 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
One more night… Ešte jednu noc… Poznáte tú pesničku od Phila Collinsa? Jej názov sa stal témou 28. medzinárodného stretnutia priateľov a priaznivcov science fiction, fantasy, hororu, komiksu, hier a fantastického životného štýlu – Fénixconu, ktorý sa konal tak ako po minulé roky v Hoteli Slovan v Brne. Tých, ktorí sa na ňom zúčastnili, nečakala jedna noc, ale dva dni a dve noci plné prednášok a zábavy.
V piatok 7. decembra sa nebolo kam ponáhľať, z domu som vyrazil (spolu so sestrou, ktorá sa tiež zúčastňuje Fénixconov) o jedenástej hodine. Cesta autobusom bola trochu únavná, keďže do Senice sme stáli v uličke medzi sedadlami a až po prestávke sa nám podarilo si sadnúť. Potom to už šlo rýchlo, pri počúvaní hudby cesta ubehla mihnutím oka a o tretej hodine popoludní sme už vystupovali v Brne na autobusovej stanici. Stačilo prejsť zopár krokov, dostať sa na Hlavní nádraží, sadnúť na električku a o pár minút sa pred nami objavil cieľ našej cesty – Hotel Slovan.
Na recepcii hotela sme vybavili potrebné formality, zaregistrovali sa (len očným kontaktom, keďže zoznam účastníkov nebol ešte dodaný) a pobrali sa vybaliť veci na izbu. Bolo treba sa prezliecť do „conového“ oblečenia, pripnúť si odznak Fénixconu a nezostávalo nám nič iné, len sa vybrať do už odskúšaných priestorov hotela a zvítať sa so známymi.
Ako prvú sme uvideli Mirku „Freyu“ Weberovú, ktorá dorazila už vo štvrtok, takže deň strávila na vianočných trhoch, o ktorých nám porozprávala. Sadli sme si na kávu do hotelovej reštaurácie Bugatti, a po očku sledovali, kto z kamarátov sa objaví vo dverách. Tie sa ani na chvíľku nezatvorili, keďže nimi prechádzali takmer všetci návštevníci. Bohužiaľ, medzi nimi chýbali tí, ktorí sa nemohli zúčastniť: Jan Kantůrek, Ondrej Herec, Martina Pilcerová, Jana Jůzlová či Juraj Červenák. Veľmi radi by sme ich videli a vypočuli si ich prednášky.
Pri rozhovoroch čas rýchlo ubiehal a blížila sa večerná hodina, keď sa na pódiu pri bielom klavíri začínalo slávnostné otvorenie posledného tohtoročného oficiálneho conu. Ako prvý sa predstavil Jakub „Arathan“ Slabák, ktorý sa nahodil do obleku a privítal medzi nami hlavného organizátora Fénixconu Zdeňka „Tuneláře“ Zachodila. Väčšina z nás ho pozná pod jeho ďalšou prezývkou „Big Shaman“. Teda, Big Shaman nás všetkých prekvapil. Namiesto svojho conového oblečenia totiž prišiel medzi nás ako maestro Big Shaman, vo fraku a s notami v ruke. Sadol za klavír a zahral úvodné tóny skladby One more night. Nasledoval prípitok a Fénixcon bol otvorený!
Hotel Slovan má dve prednáškové sály nazvané Kongresový sál a Zrcadlový sál. Nachádza sa tam i salónik Prezident, kde počas celého Fénixconu prebiehal workshop pre začínajúcich autorov pod vedením Jiřiny Vorlovej. Na prednášky sa vybrala i moja sestra, ja som zostal v reštaurácii a čakal na krst. Vlastne dva (ale o tom trochu neskoršie). Ako prvý sa v Kongresovom sále predstavil Václav Vágenknecht s reportážou o Hore ducha, na ktorú sa vybral v rámci svojich ciest po svete. Rozprával veľmi zaujímavo, i keď podaktoré opisy fotografií, ktoré prezentoval, mohli byť trochu obšírnejšie.
V Zrcadlovom sále zasa prebiehala prednáška Jana Šimůnka: Dnes naposled… (a co na to lékař?), ktorý každý rok otvára Fénixcon svojou prednáškou.
