 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
V piatok 26. apríla 2013 sa o druhej hodine popoludní otvorili brány Iuventy – slovenského inštitútu mládeže, aby privítali návštevníkov 7. ročníka festivalu histórie, mytológie, fantasy, sci-fi a hier – SlavConu, ktorý už tradične organizuje Spoločenstvo Tolkiena s pomocou občianskeho združenia Scifi Guide. Jeho oficiálny názov bol SlavCon – Cesta za dobrodružstvom. O takomto čase som bol ešte len na ceste do Bratislavy, ale tešil som sa na tento con, na známych a hlavne na program, ktorý – ako som videl na oficiálnej stránke, bol veľmi zaujímavý.
Hneď na hlavnej železničnej stanici v Bratislave ma čakali dvaja spoluúčastníci – Mirka „Freya“ Weberová a Peter Šufliarsky. Zvítali sme sa a šli sa ubytovať na hotel, ktorý sa nachádzal trocha ďalej od miesta konania SlavConu.
Po rýchlom vybavení formalít a vybalení sme mohli vyraziť za naším hlavným cieľom. V električke bolo teplo, ale to sme ešte netušili, čo nás čaká po vystúpení na zastávke. Keďže con sa konal pre mňa na novom mieste (minulý rok som sa na ňom nezúčastnil), prvý krát som si „vyšliapal“ schody, ktoré k nemu viedli. Nápis „Už len 97 schodov a ste tam!“ ma skoro dorazil. Ale stálo to za to…
Po prekonaní tejto „poslednej prekážky“ sa predo mnou objavil hlavný vchod do Iuventy. A na priestranstve pred ním ma už vítali známe tváre – Katarína Soyka a Lenona Štiblaríková z vydavateľstva Hydra, Aneta „Riddick“ Čižmáriková (známa recenzentka a blogerka), Kamila Galbavá a veľa ďalších. Hneď sa rozprúdila živá debata, ale hlavne som dostal pozvanie na podporu Hydry na ich besede a prednáške.
Pomaly som sa vybral uspokojiť svoju zvedavosť, ako to vlastne v Iuvente vyzerá a kde sa čo nachádza. Registrácia prebehla rýchlo a začal som sa rozhliadať. Je pravda, že v programe chýbala dáka orientačná mapka, ale na druhej strane, miestnosti boli dobre označené a stačilo sa spýtať organizátorov, ktorých tam bolo veľa. Ale návštevníkov ešte viac!
Slávnostné otvorenie SlavConu sa konalo v telocvični, kde návštevníkov privítala hlavná organizátorka Katka „Cranky“ Bajzíková spolu so sekundantkou Veronikou „Loth“ Frankovskou. Všetkých nás privítala a zaželala príjemný víkend na Ceste za dobrodružstvom. Nasledovalo tanečné vystúpenie „údernej jednotky“ s názvom Hafla, ktorej členka predviedla veľmi zaujímavý tanec zo šabľou.
Zostávala dáka hodinka do besedy z vydavateľmi, tak som sa vybral preskúmať útroby Iuventy a zistiť, v ktorých miestnostiach sa budú konať pre mňa zaujímavé prednášky. Iuventa sa rozdelila počas SlavConu na podzemie, prízemie, nadzemie, nadzemné poschodie, kde by sa človek ľahko stratil, ale návštevník po pár krokoch získal prehľad. Takže som si vypil v pokoji kávu a šiel sa zapojiť do besedy s vydavateľmi, ktorú moderovala Veronika „Blackie“ Planková. Na pódium v nadzemnom prízemí, teda v divadle sa predstavili zástupcovia vydavateľstiev Hydra, Artis Omnis a Fragment. Celá beseda sa niesla v príjemnom rozhovore, do ktorého sa zapojili i diváci, hlavne Martin „Roger“ Králik a spisovateľ Juraj Červenák.
