Recenzia - Zuska Stožická: Mamut farby malinového lekváru

Mamut farby malinoveho lekvaru - obalka

Poviedky v slovenskej fantastike získali stabilné miesto a ďalším dôkazom je aj zbierka Mamut farby malinového lekváru oceňovanej autorky Zusky Stožickej. V kulisách fantastiky sa odohrávajú príbehy o kontakte s neznámymi bytosťami v neprebádanom priestore. V ohromnom vesmíre existuje značný potenciál, ktorý autorka využíva vo svoj prospech. Na druhej strane pre ňu ostáva primárnym predovšetkým mikrokozmos ľudského vnútra. Emócie, medziľudské vzťahy, komplikovanosť striedaná s jednoduchosťou, nejednoznačnosť vnímania sveta – autorkine postavy sú prepracované a spočíva v nich najväčšia sila jej textov.

Samotný text charakterizujú často úsporné vety, jazyk postáv je vždy primeraný ich povahe. Nie je to práve jednoduché, keďže rozprávačom je aj dieťa. Poviedky smerujú vždy k vydarenej pointe, vyzývajú aj k viacnásobnému prečítaniu, pretože, predovšetkým pri tých hĺbavejších textoch, príbehy získavajú nový rozmer pri druhom čítaní, keď čitatelia majú k dispozícii už určitý interpretačný kľúč. Tak trochu zvláštnymi sú názvy poviedok – poetické až surrealistické, na prvý pohľad nie je možné zistiť, čoho sa bude nasledujúci príbeh týkať.

V poviedkach čoskoro uvidíme, že Zuska Stožická rada pracuje aj so symbolikou. Viaceré rekvizity plnia skôr zástupnú funkciu, aby neskôr odhalili, čo sa za nimi skrýva. Napríklad Poviedka Mamut farby malinového lekváru je príbeh rozprávaný z pohľadu malého dieťaťa, keď niektoré udalosti ešte nedávajú zmysel, ale pocit nespravodlivosti a krivdy tvorí bežnú súčasť dňa. Iný text, Emy a hlas kuvika, má mierne ekologický podtón a rozprávačom je znovu dieťa. Poviedka Čo vie o mori vietor pripomína dokonca grécke báje.

Za vrchol knihy môžeme označiť text Letec do večnosti. Ide o poviedku s viacerými vrstvami riešiacu pomerne náročnú situáciu: Z dvoch kozmonautov trénovaných na výskum vzdialených planét sa jeden pred odletom rozhodne ostať na Zemi. Dôvodom je tehotná priateľka. S druhom vo vesmíre však ostane naďalej v telepatickom spojení. Práve pri Letcovi do večnosti si uvedomíme emocionálnu náročnosť životne dôležitých rozhodnutí, pričom Zuska Stožická napísala dômyselný príbeh tiahnuci sa desaťročiami ľudského života. Poviedka je nápadito spracovaná, jej význam je ale práve v odkrývaní zákutí ľudskej mysle a v zobrazovaní medziľudskej komunikácie neobmedzenej časom ani priestorom.

Záverečná poviedka Za rituálmi barbarských Fioranov sa zaoberá zvláštnou formou rituálov odlišnej civilizácie, keďže ale ide znovu o viac vrstiev, ktoré autorka na seba ukladá, čitateľom otvára aj ďalšie možnosti čítania. Jednou z nich je aj povaha komunikácie a jazyka. Používanie jazyka má totiž jednu podstatnú vlastnosť – významné je aj to, o čom sa nehovorí, ale ostatní z rovnakého kultúrneho okruhu tomu rozumejú. Postava z poviedky sa ocitne v postavení cudzinca, ktorému sú ukryté nevypovedané významy, a to ho vzďaľuje, robí z neho nehodiaci sa prvok.

Kniha Mamut farby malinového lekváru patrí medzi tie, v ktorých si svoje nájdu najmä čitatelia obľubujúci príbehy, nad ktorými sa dá uvažovať. A to je veľmi dobre. Pretože ak jedným z cieľom fantastiky je aj uvažovanie o našom svete, v zbierke Zusky Stožickej sa dajú nájsť mnohé pozoruhodné podnety.

Knihu Mamut farby malinového lekváru si môžete kúpiť v Martinuse momentálne so zľavou 5 %, ak kliknete na tento link


Mamut farby malinového lekváru
Autorka: Zuska Stožická
Žáner: vedecká fantastika
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov
Rok vydania: 2015
Počet strán: 208
Väzba: mäkká
Obálka: s použitím ilustrácie Moniky Herda Belicovej graficky spracovala Jana Satková
Jazyk: slovenský
ISBN: 9788080618704


Viac autorových recenzií nájdete Medzi knihami.


31. decembra 2015
Ján Blažovský