Medzitým, čo sa návštevníci rozchádzali na prednášky, ja som si prisadol k stolu, kde sedeli Katarína Soyka a Lenona Štiblaríková (majiteľky vydavateľstva Hydra), spolu s Martinom „Rogerom“ Králikom (vydavateľom elektronického časopisu Jupiter). Obe dámy mali na stole položené svoje diela, Katarína Soyka svoj román Lokaj a Lenona Štiblaríková román Štastlivec, s ktorým minulý rok vyhrala prvý ročník súťaže O poklad moravského sklepa. Tieto dve diela sa o chvíľu oficiálne pokrstili aj v Čechách a na Morave, keďže ich slovenský krst prebehol v septembri na Istrocone/Parcone/Comics Salóne v Bratislave.
Lenona si kvôli Fénixconu vyrobila aj steampunkový kostým, ktorý jej veľmi pristal. Masiek tam bolo pomenej, ale Fénixcon je „papučový con“, ľudia sa tam chodia porozprávať a zabaviť, takže záľahu masiek by ste tam márne hľadali. Ale, nájdu sa.
Nastal čas krstu spomínaných románov Lokaj a Šťastlivec. Dámy sa pobrali na pódium, kde ich slávnostne uvítal Big Shaman vo fraku, ktorý nedal celý večer zo seba dole, a predstavil ich diela. Román Lokaj je upírskym románom, preto sa samozrejme mal krstiť krvou. Bohužial, krv sa minula, tak ju nahradilo červené víno. Román Šťastlivec sa pre zmenu krstil domácou slivovicou, v ktorej plával štvorlístok, ako inak, pre šťastie.
Po krste sa znova rozprúdila debata pri stole. Dámy prezradili, že chystajú vydať zbierku poviedok i ďalšie svoje romány. Martin „Roger“ Králik ich presviedčal, aby prispeli aj dákou poviedkou do jeho elektronického časopisu Jupiter. Čo z toho sa stane skutočnosťou, uvidíme časom. Rozoberala sa aj situácia na slovenskom knižnom trhu, hlavne ako sa predávajú ich romány.
Večer sa neúprosne krátil a nastala hodina posledných prednášok. Rozhodol som sa svojou účasťou podporiť Martina „Rogera“ Králika, ktorého prednáška mala názov: Elektronická fantastika na Slovensku v minulosti a dnes. Martin predstavil nové číslo časopisu Jupiter, jeho obsah a ľudí, ktorí spolu s ním na časopise spolupracujú. Samozrejme, nechýbali ani plány do budúcnosti, ktoré mu dúfam vyjdú. Prednáška skončila o trochu skôr a mohli sme sa venovať zábave a rozhovorom do skorého rána. Zopár „vytrvalých“ a zábavychtivých účastníkov nad ránom navštívilo i diskotéku, ktorá sa nachádzala pod hotelom. Čoraz viac bolo cítiť únavu z predošlého dňa, nastal čas na spánok a načerpanie síl na ďalší conový deň.
V sobotu ráno ma zobudil menší hluk, keďže v reštaurácii Bugatti otvorili Dům rytířskych cností, pod vedením Roberta Waschku. Takže mi nezostávalo nič iné, iba vstať, naraňajkovať sa a ísť si vypiť svoju rannú drogu – kávu. Väčšina návštevníkov bola už hore a chystala sa vybrať do ulíc na vianočné trhy. Mňa takisto v hoteli nič nedržalo, ale po nahliadnutí do programu som sa rozhodol zostať ešte chvíľku a zúčastniť sa krstov kníh. Ako prvá sa krstila antológia Krvavá čest (vydalo ju vydavateľstvo Triton, ed. Ondrej Jireš). S Ondrejom Jirešom sa na pódiu predstavili aj niektorí autori ako napr. Leonard Medek, Martin D. Antonín a ďalší.
O hodinu neskôr nastal ďalší, tentokrát dvojnásobný krst. Vydavateľstvo Klub Julesa Verna, v zastúpení Egonom Čiernym, krstilo svoje dve knižné novinky: Stanica Armida z pera spisovateľky Lucie Lukačovičovej a román zo série o barbarovi Conanovi s názvom Conan a černý mág z Vendhye od Roberta Jordana.
