Prvá písomná zmienka o Revúcej je z roku 1357. Dnes je to neveľké okresné mesto (14 tisíc obyvateľov), ktoré leží v nádhernej Muránskej doline – mesto, ktoré si cení skôr slávnu históriu ako trochu neutešenú prítomnosť. História totiž skutočne súčasnosť zatieňuje – spomeňme si napr. na Prvé slovenské gymnázium v Revúcej (1862), alebo – čo je pre nás významnejšie – na osobnosť Gustáva Maurícia Reussa (1818 –1861), prvého slovenského autora fantastiky. MUDr. Reuss, polyhistor a autor prvého slovenského fantastického románu Hviezdoveda, alebo životopis Krutohlava… Gustáv Maurícius Reuss, podľa ktorého je pomenovaná poviedková súťaž Slovenského syndikátu autorov fantastiky (SSAF) – súťaž, ktorej ceny sa odovzdávajú víťazom práve v Revúcej…
V tomto roku
odovzdávali predstavitelia SSAF a mesta Revúca ceny víťazom jubilejného,
desiateho ročníka Ceny Gustáva Reussa (CGR). CGR 2000 sa zúčastnilo
37 autorov (65 poviedok) – výsledky sú už síce nejaký ten piatok
známe (viď súvisiace články) – no stretnutie v Revúcej je vlastne len
slávnostným odovzdaním cien, akousi poctou osobe Gustáva Reussa a vlastne aj
poctou jeho rodisku, ktoré má svoju neopakovateľné atmosféru (Muránska
dolina je skutočne nádherná). Stretnutie autorov a porotcov súťaže má
svoju tradíciu (od 1994), je to taký „malý con“, ktorého programom je
predovšetkým literárny seminár a už spomínané odovzdanie cien na
radnici.
Ani v tomto roku to nebolo inak…
Na začiatok by
bolo vhodné vyjasniť si pojem literárny seminár. V pôvodnom chápaní by
to malo byť stretnutie autorov a porotcov súťaže, kde sa autori dozvedia
o chybách, ktoré vo svojich textoch urobili a o tom, ako tieto chyby
odstrániť. Keďže sa však len máloktorý autor odhodlá na to, aby sa
porotcov na vlastné chyby priamo spýtal, spravidla sa kritika stočí
z konkrétnej na abstraktnú a rozhovor skĺzne do roviny úvah o vesmíre,
živote a vôbec. Ako s istou nostalgiou spomínajú viacerí autori,
literárny seminár v Revúcej je miestom, kde sa za jeden deň naučíte viac
cudzích slov ako za rok bežného života :-) Ale, ako hovorím, chyba je tak
na strane autorov (ktorí nemajú odvahu pýtať sa celebrít triedy prof.
Viliam Marčok, Ondrej Herec, či v minulom ročníku Peter Jaroš), ako aj na
strane porotcov – ktorí sa ochotne pustia do úvah na abstraktné témy
„prelínanie mainstreamovej literatúry a fantastiky“ alebo „netvorivé
prebratie kontra plagiát“ a pod. Svoj význam majú samozrejme aj takéto
úvahy, no to pravé poslanie seminára sa tak vytráca.
)
Seminár v tomto roku nebol
výnimkou, na tému konkrétnych poviedok sa toho povedalo málo. Trochu viac sa
o textoch debatovalo súkromne – v dialógu konkrétny porotca – autor,
pričom som ocenil úsilie Dášky Mehešovej a Ondreja Herca, ktorí priam
vyzvali autorov na konkrétnu debatu – a prekonali tak ich… ostych?
Z útržkov rozhovoru, ktoré som (nechtiac :) zachytil, som vycítil, že toto
je smer, ktorým by sa mal autorský seminár uberať. Všeobecné úvahy by
mali ostať na stránkach publikácií – kde si ich prečíta len ten, kto
má o ne záujem.
