Reussova Revúca 2001

Prvá písomná zmienka o Revúcej je z roku 1357. Dnes je to neveľké okresné mesto (14 tisíc obyvateľov), ktoré leží v nádhernej Muránskej doline – mesto, ktoré si cení skôr slávnu históriu ako trochu neutešenú prítomnosť. História totiž skutočne súčasnosť zatieňuje – spomeňme si napr. na Prvé slovenské gymnázium v Revúcej (1862), alebo – čo je pre nás významnejšie – na osobnosť Gustáva Maurícia Reussa (1818 –1861), prvého slovenského autora fantastiky. MUDr. Reuss, polyhistor a autor prvého slovenského fantastického románu Hviezdoveda, alebo životopis Krutohlava… Gustáv Maurícius Reuss, podľa ktorého je pomenovaná poviedková súťaž Slovenského syndikátu autorov fantastiky (SSAF) – súťaž, ktorej ceny sa odovzdávajú víťazom práve v Revúcej…

Hranice Muránskej doliny, pohľad z hotela Pyramída.V tomto roku odovzdávali predstavitelia SSAF a mesta Revúca ceny víťazom jubilejného, desiateho ročníka Ceny Gustáva Reussa (CGR). CGR 2000 sa zúčastnilo 37 autorov (65 poviedok) – výsledky sú už síce nejaký ten piatok známe (viď súvisiace články) – no stretnutie v Revúcej je vlastne len slávnostným odovzdaním cien, akousi poctou osobe Gustáva Reussa a vlastne aj poctou jeho rodisku, ktoré má svoju neopakovateľné atmosféru (Muránska dolina je skutočne nádherná). Stretnutie autorov a porotcov súťaže má svoju tradíciu (od 1994), je to taký „malý con“, ktorého programom je predovšetkým literárny seminár a už spomínané odovzdanie cien na radnici.

Ani v tomto roku to nebolo inak…

Víťazi - Minichová, Huslica, Pavelková, Weber.Na začiatok by bolo vhodné vyjasniť si pojem literárny seminár. V pôvodnom chápaní by to malo byť stretnutie autorov a porotcov súťaže, kde sa autori dozvedia o chybách, ktoré vo svojich textoch urobili a o tom, ako tieto chyby odstrániť. Keďže sa však len máloktorý autor odhodlá na to, aby sa porotcov na vlastné chyby priamo spýtal, spravidla sa kritika stočí z konkrétnej na abstraktnú a rozhovor skĺzne do roviny úvah o vesmíre, živote a vôbec. Ako s istou nostalgiou spomínajú viacerí autori, literárny seminár v Revúcej je miestom, kde sa za jeden deň naučíte viac cudzích slov ako za rok bežného života :-) Ale, ako hovorím, chyba je tak na strane autorov (ktorí nemajú odvahu pýtať sa celebrít triedy prof. Viliam Marčok, Ondrej Herec, či v minulom ročníku Peter Jaroš), ako aj na strane porotcov – ktorí sa ochotne pustia do úvah na abstraktné témy „prelínanie mainstreamovej literatúry a fantastiky“ alebo „netvorivé prebratie kontra plagiát“ a pod. Svoj význam majú samozrejme aj takéto úvahy, no to pravé poslanie seminára sa tak vytráca.

Saša Pavelková mala radosť ;-)Seminár v tomto roku nebol výnimkou, na tému konkrétnych poviedok sa toho povedalo málo. Trochu viac sa o textoch debatovalo súkromne – v dialógu konkrétny porotca – autor, pričom som ocenil úsilie Dášky Mehešovej a Ondreja Herca, ktorí priam vyzvali autorov na konkrétnu debatu – a prekonali tak ich… ostych? Z útržkov rozhovoru, ktoré som (nechtiac :) zachytil, som vycítil, že toto je smer, ktorým by sa mal autorský seminár uberať. Všeobecné úvahy by mali ostať na stránkach publikácií – kde si ich prečíta len ten, kto má o ne záujem.

