Kým časopisy, zbierky poviedok a antológie v Amerike upadajú, romány sú na tom stále lepšie. Od roku 1994 sa počet prvých vydaní sci-fi, fantasy a hororových románov zvýšil zo 616 na 701. Najväčši je nárast fantasy románov, takmer o stovku (presne o 99). O 52 sa zvýšil počt sci-fi románov. Už roky prežíva krízu horor, kde počet nových románov za toto obdobie spadol zo 178 na 112, pričom dno dosiahol v roku 2000, keď ich vyšlo iba 80. A o čom sú najlepšie americké sci-fi romány minulého roka? Prekvapenie – až sedem sa ich dotýka histórie.
Donedávna bola alternatívna história jeden z mnohých žánrov science fiction, ktorý mohol iba v najlepších svojich dielach (Muž z vysokého zámku) súťažiť napr. so space operou. Roky písali romány z pozmenej histórie hlavne S. M. Stirling a Harry Turtledove. Tento rok sa jej však chytil jeden z najslávnejších spisovateľov posledných 20. rokov, Kim Stanley Robinson. Jeho „The Years of Rice and Salt“ (Roky ryže a soli) sú už nominované na Huga a dá sa u nich očakávať podobný úspech, ako mali teraz Americkí bohovia – minimálne nominácie na všetky najvýznamnejšie ceny, všade bude favoritom. Tento román je vraj ako príbeh trochu pridlhý a občas aj nudný, keď sa však naň pozriete ako na predstavenie celej histórie civilizácie nášho sveta bez dominantného vplyvu Európy, je vraj ešte krátky. Aj ďalší významný román, „The Separation“ (Separácia) Christophera Priesta je alternatívnou históriou, no založenou na zmene udalostí v anglicko-nemeckej časti 2. svetovej vojny. Významnou alternatívnou históriou jej aj „Lion’s Blood” (Levia krv) Američana čiernej pleti Stevena Barnesa, ktorého my poznáme z militaristických románov, ktoré písal s Larrym Nivenom a Jerrym Pournellom. Základnou udalosťou tohto príbehu je fakt, že sa Alexander Veľký stal egyptským faraónom – a z toho nasledovalo ovládnutie dnešnej Afriky, Európy a Ameriky čiernou rasou.
História sa však minulý rok dostávala do sci-fi románov aj ináč. Vo svojej najnovšej knihe „Evolution“ (Evolúcia, nemá nič spoločné s komédiou, ktorá bola nedávno v kinách) predstavuje Stephen Baxter kompletnú evolúciu od najstarších primátov po dnešok. Michael Swanwick sa vrátil k sci-fi románom „Bones of Earth“ (Kosti Zeme), časovkou, v ktorej sa premiestňuje od ďalekej budúcnosti do ďalekej minulosti. Najnovší román Joa Haldemana „Guardian“ (Strážca) je vraj jeho najčudnejším. Pohybuje sa od americkej občianskej vojny cez zlatú horúčku na Aľjaške až po dnešné dni. Sú to vlastne tajné denníky hlavnej postavy, podľa úvodu objavené jej synom a publikované v roku 2005. Keďže iba záverečné kozmické mystériá priraďujú túto knihu k sci-fi, možno ju nazvať akýmsi prechodom medzi Haldemanovými SF a mainstreamovými knihami. A výborná je vraj aj kniha „Effendi“ zatiaľ menej známeho Johna Courtenay Grimwooda, čo je druhý diel trilógie z alternatívneho arabského sveta. Čitateľom vraj pripomenie Maridovské knihy G.A.Effingera, aj u nás veľmi populárne.
Dosť už histórie. Ani klasická space-opera na tom nebola minulý rok zle. Najlepšie diela v nej vydali Angličania. Alastair Reynolds vydal vraj najlepší „tradičný SF román“ roku „Redemption Arch“ (Archa spásy), pokračovanie jeho hitu spred dvoch rokov „Redemption Space“ (Vesmír spásy) Pripomína vraj space opery Zlatého veku, no je výborne napísaný, inteligentný, plný silných myšlienok a dobre vykreslených charakterov. Aj záver druhej trilógie Kena MacLoada „Engine City“ (Mesto motorov) je vraj oveľa lepší, ako sme na space operu zvyknutí. Medzi najlepšie romány patrí „Light“ (Svetlo) Johna M. Harrisona, ktorý sa tiež vrátil z mainstreamu a postmodernej fantasy. Nie, nie je to opak Neffovej Tmy, ale komplexná kozmická science fiction z ďalekej budúcnosti. Podobne sa dá charakterizovať aj začiatok novej série Waltera Johna Williamsa „The Praxis“ (Prax).
Angloamerickej sci-fi nikdy nechýbali knihy, zaberajúce sa filozofiou. Minulý rok si mohli jej priaznivci vychutnať román Briana Stableforda „The Omega Expeditiob“ (Expedícia Omega), záverečný, šiesty diel série. Ťažko charakterizovateľný je najnovší román Grega Egana „Schild’s Letter” (Schildov list), zaoberajúci sa osobnosťou človeka a jej premietnutím v posthumánnom svete. Aj ďalší dvaja majstri vydali minulý rok romány – David Brin sci-fi detektívku “Kiln People” (Zabití ľudia) a Greg Bear špionážny thriller “Vitals” (Rozhodujúci). Do rovnakého žánru patrí aj prvý román Charlessa Strossa “The Atrocity Archive” (Archív ukrutnosti), ktorý jediný z tu spomínaných nevyšiel knižne, ale na pokračovanie v časopise Spectrum SF. Stross zmiešal prvky Grishamovych a Clanceyho románov s Lavecraftovym pantheónom – a vyšla vraj najoriginálnejšia dobre sa čítajúca kniha roka. Medzi významné debuty patrí ďalší thriller, tentokrát z budúcnosti – “Altered Carbon” (Upravený uhlík) od Richarda Morgana. Veľmi ospevovaná kniha, málo kedy sa stáva, že sa tak čakalo na druhý román nového spisovateľa – a že by mal jeho prvý predané filmové práva. Tradičnou kvalitnou space operou je vraj debut Johna C. Wrighta “The Golden Age” (Zlatý vek) a prehliadnuť netreba ani sci-fi z blízkej budúcnosti “Solitaire” (Samota) od Kelley Eskridgeovej, nominovaný na Nebulu.