie je tou istou osobou ako Zaklínač z neskorších románov. To nebolo jednoduché. Ale sudcom je iba čitateľ a sám posúdi, či som tú úlohu zvládol. Nie ja.
Čo vás prekvapilo pri písaní knihy?
Malo ma niečo prekvapiť? To by znamenalo, že tvorivý proces je nejaké monštrum ukryté v skrini, ktoré na vás vyskočí a zakričí: „Bu!“ Musel by to byť veľmi biedny spisovateľ, ktorého prekvapí jeho vlastné dielo. Znie to trochu smiešne. Nemôže ma nič prekvapiť, pretože to robím ja sám. Žiadne monštrum v skrini neexistuje. Je to jednoducho tvorba.
Ktorých súčasných autorov fantasy obdivujete?
Je ich celkom dosť. Neviem, koľko mám času, aby som ich menoval, ale zopár určite vymenujem v ľubovoľnom poradí: Joe Abercrombie, Rebecca F. Kuangová, Ben Aaronovitch, Neil Gaiman. Potom aj Stephen King – starý majster, stále aktívny. Koho som ešte zabudol? Asi V. E. Schwab.
Na aké skryté odkazy by si mali fanúšikovia dávať pozor?
Osobne nemám rád odhalenie zápletiek a nemyslím si, že by som mal čitateľa pripraviť o radosť z objavovania. Samozrejme, niektoré tam sú, ale nechajme to radšej tak. Nech sa čitateľ prekvapí. Príjemne alebo nepríjemne, to už neviem.
Plánujete napísať ďalší román zo sveta Zaklínača?
Áno, plánujem, ale viac vám nepoviem.
Súvisiace linky
Recenzie a články o diele Andrzeja Sapkowského na Fandom.sk
Foto: Matt Crockett © Patricia Pasqualini Literary Agency
Zdroj: Albatros Media