Žijú medzi nami. Všetci ich poznáme. Členovia sekty Vykladači Matrixu. Videli ten film pred tromi rokmi a doteraz to nerozchodili. Zbadajú na ulici čiernu mačku a hneď vykrikujú: \„Déja vu! Chyba v programe!\“ Nasadíte si v ich prítomnosti slnečné okuliare a oni sa okamžite chytia a v priebehu tridsiatich sekúnd je rozhovor pri budhizme, mesianizme a japonskej anime. To sú tí ľudia, ktorí Matrix videli 15-krát celý (na rozdiel od nás, normálnych smrteľníkov, ktorí si zakaždým púšťame len záverečnú 40-minútovku a tešíme sa, ako sa tí čiernoodenci pekne kopú do hláv a ako efektne poletujú tie úlomky rozstrieľaných dlaždíc). Vykladači už odhalili stovky utajených symbolov, výkladov mien hrdinov a náboženských či mytologických odkazov. A teraz, keď ich hlasy pozvoľna začali odumierať, je tu pre nich pripravená Biblia – diel druhý, symbolika na entú. Odteraz keď sa Vykladač pôjde vyčúrať, nezabudne k tomu dodať: \„Príčina, následok. Bolo predurčené, že pôjdem na záchod. Moju potrebu nespôsobilo víno, ale osud a viera, že Neo je naozaj ten Vyvolený!\“
Gigantické vrtáky krtkujú cestu k Zionu a okolo nich už sa nadržane hmýri štvrť milióna \„chobotničiek\“. Pre obyvateľov podzemia jestvuje jediná šanca na záchranu – musia nájsť Zdroj, srdce Matrixu, a k nemu sa dostanú len pomocou tajomného Výrobcu kľúčov. A majú na to iba 72 hodín. Počas nich bude treba zdemolovať jednu diaľnicu (a desiatky áut), jednu elektráreň, jeden mrakodrap a vstupnú hálu chutného zámočku v horách. To je celá story, zvyšok je zelená dátová omáčka. To, čo urobilo z prvého Matrixu kult (či už To nazvete filozofia, podtext alebo mystika), je takmer fuč. Iste, Wachowskí priam až neznesiteľne skomplikovali zápletku RELOADED tonami nových symbolov, odkazov a metafor (od gréckej až po nordickú mytológiu, od fjordov až po Freuda), ale v mnohých prípadoch ide len o zbytočné mudrlantstvo – vrcholom je asi Neov rozhovor s radným Harmannom v strojovni Zionu, ktorý má byť úvahou o princípe nadvlády mechanizmov nad ľuďmi, ale v konečnom dôsledku je to len žvást oddeľujúci erotickú scénu Neo/Trinity od ďalšej scény typu Neo-kope-niekoho-do-ksichtu). A to nie je jediný šum v scenári. Kým hrdinovia dumajú o samotnom Matrixe, o viere, nádeji a slobode, tak to ešte dáva aký-taký zmysel. Akonáhle sa však majú k slovu dostať také tie obyčajné ľudské emócie, Wachowskí sú náhle bezradní priam až lucasovským spôsobom – celá epizóda v Zione s roztúženými Neom a Trinity, Morpheovým vzoprením sa veliteľovi a Linkovým návratom k žene (prečo som sa nevydala za Pištu Hufnágela, ale za niekoho, kto zachraňuje svet?) sa zrazu zvrhne na čosi, čo už zďaleka nie je \„cool\“, je to Hollywood v podobe, na ktorú sme alergickí. O samoúčelnosti niektorých scén ani nehovoriac – Vykladači nám zrejme vysvetlia, prečo sa zhromaždenie Ziončanov odrazu zmení na rave-party, ja to pochopiť nedokážem a navyše kladiem otázku, prečo sa kamera pomedzi spotené, spomalene sa vlniace a bradavky predvádzajúce telá pohybuje dobré 3 minúty. A ešte je tu niečo, čo urobilo z prvého Matrixu taký nárez a o čom môže RELOADED akurát tak snívať – gradácia. Zatiaľ čo v prvej časti príbeh pekne postupne pridával plyn od nechápavosti až k poznaniu a od neschopnosti cez tréning až k hlučnej záverečnej konfrontácii, dvojka je prakticky len v tomto smere len striedaním kopacích a kecacích scén. Gradáciu čiastočne nahradilo napätie, prameniace ani nie tak zo strachu o osud Zionu, ako skôr z Neových zlých snov o dierke v Trinitinom tele…
