 |
 |
Festival už nie je to čo býval… Je to tým, že sa mení festival
alebo my?
A čo si ty urobil pre slovenský fandom?
Ludia sa menia, no sny a záujmy ostávajú. Tradične ako každý začiatok jesene sa teším na najväčší Slovnenský festival príbehov, ktoré uchvátili srdcia rôznych vekových kategórií. Či už čarovným prútikom, vesmírnou loďou alebo nesmelou japončinou. Všetky tieto žánre a formáty nás motivujú nielen rozprávať sa o obľúbených postavách, ale dokonca o nich vytvárať prezentácie či sa na nich rovno premeniť… Hoci len na víkend.
Koľko mám rokov? Nie je to jedno? Pravdepodobne nie, ale tá parochňa mi čertovsky sekne. A to, že mi všetci chvália červenú sekerobasu, ma baví ešte viac. Keď pri infostánku začujem „Marceline mám strašne rada,“ radosť je oveľa väčšia ako ten divný pocit, že na mňa ľudia v reštike pozerajú bokom. A tak sa s kartónovou gitarou v ruke a s kamoškou princeznou Bubblegum premávam po priestoroch festivalu. Podchvíľou si lebedím v čajovni so sladkým tuarégom v poháriku, potom zasa obdivujem milé figúrky zo všakovakých seriálov a hneď na to sa vyhýbam ľudom oddávajúcim sa virtuálnej realite.
Zo štedrého programu je radosť vyberať a miestami nastáva dilema, keď sa zaujímavé prednášky prekrývajú. Kvalita jednotlivých prezentácií je samozrejme rôzna. Tu si už treba všimnúť a zapamätať prednášajúcich, aby ste sa nabudúce mohli lepšie rozhodnúť. V prípade, žeby ste sa chceli prednášajúceho niečo opýtať alebo ho len pochváliť za príjemnú prednášku, hanbiť sa vôbec nemusíte. Rovnako aj maskovaných účastníkov conu určite poteší či už interakcia alebo hoci len jednoduchý kompliment.
Ak sa chcete viac angažovať a ste akční, máte hneď niekoľko lákavých možností. Vášniví hráči kartových hier či počítačových rúbaníc môžu svoj talent a zápal uplatniť v turnajoch. Umelecké duše môžu očariť svojimi literárnymi dielami a poodhaliť svoju fantáziu v známych či neznámych kresbách.
Samozrejme, pre najlepšie výsledky je potrebná svedomitá príprava. Ja osobne zatiaľ takou disciplínou neoplývam. Našťastie, je tu súťaž, na ktorú sa nevedomky pripravujem každý deň. Avšak pozor: súťaž v karaoke – to nie je len tak. Sebavedomie vystupujúceho často nahradí „rešpekt“ pred publikom. Odhadnúť jeho chute je náročné ale odmenou za odvahu môže byť jasavý potlesk, more vlniacich sa mobilných svetielok, či zimomriavky z toho, že s vami spieva celá sála. Mňa napríklad poctil fanúšik prosbou o autogram. Základ je zabaviť sa, ideálne spolu s ostatnými. A kto vie, možno vás svojou labuťou piesňou poctí aj pôvabná moderátorka.
Pre odvážnejších a zručných je tu príležitosť preukázať svoju schopnosť zmeniť sa na svoju obľúbenú postavičku. Tu sa to však bez riadnej dávky disciplíny a sebazaprenia nezaobíde. Konkurencia je takmer neprekonateľná a veru táto súťaž je len začiatok. Kto by chcel svojmu kostýmu vdýchnuť viac života si môže zašantiť v Cosplay divadle. Ak sa chcete hereckých výkonov nabažiť, musíte byť šikovní – počet miest v sále je obmedzený.
Za pozornosť tiež stojí súťaž animovaných hudobných klipov AMV, ktoré poskytnú nové inšpirácie v oblasti hudby či japonských animákov aj umelecký zážitok z ich spojenia. Pre prípadné kultúrne obohatenia programu odporúčam pozrieť sa na program pozornejšie. Môžete si napríklad vypočuť svoje obľúbené seriálové melódie v klavírnej verzii v podaní Mareka Čabáka, ktorého poznáte z relácie Týždeň geeka. Tu sme si mali možnosť zaspomínať na časy hrdinných náčelníkov, keď boli bohovia malicherní a krutí a to aj za prítomnosti samotného Hercula. A na odreagovanie sa po náročnom dni prednášok a hluku je najlepší ešte väčší hluk vo forme najnovších vypaľovačiek z Kórey.
Pre tých, ktorí by si radi zasúťažili a nie sú radi centrom pozornosti, sú tu cukríkové kvízy. Ak sa vám včas podarí rozpoznať v rozmazanom obrázku film, dostanete sladkú odmenu. A možno sa aj zasmejete. Mne sa tento koncept páčil natoľko, že som pripravila vastnú verziu (s blackjackom a… nechajte tak). Moja hudobná variácia s názvom Za zvukov Fandomu mala síce komornejší charakter ale celkovo dopadla úspešne. Dúfam, že sa uvidíme na repríze v marci.
Takže o čom bol tento ročník Comics Salónu/Istroconu? O prednáškach? O filmoch, či seriáloch? O tom, s koľkými cosplayermi som sa sfotila, koľko hier som si zahrala, alebo koľko som si kúpila odznakov? Každý si festival užíval samozrejme po svojom. Keď to však trochu viazne, podstatné je niečo s tým robiť, miesto sťažovania sa. Chopiť sa iniciatívy, zapojiť sa do súťaží, či trošku pomôcť s organizáciou. Prinajmenšom aspoň uvidíte ako sa taký festival pripravuje.
Dúfam, že tým, ktorí sa tento rok zúčastnili. nebolo na konci príliš smutno, a dúfam, že sa s vami i s mnohými novými spoločne stretneme v marci.