 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
V trnavskom Múzeu knižnej kultúry – Oláhov seminár sa do 29. marca 2018 môžete pokochať zaujímavou výstavou s názvom Objavitelia a cestovatelia.
Kritici francúzskeho spisovateľa Julesa Vernea tvrdia, že každá jeho kniha je geograficko-cestopisným románom. Argumentujú tým, že ak si odmyslíme príbeh knihy a vynálezy v nej opísané, zostane nám v rukách cestopis. Hrdinovia jeho diel putujú po celom svete, spoznávajú známe i neznáme miesta, lietajú vo vzduchu, ponárajú sa pod morskú hladinu, dokonca dobýjajú i vesmír. Ale čo tí skutoční objavitelia a cestovatelia?
Západoslovenské múzeum v Trnave vlastní menšiu zbierku cestopisov od 18. storočia do prvej polovice 20. storočia. Asi 50 týchto diel môžete vidieť na výstave Objavitelia a cestovatelia. Jej autorom je kurátor historickej knižnice múzea Mgr. Milan Ševčík. V múzeu pracuje už trinásť rokov, za ten čas vytvoril skoro dvadsiatku výstav venovaných knihám.
Celá expozícia zaberá dve miestnosti. V nej vystavené diela boli vytlačené v slovenčine, češtine, nemčine či latinčine. Keďže Trnava mala a má silný kresťanský základ, nájdete tu aj zápisky o putovaní do Svätej zeme.
Najznámejším slovenským cestovateľom bol nepochybne gróf Móric Beňovský. Bol to kolonizátor, objaviteľ, spisovateľ, vojak a kráľ Madagaskaru. Ako prvý Európan sa plavil aj po severnom Tichom oceáne. V Múzeu knižnej kultúry ho pripomína aspoň informačná tabuľa, keďže z jeho memoárového diela Pamäti a cesty múzeum nevlastní žiadny zväzok.
V prvej vitríne sa nachádzajú diela venované objaveniu Ameriky. Nájdete tam prvú mapu amerického kontinentu z roku 1552 či podrobnú mapu Južnej Ameriky zo španielskeho atlasu (r. v. 1582). Nesmie chýbať ani životopis Krištofa Kolumba a jeho objavenie Ameriky (r. v. 1856).
Cestopisy vystavené v druhej vitríne sú venované slovenským a českým autorom. Haličský učiteľ, geograf a spisovateľ Samuel Bredetzky vydal svoje cestopisné poznámky z putovania po Uhorsku a Haliči v diele Reisebemerkungen uber Ungern und Galizien (r. v. 1809). Daniel Šustek, umelecký stolár, podnikateľ a spoluzakladateľ Matice slovenskej v USA, opísal zážitky z ciest v diele Cesta ces Turecko a Egypt do Svätej Zeme (r. v. 1874). Medzi objaviteľov a cestovateľov možno zaradiť aj kňazov, hlavne jezuitov a benediktínov. Wanderungen durch die Zips (Potulky po Spiši, r. v. 1884) od rímskokatolíckeho kňaza Jozefa Hradského obsahuje rozkladaciu mapu Spišského hradu a veduty miest Spišská Nová Ves a Levoča.
Srdce každého fanúšika fantastiky určite zaplesá pri pohľade na jedno z prvých slovenských sci-fi diel. Výprava na severnú točňu (severný pól) od autora Antona Emanuela Timka je inšpirovaná dielom Julesa Vernea.
Medzi cestopismi tu nájdete aj menej známe dielo Martina Kukučína – Črty z ciest: Prechádzky po Patagónii (r. v. 1922). Z českých autorov možno spomenúť Júliusa Johannesa Ludovicusa von Payera, autora cestopisu z rakúsko-uhorskej expedície na severný pól. Tá sa uskutočnila v rokoch 1872 – 1874. Dielo vyšlo v nemčine.
Môžete tu vidieť aj dielo neznámeho českého benediktína s názvom Cesta Švýcary do Vlašských Benátek léta Páně 1884 (r. v. 1886). Ako mi povedal pán Ševčík, ani samotní Česi nevedia, kto bol autorom tohto cestopisu. Dielo vyšlo v menšom náklade, jeden kus sa nachádza v Čechách, druhý vlastní Západoslovenské múzeum v Trnave.