Po týchto krstoch sme sa v menšej skupinke vybrali navštíviť náš obľúbený minipivovar Pegas a dať si tam nielen pivo, ale i neskorý obed a skorú večeru, keďže v našom večernom pláne na jedlo sa miesto nenachádzalo. Bohužial, bol plne obsadený, preto padlo rozhodnutie vyskúšať dačo nové. Vyhrala reštaurácia Čierny medveď, kde sa za prijateľné ceny dalo veľmi dobre najesť. Po tejto menšej prestávke sme sa vybrali ochutnať vianočnú medovinu a spokojní sme sa vrátili na hotel, kde sa schyľovalo k posledným prednáškam, krstom a zlatým klincom programu, ktorými boli slávnostné vyhlasovanie cien, tombola a althing Conan Society.
Jednu zo záverečných prednášok mala i Alexandra Pavelková, ktorá si pre nás pripravila filmové pásmo s názvom Nočná jazda o tom, ako a prečo sa natáčajú nočné scény. Samozrejme, premietali sa aj ukážky z filmov, napríklad Riddick: Kronika temna, Blade či Sen noci svätojánskej a kopec ďalších. Ďalšou z prednášok, ktorú som chcel počuť, bola prednáška Lívie Hlaváčkovej a Jany Jůzlovej – One more night pre všetkých! Aj syfilis a kvapavku. Lenže prišlo k zmene programu, o ktorej som nevedel – spomínaná prednáška sa konala zároveň s prednáškou Alexandry Pavelkovej.
Zrazu som zistil, že do slávnostného vyhlasovania cien zostáva ešte hodinka, tak som sa zúčastnil besedy Antonína K. K: Kudláča s názvom Spisovatel doma a na cestách. Otázky kládol dvom spisovateľkám, Petre Neomillnerovej a Daniele Mičanovej. Tretí diskutujúci, Juraj Červenák, chýbal. Beseda sa začala otázkou: „Ako vyzerá váš pracovný deň?“ Od Petry Neomillnerovej sme sa dozvedeli, že ráno vstane, odvezie dcéru do školy, vráti sa domov, potom možno nasleduje aj sex :), ale väčšinu dňa trávi s notebookom na bruchu a píše. Daniela Mičanová prezradila, že jej pracovný deň je podobný ako deň Petry Neomillnerovej, len s tou výnimkou, že namiesto sexu kŕmi mačky :). Rozprúdila sa diskusia, v ktorej bolo najviac počuť spisovateľa Jiřího „Walkera“ Procházku.
Pomaly sa blížili hlavné body programu a ja som sa zberal do Zrcadlového sálu, aby som si uchytil najlepšie miesto, nielen pre seba, ale i pre svoj fotoaparát. Začalo slávnostné vyhlasovanie cien – O nejlepší fantasy, Daidalos, Conan, Fénix, O poklad moravského sklepa, najlepšie masky a najsympatickejší pár. Celým vyhlasovaním cien nás sprevádzal hlavný organizátor Fénixconu – Big Shaman. Ako prvá sa vyhlasovala cena O nejlepší fantasy, ktorú vyhlasuje Klub Julesa Verna za Českú republiku, spolu s klubom 451 stupňov Fahreheinta za Slovenskú republiku. Absolútnym víťazom, nositeľom meča a rytierom Rádu Fantasy sa stal Václav Němec, ktorý sa spolu s ďalšími finalistami tejto súťaže stali rytiermi a lady Rádu Fantasy. Ako dôkaz ich ocenenia im boli odovzdané i dukáty rytierov Rádu. Odovzdával im ich Egon Čierny a Martin „Šimon“ Schuster , zástupcovia vyššie spomínaných klubov.