Aby sme tu však nedojili nejaké klamné dojmy – ten príbeh je stále vysoký nadštandart, remeselne dokonale spracovaný do podoby výborného akčného sci-fi veľkofilmu a keď prežujete tú zionskú telenovelu, čaká vás skvostný adrenalín korunovaný zaujímavou záverečnou pointou. A hoci tomu celému chýba nadhľad (z tej filozofie okolo čúrania by mohol byť skvelý vtip, ale Wachowskí ju podávajú s kamennou tvárou), o humor nie je núdza (asi najviac pobaví odhalenie bájneho Výrobcu kľúčov ako drobného Aziata, ktorý jednoducho sedí pri zveráku a pilníkom brúsi \„fabky\“). Triky a bojová choreografia sú oproti jednotke o svetelný rok dopredu – absolútnym vizuálnym žrádlom a gejzírom nápadov, ktorý predčí aj veľkolepú, ale za očakávaniami predsa len zaostávajúcu automobilovú naháňačku, je súboj Nea so stovkou Smithov. Hoci sú agenti očividne počítačoví, smiešni panáčikovia zo Spider-Mana či druhého Bladea sú oproti nim ako jaskynné kresby oproti stropu Sixtínskej kaplnky. Smithovia trúsia suché hlášky, virtuálna kamera poletuje ako šialená a k tomu všetkému predvádza Keanu Reeves také kung-fu, že Jackie a Jet môžu podať žiadosť o predčasný odchod do penzie. John Gaeta sa postaral, aby bol na plátne vidieť každý investovaný dolár a Oscara za vizuálne efekty má zrejme vo vrecku (hoci ešte uvidíme, čo predvedú Jackson a WETA pod hradbami Minas Tirith).
Na čo sa však pozerá ešte lepšie, než na tie úžasné efekty, Yuen Wo-Pingovo dokonalé wire-fu a zadky v obtiahnutých kožených gatiach, je Keanu Reeves. Jeho maximálne sústredenie a oddanosť úlohe sa sype z plátna hojnejšie než črepy rozmlátených kvadričiek. On v tom filme vlastne ani nehrá – on JE Neo. A dokáže byť stále sympatický a tak akosi normálne ľudský, hoci si už krátieva chvíľu tým, že robí tú \„Superman thing\“. Takisto starému dobrému Hugovi Weavingovi pristane kravata viac ako copatá parochňa a je jasné, že na náhrobku nebude mať napísané \„Wellcome to Rivendell, Frodo Baggins\“, ale jednododuché \„Missster Anderson!\“. Monica Bellucci je napriek svojej miernej prezretosti stále schopná nahovoriť na lepkavý bozk aj kus železobetónu, naopak Carrie-Anne Mossová je väčšinou redukovaná na vychudnutú tvár za čiernymi okuliarmi. Collin Chou ako zatiaľ nezaradený kungfista Seraph sa zrejme výraznejšie predvedie v tretej časti, albínske dvojičky Adrian a Neil Raymentovci si trochu zastrieľajú, povedia svoje dve vety a rozplynú sa v ohnivom oblaku – škoda. Čo však naozaj zamrzí, je premena Morphea z charizmatického mentora na otravne utáraného demagóga – a Laurence Fishburne navyše očividne pribral.
MATRIX RELOADED tak trochu trpí syndrómom vlaňajšej Epizódy II – mohli by sme ho chváliť ako dokonalú akčnú sci-fi, keby nás nerozmaznal jeho dávnejší predchodca, z ktorého sa medzitým stal absolútny filmový mýtus. Zaujímavé ale je, že napriek pocitu istej rozčarovanosti sa doslova trasiem, kedy si RELOADED pozriem znova… a znova… a hlavne kedy uvidím Matrix Revolutions. Svet, kde sa aj o polnoci nosia slnečné okuliare, má stále niečo do seba, Neo kope lepšie ako vysoké napätie a ja som bohovsky zvedavý, kde vlastne naozaj končí virtuálna realita a ako vyzerá ten naozajstný svet.
Pretože čo keď ani v Zione nejestvujú lyžice?