Nedá
mi však nespomenúť jeden (pre mňa) citlivý bod semináru – ktorý sa
týkal mojej poviedky (nie tej, ktorá získala druhé miesto). Už vopred som
totiž vedel, že sa nedostala do finále, pretože som bol obvinený
z plagovania (či už vedomého, alebo nevedomého). No seminár dal celej
tejto informácii korunu, pretože po slovách jedného z porotcov vysvitlo,
že poviedka bola zo súťaže de facto vyradená (podľa slov ďalšieho
porotcu), pretože prvému porotcovi sa zdalo (áno, zdalo), že dotyčná
poviedka už bola niekde publikovaná – a že som teda porušil propozície
súťaže (viď súvisiace články). Toto svoje „zdanie“ si dotyčný
porotca nikde neoveril – no dôsledkom bolo nulové ohodnotenie textu. Toto
ohodnotenie sa spojilo s nulovým bodovaním druhého porotcu, ktorý poviedku
označil za plagiát – a poviedka tak nedostala šancu umiestniť sa vo
finále (napriek vysokému hodnoteniu ostatných porotcov). Na moju priamu
otázku, čo (a koho) som plagoval, mi porotca neodpovedal – ale dostal som
prednášku na tému, čo je to plagiát a čo netvorivé prevzatie cudzieho
textu. Podľa uvádzanej definície porotcu je plagiátorom vlastne aj Andrzej
Sapkowski (ktorý používa rozprávky ako základ textu) – ale obraz si
môžete spraviť aj sami, poviedka je publikovaná na našom
serveri. Takýto (dosť neprofesionálny) prístup časti poroty ma zamrzel,
pretože mne to síce môže byť jedno (dostal som satisfakciu v podobe
druhého miesta s ďalšou poviedkou), no ak by bol na mojom mieste
začínajúci autor s prvou poviedkou v živote – mohlo by mu to poriadne
skaziť chuť do ďalšieho písania (citujem ďalšieho člena poroty). Ale
také sú pravidlá akejkoľvek súťaže – rozhoduje porota.
Nuž, ale dosť bolo
kritiky – vrcholom stretnutia v Revúcej bolo odovzdávanie cien na radnici.
Ocenení autori (Zuska Minichová za najmladšieho finalistu, Števo Huslica za
tretie miesto, ja – teda Rastislav Weber za miesto druhé a napokon Saša
Pavelková ako víťazka) si prevzali svoje ceny – po veľmi sympatickom
príhovore Dušana Dubnického, zástupcu starostu. Príhovor v podstate
odštartoval sériu blahoželaní a poďakovaní – pretože jubilejný
ročník si žiadal svoje. Ak má trošku preháňať, tak diplom dostal
v podstate každý, kto na radnicu v sobotu o 17:00 došiel :-) Ale, aby ste
nemali dojem akejsi „červenej“ slávnosti, boli to skutočne zaslúžené
ocenenia, či už smerovali k zástupcom mesta (starosta, zástupca starostu,
predstavitelia Kultúrneho strediska), zástupcom SSAF, Národného osvetového
centra alebo k samotným autorom CGR (Jozef Girovský za najúspešnejšieho
autora za desať ročníkov Ceny). Sú to zaslúžené ocenenia, pretože bez
SSAF by neexistovala súťaž, ktorá si za desať rokov vybudovala veľmi
dobrý kredit a bez spolupráce Revúčanov by sa nikdy neuskutočnili
príjemné stretnutia v kraji pod Muráňom. Potlesk a fanfáry boli určené
tým správnym ľuďom (či už boli osobne prítomní, alebo nie).
 všetci.)
Zvyšok stretnutia bol klasický – bar
je predsa tým najlepším „diskusným fórom“ pre ľudí našej krvnej
skupiny, pre ľudí, ktorí sa vidia pár krát do roka. Vymenili sa
informácie, novinky, dojmy, postrehy, plánovali sa budúce ročníky a
rozdeľovali sa ceny :-) Trochu sa oslavovalo víťazstvo Fantázie v cene
Akadémie science fiction, fantasy a hororu, trochu debatovalo o všeobecných
témach (život, vesmír a vôbec). Jednoducho, bolo to vcelku príjemné
posedenie v duchu malého conu, malý krok pre ľudstvo a veľký… Ech,
hlavne, že som dostal ten diplom! :-) Dovidenia o rok…
Kliknite na miniobrázok a zobrazí sa vám (dúfam :) v plnej veľkosti.
.)
)
.)
