Úryvok rozhovoru z Fantázie 20, v ktorom sme dali rovnaké otázky autorovi slovenského prekladu Pána prsteňov Otakarovi Kořínkovi a autorovi rozhlasovej hry, ktorú v týchto týždňoch vysiela Twist a Slovenský rozhlas.
Pán prsteňov sa tento rok na Slovensku objavil dvakrát – najprv v prvom slovenskom preklade knihy a hneď na to aj v rozhlasovej hre Rádia Twist a Slovenského rozhlasu. Ako k dielu pristupovali jeho prví slovenskí prekladatelia? Na otázky odpovedá Otakar Kořínek (OK), prekladateľ knižného vydania a Viliam Klimáček (VK), ktorý pripravil text rozhlasovej hry.
Aký ste mali vzťah k J. R. R. Tolkienovi pred prekladaním a aký ho máte teraz?
OK: Celkove sa nezmenil. Uznával som ho i predtým. Prekladateľ má však možnosť preniknúť prekladanému autorovi hlboko pod kožu, vyhmatať všetky jeho postupy, autorské finesy a môže objaviť aj veci, ktoré pri bežnom čítaní niekedy uniknú. Jeho Pán prsteňov je výborne postavené a vyrozprávané dielo – má svoju epickú šírku, postavy, najmä hobiti sú vykreslení presvedčivo. Tolkien im vdýchol veľa milých a človeku blízkych vlastností. Nesúhlasím však s prehnaným stavaním Pána prsteňov na piedestál, akoby okrem neho už nijaká iná literatúra neexistovala.
VK: K Tolkienovi som sa dostal pomerne neskoro, vlastne až pred tromi rokmi. Knihu som mal doma najmenej pätnásť rokov, ale stále som sa nemohol odhodlať preniknúť do sveta elfov a trpaslíkov. Niečo mi v tom bránilo, hovoril som si: „Čo ma môže na tomto rozprávkovom svete zaujať, hoci som milovník rozprávok a píšem knihy pre deti? Mal som jednoducho blok. Potom sa to zrazu prelomilo. Prečítal som si knihu, maximálne ma nadchla a prepadol som jej. Tým pádom ma bolo veľmi ľahké na dramatizáciu Tolkiena nahovoriť. Pred ňou som mal teda taký istý vzťah ako teraz: Tohoto autora si hlboko vážim, obdivujem ho a knihu považujem za skvelú. Akurát je tu trošku tá profesionálna deformácia, že po dramatizácii už mám prvý diel tak rozkúskovaný, premletý a premyslený, že by som ho s takou radosťou ten štvrtý raz nemohol prečítať.
Čo vám robilo pri preklade najväčšie problémy?
OK: Pán prsteňov má bohatú slovnú zásobu, takže s tým sa bolo treba vyrovnať. Slovenčina je však veľmi bohatý jazyk, takže sa doň dá vložiť všetko, len ju treba ovládať. Ak niekto tvrdí opak – a žiaľ, stretám sa s tým dnes u mladej generácie – potom chyba nie je v našom jazyku, ale v tých, ktorí ho dostatočne neovládajú. Osobitným problémom boli charakterotvorné mená a zemepisné názvy. To bolo treba vyriešiť, ale nebol to celkom nový problém, lebo tieto veci sa vyskytujú aj v iných dielach.
VK: Preklad niektorých mien, ďalej slova orc a čo vybrať a čo nie. Oproti tvorcom filmu mám obrovskú výhodu, že som dostal šesť zhruba 50-minútových plôch, do ktorých sa samozrejme musí vtesnať aj scénická rozhlasová hudba. Mal som teda oveľa väčšiu plochu ako film, aj keď ten bude určite mocný vizuálnym účinkom, masovými scénami, atď… Ja pevne verím, že som tam ducha Tolkienovho jazyka dostal a že som vybral naozaj tie najlepšie veci.
Pokračovanie rozhovoru – o tom, ako sa prekladatelia vysporiadali so slovom \„ork\“ (v českom preklade skřet) a s ostatnými pomenovaniami, ale aj o vplyve českého prekladu na oboch prekladateľov si prečítate v tlačenej Fantázii, ktorú si môžete objednať na www linke
Ešte o prekladateľoch: Otakar Kořínek patrí medzi najskúsenejších prekladateľov sci-fi na Slovensku. Preložil antológiu 10×Sci-fi a prvým Hugom ocenený román Alfreda Bestera Zničený muž, za čo získal fandomovú cenu Ludvík. Viliam Klimáček je autorom románu s prvkami fantastiky Panic v podzemí a viacerých ďalších literárnych a divadelných hier. Juraj MadMaxon