Ďalšou z prednášok na programe bol Večer elektronickej fantastiky v podaní už vyššie spomínaného Martina „Rogera“ Králika, ktorá sa týkala nielen časopisu Jupiter (ktorého je Martin šéfredaktorom), ale hlavne e-bookov a Martinovho vydavateľstva Rogerbooks. Martin nám predstavil svoje plány do budúcnosti: chce vydávať prevažne e-booky a potom, ak si to čitatelia budú želať, vydá aj tlačené knihy. Rozprúdila sa živá diskusia, do ktorej sa zapájali predovšetkým Katarína Soyka a Lenona Štiblaríková, ktoré už svoje vydavateľstvo majú. Po uplynutí stanoveného času, ktorý bol vyhradený na túto prednášku, sme pokračovali v diskusii vonku pred Iuventou, do neskorej noci.
Ale pokiaľ som nechcel ísť na hotel pešo, musel som sa rozlúčiť a stihnúť posledný spoj. Takže nezostávalo nič iné, len sa pomaly spať.
V sobotu ráno nasledovali výdatné raňajky a znova sme sa vybrali na pokračovanie našej Cesty za dobrodružstvom. Znova ma čakalo 97 schodov. Odvtedy ešte niekoľkokrát.
Úvodné prednášky som nestihol, ale čakalo ma príjemné prekvapenie. Na SlavCon prišli známi z Rakúska, ktorých som spoznal na Eurocone 2012 v Záhrebe: mladá spisovateľka Nina Horvath s priateľom Markusom Bayrom. S nimi sa prišli pozrieť, ako vyzerá slovenský con, aj ich priatelia – Malgorzata Wilk z Poľska a Roger Murmann, ktorý organizuje cony v Nemecku. Takže mi nezostávalo nič iné, len zapojiť svoje „mozgové závity“ a spomenúť si na to, čo ma naučili na angličtine. Ale podarilo sa mi zohnať sprievodcu (s pomocou hlavnej organizátorky Katky „Cranky“ Bajzíkovej), ktorý sa svojej úlohy veľmi dobre zhostil a poskytol im kompletné informácie o SlavCone. Veľmi sa im tam páčilo a boli nadšení, že mohli vidieť slovenský con, i keď ľutovali, že nerozumejú po slovensky.
Poobede sa začala prednáška vydavateľstva Hydra – Zvery, povery, upíri, na ktorú prišlo veľa pozorných poslucháčov. Úvodné slovo mala Lenona Štiblaríková, ktorá prezradila čo-to o zvykoch a poverách počas sejby i žatvy na dedinách po celom Slovensku. Druhá časť prednášky patrila Kataríne Soyke, ktorá vysvetlila pôvod slova upír a pridala zopár podrobností o ich smrti. Ozaj, viete, ako správne zabiť upíra? Treba mu odrezať hlavu, končatiny, prebodnúť srdce kolom a hlavne ho nezabudnúť otočiť tvárou dolu, aby sa namiesto vyhrabávania z hrobu hlbšie zahrabával. Obe dámy mali pripravenú kopu materiálu, ktorý by vystačil nielen na stanovený čas prednášky, ale minimálne na ďalšie dve hodiny.
Po tejto prednáške sa začal jeden z hlavných bodov programu – krst knihy spisovateľa Juraja Červenáka, Zlato Arkony 2. Na pódiu v divadle sa predstavil už spomínaný autor, zástupcovia slovenského vydavateľstva Artis Omnis – Ivan a Andrea Harmanovci, zástupca českého vydavateľstva Brokilon – Robert Pilch , ktorý priniesol pár kusov českého vydania Zlata Arkony 2. Samozrejme, nesmel chýbať ani autor obálky – Michal Ivan. A ako správne pokrstiť krvavú knihu? No predsa krvavým kusom mäsa (i ked bolo kúpené v jednom nemenovanom obchode) a zaťať doňho sekerou! Verím, že kniha sa bude výborne predávať, tak ako i predtým krstená kniha od Henricha H. Hujberta – Morhen – posledná kliatba, ktorej krst som žiaľ nestihol.
Od rána mi poriadne vytrávilo, takže nastal čas poobzerať sa po neskorom obede a skorej večeri. Vyhrala neďaleká reštaurácia Rock café, kde podávali výborné stejky a vychladené pivo. Pri ňom sa znova rozprúdila debata nielen o knihách, ale i o nasledujúcich prednáškach. Čas rýchlo ubiehal a bolo sa treba vrátiť do Iuventy.