Jozef Girovský - najúspešnejší autor za desať ročníkov CGR.Nedá mi však nespomenúť jeden (pre mňa) citlivý bod semináru – ktorý sa týkal mojej poviedky (nie tej, ktorá získala druhé miesto). Už vopred som totiž vedel, že sa nedostala do finále, pretože som bol obvinený z plagovania (či už vedomého, alebo nevedomého). No seminár dal celej tejto informácii korunu, pretože po slovách jedného z porotcov vysvitlo, že poviedka bola zo súťaže de facto vyradená (podľa slov ďalšieho porotcu), pretože prvému porotcovi sa zdalo (áno, zdalo), že dotyčná poviedka už bola niekde publikovaná – a že som teda porušil propozície súťaže (viď súvisiace články). Toto svoje „zdanie“ si dotyčný porotca nikde neoveril – no dôsledkom bolo nulové ohodnotenie textu. Toto ohodnotenie sa spojilo s nulovým bodovaním druhého porotcu, ktorý poviedku označil za plagiát – a poviedka tak nedostala šancu umiestniť sa vo finále (napriek vysokému hodnoteniu ostatných porotcov). Na moju priamu otázku, čo (a koho) som plagoval, mi porotca neodpovedal – ale dostal som prednášku na tému, čo je to plagiát a čo netvorivé prevzatie cudzieho textu. Podľa uvádzanej definície porotcu je plagiátorom vlastne aj Andrzej Sapkowski (ktorý používa rozprávky ako základ textu) – ale obraz si môžete spraviť aj sami, poviedka je publikovaná na našom serveri. Takýto (dosť neprofesionálny) prístup časti poroty ma zamrzel, pretože mne to síce môže byť jedno (dostal som satisfakciu v podobe druhého miesta s ďalšou poviedkou), no ak by bol na mojom mieste začínajúci autor s prvou poviedkou v živote – mohlo by mu to poriadne skaziť chuť do ďalšieho písania (citujem ďalšieho člena poroty). Ale také sú pravidlá akejkoľvek súťaže – rozhoduje porota.

Zbor dotváral slávnostnú atmosféru.Nuž, ale dosť bolo kritiky – vrcholom stretnutia v Revúcej bolo odovzdávanie cien na radnici. Ocenení autori (Zuska Minichová za najmladšieho finalistu, Števo Huslica za tretie miesto, ja – teda Rastislav Weber za miesto druhé a napokon Saša Pavelková ako víťazka) si prevzali svoje ceny – po veľmi sympatickom príhovore Dušana Dubnického, zástupcu starostu. Príhovor v podstate odštartoval sériu blahoželaní a poďakovaní – pretože jubilejný ročník si žiadal svoje. Ak má trošku preháňať, tak diplom dostal v podstate každý, kto na radnicu v sobotu o 17:00 došiel :-) Ale, aby ste nemali dojem akejsi „červenej“ slávnosti, boli to skutočne zaslúžené ocenenia, či už smerovali k zástupcom mesta (starosta, zástupca starostu, predstavitelia Kultúrneho strediska), zástupcom SSAF, Národného osvetového centra alebo k samotným autorom CGR (Jozef Girovský za najúspešnejšieho autora za desať ročníkov Ceny). Sú to zaslúžené ocenenia, pretože bez SSAF by neexistovala súťaž, ktorá si za desať rokov vybudovala veľmi dobrý kredit a bez spolupráce Revúčanov by sa nikdy neuskutočnili príjemné stretnutia v kraji pod Muráňom. Potlesk a fanfáry boli určené tým správnym ľuďom (či už boli osobne prítomní, alebo nie).

A toto sme (takmer) všetci.Zvyšok stretnutia bol klasický – bar je predsa tým najlepším „diskusným fórom“ pre ľudí našej krvnej skupiny, pre ľudí, ktorí sa vidia pár krát do roka. Vymenili sa informácie, novinky, dojmy, postrehy, plánovali sa budúce ročníky a rozdeľovali sa ceny :-) Trochu sa oslavovalo víťazstvo Fantázie v cene Akadémie science fiction, fantasy a hororu, trochu debatovalo o všeobecných témach (život, vesmír a vôbec). Jednoducho, bolo to vcelku príjemné posedenie v duchu malého conu, malý krok pre ľudstvo a veľký… Ech, hlavne, že som dostal ten diplom! :-) Dovidenia o rok…

Kliknite na miniobrázok a zobrazí sa vám (dúfam :) v plnej veľkosti.

Revúca kráča s dobou :)
Hranice Muránskej doliny, pohľad z hotela Pyramída.
Števo Huslica - tretie miesto, poviedka Hudba.
Víťazi - Minichová, Huslica, Pavelková, Weber.
Ani Kultúrne stredisko neobišlo pri diplomoch naprázdno :)
Ocenenie sa ušlo aj zástupcovi starostu (Dušan Dubnický).
Jozef Girovský - najúspešnejší autor za desať ročníkov CGR.
Radosť z diplomov :)
Juraj Toman - tiež za zásluhy.
Bratře!
Zbor dotváral slávnostnú atmosféru.
Zuska Minichová, najmladší autor (a budúcnosť CGR)
Saša Pavelková mala radosť ;-)
Úklon je nepovinný, ale poteší :)
Nech žije víťaz!
A toto som ja (MM).
Bez príhovoru by to nebolo ono. Stručné a obsažné blahoželanie.
A toto sme (takmer) všetci.

15. mája 2001
Rastislav Weber