Meno Neil Marshall určite nie je filmovo znalému divákovi neznáme. V roku 2005 tento talentovaný Brit natočil horor Pád do tmy, ktorý osobne považujem za jeden z najlepších kúskov svojho žánru. Marshall ukázal, že má vynikajúci cit pre nervydrásajúcu atmosféru, doslova pribíjajúcu do sedačky (v tomto filme navyše okorenenú poriadnou dávkou klaustrofóbie), a že brutalita a krv mu tiež nie sú cudzie. Jeho nasledujúci počin s názvom Súdny deň som síce nemal možnosť vidieť, ale fundované jazyky tvrdia, že ide o mohutný prúd nadhľadu, šťavnatého násilia a filmárskeho nadšenia pre vec.
Preto ťažko uveriť tomu, že Centuriona natočil ten istý režisér.
Príbeh nás prenesie do roku 117 po Kristovi. Rímske impérium zažíva nebývalý rozmach a dobýja každé územie, na ktoré vkročí. Avšak v jednej krajine ich stíha jeden neúspech za druhým. Tou krajinou je Veľká Británia, obývaná barbarským kmeňom divokých Piktov, ktorým vládne krutý Gorlacon. Počas jedného z piktských útokov na rímsku pevnosť sa stretávame s centurionom Quintom Diom (Michael Fassbender), ktorý ako jediný útok prežije a je odvedený do zajatia. Z piktského tábora sa mu však podarí utiecť a počas úteku pred prenasledovateľmi natrafí na Deviatu légiu, ktorá má za úlohu raz a navždy skoncovať so vzpurnými Piktmi. Okamžite sa k nim pripojí, ale nepotrvá to dlho a opäť sa stane štvancom.
Legionárov totiž zo zálohy prepadne horda Piktov, oboznámená s ich polohou vďaka zradkyni Etain (Olga Kurylenková), piktskej stopárke s vyrezaným jazykom, ktorá mala pôvodne vojsko bezpečne previesť nepriateľským územím. Zo zmasakrovanej jednotky prežije spolu s Quintom iba malá hŕstka mužov. Táto skupinka sa následne vydáva na výpravu za záchranou svojho uneseného veliteľa, a koniec koncov, aj za záchranou vlastných životov.
Dej je údajne inšpirovaný legendou o Deviatej légii, ktorá v druhom storočí bez stopy zmizla v horách severného Škótska obývaného Piktmi, avšak pozor! Centurion rozhodne nie je filmovým spracovaním nejakej reálnej historickej udalosti, a dokonca ani menej podstatné detaily nie sú dobovo verné (spisovateľ Juraj Červenák napríklad poukázal na zaujímavý detail, a síce že piktská „čarodejnica“ by nikdy nemohla žiť vo vyhnanstve v odľahlej lesnej chatrči, pretože Piktovia a im podobné kmene osoby, ktoré považovali za vládnuce nadprirodzeným silám, držali vo veľkej úcte). Centurion nie je teda ničím iným než fikciou, ibaže zasadenou do konkrétneho obdobia dejín. A tu sa nachádza hlavný kameň úrazu filmu. Neil Marshall totiž Centuriona natočil, akoby sa jednalo o seriózny historický príbeh, príbeh, ktorý sa skutočne stal. To znamená, že je točený vcelku vážne.
Ak by ste sa desiatich ľudí, čo tento film očakávali, opýtali, či čakali skutočne niečo takéto, deväť z nich by určite odpovedalo, že ani náhodou. Trailery, aj keď nemastné – neslané, totiž sľubovali film z ranku Snyderovej Tristovky, kde sa dôraz nekladie na príbeh, ale na množstvo výživnej akcie a brutality. Lenže ejha, chyba lávky!
Film má iba dve väčšie akčné scény, pri ktorých navyše ako by krv striekala a odseknuté hlavy lietali iba z povinnosti. Prvá z nich, zobrazujúca rozprášenie Deviatej, pozostáva len zo sledu rýchlo sa striedajúcich záberov, a ich jediným objektom je krv prýštiaca z rôznych častí tela rozličných vojakov. To všetko sprevádza charakteristické fľus, fľus, fľus. Pôsobí to čudne a násilne, ako keby režisér chcel mať ten masaker čím skôr za sebou (popritom si zaistiť, že diváci sa dočkajú očakávanej červenej tekutiny a nebudú nahnevaní), a mohol sa venovať veciam, ktoré, ktovie prečo, považoval v tomto type filmu za podstatné. To však divákovi dôjde až spätne, po dopozeraní celého filmu. V prvej chvíli sa táto scéna jednoducho dá považovať za síce nie veľmi pútavý, ale z hľadiska filmu ako celku za rozhodne zaujímavý predkrm k hostine, ktorú nám Marshall určite naservíruje v ďalších minútach. S pribúdajúcimi minútami sa však všetky očakávania podobného typu rozplynú.
Po rozmetaní Deviatej légie nasleduje dlhočizná pasáž pretkaná niekoľkými mdlými potýčkami (podrezávanie hrdiel plus sem-tam nejaký vystrelený šíp). Jej hlavnou náplňou je evidentne (a teraz použijem serióznu scenáristickú terminológiu) „prehlbovanie vzťahov medzi postavami a pitvanie sa v pocitoch hrdinov“.
Pri inom type filmu by takéto rozhodnutie bolo namieste. Pri filme s rozpočtom desať miliónov dolárov, ktorý mal byť od začiatku do konca jednou výdatnou adrenalínovou porcovačkou, však nie. Aj napriek tomu, že Centurion na to ani v najmenšom nemá vyhovujúce zázemie, sa Marshall tohto smeru nepustí až do konca a neustále sa snaží o nejaký „presah“. Zameriava sa na charaktery postáv, ku ktorým divák nemá chuť si budovať cestičku, a snaží sa vyvolávať emócie, o ktoré divák nestojí. Možno si neuvedomil, že takéto prudké prehadzovanie výhybky sa v prípade filmu, čo sa v predchádzajúcich minútach prezentoval ako nenáročná rúbačka, nemôže vyplatiť. Ako keby ste mali kus šťavnatého mäsa, ktoré vám po chvíli slastného prežúvania a rozbúrenia žalúdočných štiav natešených na ďalšie sústa niekto bezohľadne vytrhne z úst a následne vás nechá so škvŕkajúcim žalúdkom. Hladoša to naštve a sotva ho uspokojíte s náhradou vo forme riedkeho slepačieho vývaru.
Skrátka a dobre: Neodškriepiteľne došlo ku katastrofálnemu nedorozumeniu medzi diváckou predstavou o filme a jeho skutočnou podobou, ktorá v kampani pred uvedením filmu nebola spomenutá ani náznakom. Našli by sa drobné klady, ako napríklad príjemná kamera (prelety nad lesmi, snehovými pláňami a vodnými tokmi sú pôvabné), sympatickí herci (hlavne Michael Fassbender a Liam Cunningham, ktorý si vystrihol rovnakú úlohu ako v tohtoročnom Súboji Titanov, a dokonca ani Olinka nepôsobí v úlohe nebezpečnej Etain smiešne a dobre sa na ňu pozerá), ale ani tieto pozitíva, ani celkom prijateľný orchestrálny soundtrack Ilana Eshkeriho nedokážu prebiť zdrvujúce sklamanie nad premárneným potenciálom. Obrovská škoda.
Centurion (Centurion)
Réžia: Neil Marshall
Scenár: Neil Marshall
Žáner: dobrodružný film
Výroba: Veľká Británia, 2010
Hodnotenie: 50 %