Vybral som sa pozrieť na miesto, ktoré organizátori nazvali Lúka. Konal sa tam nielen metlobalový turnaj, kde súťažili účastníci Víkendu na Rokforte za fakulty, do ktorých ich zaradil Triediaci klobúk, ale boli tam postavené i stany občianskeho združenia Schatmansdorf Častá a klubu vojenskej histórie Templári z hradu Bagras, ktorí predviedli zaujímavé súboje. Verejné vystúpenia sa striedali s turnajom v metlobale, takže každý, kto tam zavítal, sa nielen opálil, ale mohol nazrieť i do minulosti. Spoločnosť templárom robili i Karpatskí pecúchovia – Duchoslav a Weleslava, ktorí sa prezentovali prednáškou Dreviny na výrobu lukov z našich lesov a ich spracovanie.
Snažil som sa stihnúť besedu zo spisovateľmi, ale keďže mám túlavé topánky, zablúdil som i do časti venovanej doskovým hrám, ktorú mali pod dozorom ľudia z Ihrisko.sk. Mohol som tak obdivovať najnovšie hry, ako napríklad Pán prsteňov, Hobbit, Zeměplocha či iné. Podzemie obsadili geekovia zo Space Unicornu, ktorí zasa vytvorili sekciu pred hráčov Magic the Gathering, ale nielen pre nich.
Na besedu som sa dostal až v dákej polovici, ale videl som všetkých účinkujúcich – spisovateľov Jiřího „Walkera“ Procházku, Františku Vrbenskú, Petru Neomilnerovú, Juraja Červenákaa Martina „Dariona“ Antonína. Moderovala ju Veronika „Blackie“ Planková. Po besede som sa presunul na prednášku prekladateľky Dany Krejčovej, ktorá niesla názov Fantasy v pohyblivých obrázcích z Koreje. Tam sa premietali ukážky nielen z kórejských filmov, ale i seriálov. Dúfam, že niektorý zo seriálov sa dostane aj k nám, a tí, ktorí na prednáške neboli, si ho pozrú a rozšíria svoje seriálové obzory.
Zostávala ešte chvíľa času, tak som sa prešiel pomedzi stánky, ktoré sa nachádzali na nadzemnom poschodí. Ako prvý mi padol do oka stánok MadMaxonshopu, kde sa predávali akčné figúrky, tričká a veľa ďalších vecí pre fanúšikov fantastiky. Vedľa nich sa nachádzal stánok Temnoty, kde si účastníčky mohli kúpiť nádherné náušnice, a nielen tie. Ďalej nasledovali stánky vydavateľstiev Artis Omnis (kde ste si mohli kúpiť nielen nové Zlato Arkony 2) a Straky na vrbě, ktoré priviezli široký výber svojej knižnej produkcie. Nasledoval stánok zo steampunkovými vecami a nakoniec stánok firmy Olejár books, ktorý mal v ponuke veľkú zásobu komiksov.
A znova som sa ocitol vo veľkej sále, kde sa začínal slávnostný program v podobe vyhlasovania cien literárnej, výtvarnej, kostýmovej súťaže, kvízov zo seriálu Hra o trůny, filmov a kníh Pán prsteňov. Prestávku medzi jednotlivými vyhláseniami nám všetkým spríjemnila tanečnej skupiny Rustiqua, ktorá predviedla vystúpenie v štýle american tribal fusion. Nesmela chýbať ani tombola, kde hlavnou cenou bola soška Woldemorta, ktorú venoval MadMaxonshop. Všetkým víťazom srdečne blahoželám! Ukážku z bojového umenia bartitsu – sebaobrana vychádzkovou palicou – predviedol Róbert Waschka, ktorý každoročne organizuje Dům rytířských cností na Fénixcone v Brne. Jeho worshop o bartitsu prebiehal nielen v sobotu, ale i v nedeľu.
