 |
 |
 |
Holandská kapela WITHIN TEMPTATION je u nás zatiaľ relatívne málo známa, no jej hviezdička na medzinárodnom hudobnom poli pomaly stúpa. Poslednú dosku jej vydal megakoncern BMG a darí sa jej hlavne v západnej Európe, kde sa úspešne vezie na vlne znovuzrodeného gotického rocku (ktorý je momentálne ‘in‘ predovšetkým v Nemecku, Škandinávii a Beneluxe), aj keď gotický rock vlastne ani nehrá…
Kde teda WITHIN TEMPTATION hudobne zaradiť? Ťažko presne povedať. Keď títo Holanďania v roku 1997 vydali svoj debut „Enter“, šlo nepochybne o čistokrvnú doom metalovú dosku. Zaujala, ale v podstate nešlo o nič prevratné. Hudbu charakterizovali ťažké zádumčivé rify, pomalé tempo a dva typické polohy spevu – mužský záhrobný murmur a ženský anjelský soprán. Celá produkcia bola len mierne nad úrovňou priemeru vtedajšej scény.
O to viac W.T. prekvapili svojou dvojkou „Mother Earth“ (2000). Odrazu tu bolo niečo nové (a nielen v rámci ich vlastnej tvorby) – svižný a chytľavý metal s výraznými keltskými prvkami. (Áno, čítate správne – keltskými.) Premyslené aranžmány a vyvážený mix melódií a zvukov typických pre folkové kapelky typu CLANNAD (alebo klasické filmové soundtracky) s drnčiacimi gitarami sa stali novou (a dnes už nezameniteľnou) značkou kapely. Originálny sound oslovil kopu ďalších fanúšikov a priniesol so sebou svieži vietor do plachiet, ktorý Holanďanov vyniesol vysoko nad underground. K úspechu i masovej prijateľnosti kapely však takisto dopomohli zmeny, ktorými prešli vokálne party. Gitarista Robert sa tentoraz úplne odmlčal (dobrovoľne, ani ho nemusel sprdnúť nejaký Habera v holandskej verzii Superstar – aj keď mne napríklad jeho občasné zachroptenie trošku chýba) a všetka reprodukcia fantasticko-mystických textov ostala na pleciach pôvabnej Sharon den Adel. Jej prejav sa navyše neuveriteľne zdokonalil a rozšíril o množstvo nových farieb (miestami si ju kľudne pomýlite trebárs i s Loreenou MacKennit), ktoré dokážu robiť divy predovšetkým s mužskou časťou poslucháčskeho publika.
V decembri 2004 sa fanúšikovia WITHIN TEMPATION dočkali ich zatiaľ posledného počinu. Album nesie názov „The Silent Force“ a znova prináša zmenu. Niečo o novom smerovaní už pár mesiacov pred jeho vydaním naznačil singel „Running Up That Hill“, ktorého nosnou skladbou bol rovnomenný cover od Kate Bush. Ten znel skôr rockovejšie než metalovo a v podobnom duchu naň nadväzuje i celá nová doska (aj keď ho na nej vôbec nenájdeme).
Na aktuálnej podobe muziky W.T. sa asi najviac odrazilo to, že skladateľskú paličku prevzal z Robertovych rúk klávesák Martijn a väčšina nových skladieb pochádza práve z jeho pera. (Robert sa fláka stále viac, no je to zakladajúci člen, tak snáď nakoniec neodíde z kapely.) Dominujú v nich Martijnove partitúry pre klavír, klávesy a orchester – tentoraz dokonca pre živú moskovskú filharmóniu. Songy vďaka tomu znejú mohutne a bombasticky, ale (aj keď by sa to dalo čakať) nie sú príliš výpravné. Sú naopak skôr kratšie a kompozične jednoduchšie, tak ako si to vyžadujú komerčné pravidlá hudobného priemyslu. (Proste sú zapamätateľné i pre hudobných analfabetov.) Gitary sa pri tomto prístupe zákonite dostali mierne do pozadia, čo je troška na škodu. Miestami len dodávajú hutnosť celkovému zvuku, bez toho, aby sme si vôbec uvedomili, že tam sú. (A v dvoch skladbách dokonca nie sú vôbec.) Aj bicie cválajú v pomerne jednoduchom strednom tempe a z času na čas skĺzajú až do hopsavých rytmov, na aké rady skackajú podnapité teenagerky. Na nejaké rifovanie alebo dvojkopák teda zabudnite.
Ale na počudovanie to ako celok vôbec neznie zle. Do popredia sa nekompromisne predrali tóny a melodika, postavené na vyhrávkach, choráloch a predovšetkým na magicky uhrančivom a neodolateľne nádhernom speve Sharon, ktorý bol znova obohatený o ďalšie zimomriavkové polohy. (Odpustite všetky tie trápne prívlastky, ale som stále platonicky zmilovaný.) Tento nový odvar by sa dal možno nazvať „metalový pop“ alebo nejako podobne (pričom metalu je v ňom skôr menej než viac). Je vhodný do telky i do rádia, no je to popík, ktorý nielenže neurazí, ale naopak – aj hudobne zaujme. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že napríklad v živom prevedení nové skladby nijako zvlášť nezaostávajú za starými. Len z nich ide trocha iná „šťava“, než z tých ostatných. Chutí viac sladkasto. Ale je dokonale pitná a výživná! (Už by si ma konečne mohli všimnúť ľudia z reklamy…) Ak si k tomu pridáte čierny gotický image (booklety, pódiové kulisy, make-upy, účesy i šatník – to všetko berú WT veľmi vážne), usmievavé tváre urastených holandských chlapcov, charizmu a vzhľad speváčky a napokon fantasy texty, čerpajúce z knižiek George R.R. Martina, Robina Hobba alebo Katharine Kerr, dostanete takmer neodolateľne zaliečavú kombináciu, ktorá sa vám až neuveriteľne ľahko votrie pod kožu.
Aké je teda celkové hodnotenie „The Silent Force“? WITHIN TEMPTATION svoj geniálny album „Mother Earth“ síce zatiaľ neprekonali, ale s prehľadom udržali vysoko nastavenú latku. Stále je z nich cítiť poctivý prístup k robote a očividne majú tendenciu sa ďalej vyvíjať. Aj keď masovejším smerom. Je v nich však stále potenciál zložiť dosku, ktorá sa do rockových análov zapíše ešte žiarivejším písmom než ich doterajší vrchol. Len nesmú klesnúť do tuctovosti.
Ak si teda náhodou budete zháňať najnovší album W.T., mám pre vás
ešte jednu radu. Doporučujem prihodiť zopár drobákov navyše a rovno si
zaobstarať digipackovú verziu s dvoma bonusmi a jedným „multimedia
trackom“, v ktorom nájdete fotky, dokument z nahrávania a promočného
turné a video k hitovke „Stand My Ground“. Ide o zvlášť vydarený
klipík, ktorý poteší všetkých fanúškou fantasy a Sharon den Adel. Tá je
v každom zábere, má na sebe kostým s perfektným výstrihom a kameraman si
ho celý čas poctivo všíma. Darmo, Sharon je bohyňa…
(Ak sa niekde dočítate, že ma zavreli za zakladanie nejakých nedovolených
kultov osobnosti, pošlite mi, prosím, nejaké darčeky, ktorými by som mohol
uplácať nadržaných spoluväzňov. Alebo aspoň niečo na čítanie.)