Samozrejme, nielen obyčajní ľudia, ale i šľachtici cestovali po svete. Ľudia a kňazi opisovali väčšinou prírodu a cesty, šľachtici sa vo svojich poznámkach zamerali i na ubytovanie, stravu či zvyky národov, ktoré navštívili. Gróf Dominik Teleki von Szék napísal knihu Cesty po Uhorsku a niektorých susedných krajinách (r. v. 1805). Grófka Paulla Kollonitz von Kollógrad sa zasa vybrala na cestu po Mexiku, z ktorej vzniklo dielo Eine Reise nach Mexiko im Jahre 1864 (r. v. 1867).
Americký spisovateľ Dan Simmons si ako predlohu pre svoj posledný román Terror zobral príbeh tragickej expedície sira Johna Franklina. Ten na lodiach Terror a Erebus vyplával v roku 1845 z Anglicka, aby sa pokúsil zmapovať časť Severozápadného prechodu Kanadskej Arktídy. Obe lode uviazli v ľade a celá posádka zahynula. Nádhernú ilustráciu z tejto výpravy môžete vidieť v knihe Tolnai világtörténelme (bez datovania).
Nielen Ameriku, Arktídu či Afriku navštívili cestovatelia. Objavovali aj Indiu a Áziu. Neďaleko Trnavy sa nachádza malá dedinka Voderady, v ktorej stojí kaštieľ rodiny Zichyovcov. V ňom sa až do ruskej okupácie nachádzali zbierky z ciest po Ázii, ktoré priniesol gróf Jozef Zichy. Časť tejto zbierky získalo aj múzeum, medzi inými aj jeho Denník z cesty po východnej Ázii. Jeho zbierka obsahuje nielen zápisky, ale napríklad aj keramiku, japonské brnenia či katany.
Vojak Britskej východoindickej spoločnosti Charles Masson ako prvý Európan objavil ruiny mesta Harappa v pakistanskom Pandžábe. Môžete vidieť druhý zväzok jeho cestopisu s názvom Reisen in Belutschistan, Afghanistan und dem Pandschab während eines 12 jahrigen Aufenthalts in diesen Ländern (von 1826 bis 1838) (r. v. 1851). Cestopis opisujúci zaujímavú cestu z Babylonu do Jeruzalema napísala i grófka Ida Marie Louise Sophie Friederike Gustave Gräfin von Hahn-Hahn (Von Babylon nach Jerusalem, r. v. 1851).
Ako som spomínal vyššie, medzi cestovateľov a objaviteľov patrili aj kňazi, vrátane jezuitských misionárov. Ich správy z ciest zhromaždil a knižne vydal Joseph Stöcklein pod názvom Všetky druhy ako poučných tak aj vtipných listov a popisov ciest, ktoré prišli do Európy od misionárov Spoločnosti Ježisovej z oboch Indií a iných zámorských krajín v rokoch 1642 až 1726. V knihe, ktorá vyšla v nemčine, sú oopisované nielen krajiny, ľudia a zvyky, ale i mučenie a smrť misionárov.
Príručky pre cestovateľov, takzvané bedekre, nesú názov podľa nemeckého vydavateľa Karla Baedekera. Ten si založil v roku 1827 vlastné vydavateľstvo, ktoré sa preslávilo hlavne vydávaním týchto malých príručiek. Múzeum knižnej kultúry vystavuje dva originálne bedekre. V príručke o Rakúsku (r. v. 1862), nájdete rozkladaciu mapu železníc strednej Európy, v ktorej sú zaznamenané aj železničné úseky Bratislava – Trnava – Sereď a Košice – Miškolc.
Celú výstavu dopĺňajú reprodukcie rytín, ilustrácií, máp a fotografií z cestopisov. Ja som v Múzeu knižnej kultúry strávil príjemnú hodinku v rozhovore s pánom Mgr. Milanom Ševčíkom, za čo sa mu chcem poďakovať. I keď väčšina vystavených diel nepatrí do žánru fantastiky, niektoré z nich poslúžili ako predloha fantastickým dielam. A v budúcnosti možno budú inšpiráciou pre napísanie románu či poviedky.
Foto: autor.
Viac autorových fotografií nájdete v albume na jeho facebookovskej stránke.