Vyšiel som sa nadýchať von čerstvého vzduchu a prehodiť pár slov s priateľmi. Lenže keď je dobrá spoločnosť, čo na tomto cone je vždy, rozbehla sa živá diskusia, čo ešte zostáva do konca conu. Čas rýchlo ubehol a keďže som chcel stihnúť aspoň kúsok prednášky Františky Vrbenskej – Smrt v Orientu: Tresty a popravy v příbezích, musel som sa poponáhľať dnu. Stihol som posledných 15 minút. Jej prednáška bola zároveň i poslednou z prednášok, ktoré ukončili sobotný deň. Lenže, nikomu sa nechcelo spať a organizátori pripravili jedno menšie prekvapenie. Na schodisku si rozložila nástroje skupina Mikuláša Bryana – Train Trio, ktorá zahrala keltské a francúzske piesne, vlastné inštrumentálky. Roztancovali skoro všetkých, ktorí zostali.
Tých, ktorí začínajú žiť v noci, sa našlo viac, takže väčšia skupinka sme sa vybrali do neďalekého Rock café, kde sa konala Oldies diskotéka. Skupina sa rozdelila na dve časti – jedna odmietla zaplatiť vstupné a odišla, druhá zaplatila a šla sa baviť. DJ hral výborne až do tretej hodiny rannej. A tí, ktorí tam neboli, môžu banovať! Pretože dámy Lívia Hlaváčková, Lucia „Lulu“ Bocková, Mirka „Freya“ Weberová a Hanina Veselá to poriadne roztočili na parkete. Odohrala sa posledná pesnička a nasledovala cesta na hotel, do postele som sa dostal o štvrtej hodine ráno.
Po krátkom spánku sa začala nedeľa, posledný deň, kedy väčšina účastníkov odchádza dopoludnia domov. Ale na SlavCone to bolo inak. Je pravda, že tí, ktorí mali pred sebou cestu napríklad do Prešova, Brna či Prahy, išli domov skôr, ale tí, ktorí mali záujem, sa mohli zúčastniť prednášok, ktoré trvali do oficiálneho ukončenia conu, do 16. hodiny.
Ja som sa vybral na metlobalový turnaj, ktorého pravidlá ma veľmi zaujímali.
Po krátkom rozhovore a lúčení zo známymi som sa vybral na poslednú prednášku Ako prežiť zombie apokalypsu, ktorú hovoreným slovom a názornými ukážkami sprevádzal známy účastník conom Matej „G“ Tejbus. Ten na ňu dobehol v plnej poľnej, za zvuku poplašnej sirény. A hneď nás obral o všetky veci, ktoré by mu mohli pomôcť pri boji so zombiami a prežiť. Na podlahe sa ocitla fľaša z vodou, zapaľovač, deodorant, páčidlo, špagát, lepiaca páska, pištoľ, teplá bielizeň a veľa iných užitočných vecí. Nakoniec všetko zostalo na ňom, i zabrániť horde zombií, ktorá vtrhla do telocvične, aby nás nakazila. Týmto sa tohtoročný oficiálne SlavCon ukončil. Nastal čas zobrať veci zo šatne, rozlúčiť sa s priateľmi a pomaly sa pobrať domov. A začať rozmýšľať na reportážou…
O SlavCone by sa dalo písať veľmi veľa, program bol taký bohatý, že veľa prednášok som nestihol, keďže sa neviem rozdvojiť, nieto roztrojiť. Môžem iba spomenúť prednášky, workshopy, besedy s názvami ako Howard a Conan, Ako na tie blogy?, Kufřík s příběhy a démanty, krst knihy Morhen – posledná kliatba, dražba SF kníh, Germánska mytológia, Baltská mytológia, Nepište blbě jako JWP, Osudové ženy Stanislava Lema, Boj s vydavateľskou hydrou, na ktorých by som sa rád zúčastnil, ale nedalo sa.
Organizátori SlavConu – Cesty za dobrodružstvom odviedli kus výbornej práce, aby sme mohli my ostatní, ktorí do zákulisia takejto akcie nevidíme, prežiť tri dni plné zábavy, oddychu, zaujímavých stretnutí a spoznávania nových ľudí. Všetkým patrí moja vďaka za perfektný víkend. A môj koniec víkendu? O tom dakedy nabudúce… možno na Istrocone.
Foto: Autor
Viac fotografií autora zo Slavconu nájdete na jeho FB stránke