Ďalšou vyhlasovanou cenou bola cena Daidalos, ktorú organizuje časopis XB-1 pod vedením šéfredaktora Vlada Ríšu. Ešte predtým sa uskutočnil krst steampunkovej zbierky poviedok s názvom Mrtvý v parovodu, ktorú vydalo vydavateľstvo Konektor XB-1. Krstnou mamou sa stala Františka Vrbenská, ktorá knihu pokrstila za účasti Vlada Ríšu, Leonarda Medka a Martina D. Antonína. Šťastný človek, ktorý zachytil štopeľ od šampanského, pokrstenú knihu dostal do daru. Ale späť k cene Daidalos. Finalistov tejto súťaže bolo päť, prvé miesto získal Martin Gilar s poviedkou Dotek molekul. Všetci si prebrali vecné ceny od sponzorov súťaže.
Cenu Fénix získala Františka Vrbenská, cenu Conan Václav Vágenknecht. Nasledovalo vyhlásenie výsledkov druhého ročníka O poklad moravského sklepa. Finalistami sa stali Petra Slováková, Božena Čechalová a Tomáš Dostál. Hlavnú cenu odovzdávala víťazka minuloročného ročníka tejto súťaže, Lenona Štiblaríková, ktorej román Šťastlivec vyhral túto súťaž minulý rok.
Predposlednou vyhlasovanou cenou bola súťaž o najlepšiu masku. Celkový počet masiek, ktoré sa prišli predviesť účastníkom bol 9. Takže vyhlasovanie nebolo celkom jednoduché, ale nakoniec sa rozhodlo. Víťazmi sa stali masky, ktoré som v duchu pomenoval „Rabín, padlý anjel a krásna blondínka“, druhé miesto získala Lenona Štiblaríková za svoj steampunkový kostým a o tretie miesto sa podelili zvyšné masky.
Poslednú cenu o najsympatickejší pár vyhral Egon Čierny s manželkou. Víťazi cien o najlepšiu masku, Fénix, najsympatickejší pár získali chutné torty so znakom Fénixconu – fénixom.
Týmto sa oficiálny program skončil, ale mňa a ďalších čakala ešte jedna udalosť. Tí z účastníkov, ktorí využili príležitosť kúpiť si obálku s lístkami do tomboly, tajne dúfali, že o chvíľku sa stanú výhercami jednej z knižných cien. „Tombolový fanatik“ Židlička, ktorý minulý rok vyhral viac ako polovicu cien, tento rok zostal ochudobnený. Darilo sa i jemu, ale i nám ostatným. Teda aj mne. Z tomboly som si odniesol nového Conana, knihu Říše zo série Warhammer a novinku od Williama Kinga – Zloděj těl.
Sála sa pomaly vyprázdňovala, zostali iba členovia Conan Society, pre ktorých sa povinnosti ešte neskončili, keďže nasledoval althing Conan Society. Medzi nás prišiel Big Shaman, ktorý sa prezliekol do svojho „obradného“ odevu a mohlo sa začať. Konečne prišiel aj Václav Vágenknecht, ktorý si mohol prevziať cenu Conan. Čestným členom Conan Society sa stal Roman „Doktor“ Hruška, za svoje príspevky do časopisu Nemedian News, hlavne za príbehy o Conanovom úhlavnom nepriateľovi – čarodejníkovi Toth-Amonovi. A posledným oceneným bol Ondrej Trepáč, ktorý má rozpísaný nový román o Conanovi. Dúfam, že čoskoro ho uvidíme na pultoch kníhkupectiev.
Po tomto bode programu sme sa všetci dali dokopy, aby sme stihli dokončiť začaté rozhovory a užiť si posledné chvíľky zábavy, kým sa poberieme do perín. Večer sa znova pretiahol do noci, takže do postele som sa dostal okolo tretej ráno.
Nedeľa býva smutným dňom každého conu. Nastáva lúčenie s ľuďmi, ktorých človek uvidí možno o mesiac, alebo až o rok. Nasledujú posledné stisky rúk a návrat do reality, z ktorej sa na takýchto akciách dá aspoň na pár dní uniknúť. Mňa so sestrou čakala znova cesta autobusom, ale tentokrát sme celú cestu sedeli :) Plní zážitkov sme sa vrátili domov a ja sa už teším na ďalší Fénixcon, ktorý sa bude znova konať na známom mieste v dňoch 6. – 8. 12. 2013. Ale tentokrát sa k nemu pripojí i najstarší putovný con Česko – Slovenska – Parcon!!
Viac fotiek z Fénixconu môžete nájsť v albume autora.