 |
Policajt, sudca a kat v jednej osobe. Nie, nie je to Dredd. Je to vysokoškolák, ktorý má brokovnicu a nebojí sa ju použiť. Má na to však morálne právo? Záleží na tom? Ak áno, komu?
Outsiderského študenta Dylana navštívi rohatý démon a povie mu, že ak každý mesiac nezavraždí zlého človeka, zomrie. Kto by takej lákavej ponuke odolal? Tak si chalan zoženie lyžiarsku kuklu a zbraň a pustí sa do čistenia newyorských ulíc. Lenže každý čin vyvoláva reakciu. Tá, ktorú svojimi radikálnymi skutkami vyvolá mladík, ho môže stáť život. Pretože toto nie je hra. Toto je život.
Zabij, nebo budeš zabitý síce operuje s nadprirodzeným motívom démona, je ale otázne, či je diabol skutočný alebo ide o výplod chorej mysle. Inak je komiks natoľko realistický, že si nejeden čitateľ akiste spomenie na legendárnu noir sériu Criminal. Nie je preto zrejme žiadnym prekvapením informácia, že za všetkým stojí jeden muž.
Ed Brubaker patrí k najlepším súčasným americkým komiksovým scenáristom. Pri každom vydaní jeho nového komiksu fanúšikovia búchajú šampanské. Dotyčné renomé si Brubaker zaslúži. V minulosti zabil legendárneho Captaina Americu, Criminal patrí k tomu najmäsitejšiemu z kriminálnych komiksov vôbec a že mu nechýba odvaha, dokázal tým, ako sebavedomo napísal historicky prvé stretnutie Jokera s Batmanom (viď. Muž, který se smál). V ságe Gotham Central zašiel tak ďaleko, že v nej skoro vôbec nepoužil Batmana, hoci sa dej odohrával v Gothame. Dnes recenzovaný kúsok nepredchádza až taká veľkolepá a hlučná povesť, avšak bola by chyba ignorovať ho. Ak máte radi Edov drsný rukopis, nepochybne si prídete na svoje.
Dylan je teoreticky superhrdina. Nie ako Spider-Man, skôr ako Punisher. Brubaker je podvraťácky rozprávač. Búra tretiu stenu (Dylan sa prihovára priamo k čitateľovi), v polovici príbeh mierne reštartuje a začne ho sledovať z pohľadu inej postavy, pričom ale vnútorný monológ stále patrí Dylanovi. Nestačí vám? Dobre. Časť príbehu je vyrozprávaná formou rodinných fotografií. Chcete čerešničku na torte? Ed vám ju samozrejme dá: superhrdinské mýty rozmontoval do takej miery, až je otázne, či Dylan vôbec je superhrdina. Nie je to skôr tuctový sériový vrah?
Narazíte tu na aktuálne spoločenské otázky. Čo je dobro? Čo zlo? U zla azda odpoveď poznáme. Avšak dá sa za dobro považovať to, keď sú zabíjaní zločinci? Kam by to viedlo, ak by vzal spravodlivosť do rúk každý? Scenárista sa obtiera aj o háklivé témy, ako je zneužívania policajnej moci, pedofília, rasizmus. V neposlednom rade sa zaoberá otázkou, aké ťažké môže byť pre ženu pracovať v čisto mužskom kolektíve plného ješitných eg.
Brubaker sa opäť prejavuje ako expert na gangstrov, znalec kriminálnej scény, autor perfektných dialógov (a hlášok) a macher na psychológiu. Je rázny a úderný, no nezabúda zostať človekom. Rád hľadá a nachádza dušu vo vnútri zločincov. Aj gangster je len človek; nejeden raz ide o obete, ktorým nikto nepomohol, a tak sa dali na dráhu zločinu. Na šikmú dráhu zločinu, z ktorej existuje len jedna cesta – dole.
Pozitívnou správou je, že Brubaker znova spojil sily so svojím dvorným ilustrátorom, spriaznenou dušou a bratom v zbrani Seanom Phillipsom (Fatale, Zatmívačka). Aj vďaka jeho dynamickému štýlu (ostrému ako jablko hodené medzi oči) smeruje dej rovno k veci, bez zbytočných okľúk. Tempo je vyrovnané a plynulé, vnútorná štruktúra celistvá a bez zásadných zakopnutí. Vyzdvihnúť akiste treba i Elizabeth Breitweiserovú (Fatale, Batman 5: Operace zásnuby), ktorá príbeh zahalila do príjemne tlmených, oku lahodiacich farieb.
Občas sa Brubaker zľakne a nečakane cúvne (nezastrelenie policajta, odvezenie postreleného priateľa pred nemocnicu). Niekomu môže vadiť aj to, že špičkovým zabijakom je civil. Dotyčný však proste využíva moment prekvapenia, tým pádom nepotrebuje výcvik, ani dlhoročné skúsenosti. Faktom ale je, že ak mafiánovi niekto zabíja ľudí a ten následne na vraha nastraží pascu, ktorej súčasťou je jeden (číslom: 1) ozbrojený zabijak, tak áno, to sa naozaj dalo vymyslieť lepšie. Rozpaky budí i podceňovanie čitateľa. Napríklad v jednej scéne sa zjaví taxikár. Je zdôraznený jeho ruský prízvuk. Následne v deji zohrá kľúčovú rolu ruská mafia. Každému normálnemu čitateľovi je jasné, že tieto dve veci spolu súvisia. Scenárista však do nás rýpe s tým, že sme na taxikára určite zabudli. Podobných prípadov obsahuje komiks viac. Nuž, Ed, žijeme síce zrýchlenú dobu, v ktorej mnohí na nič nemajú čas, ale určite zostalo ešte veľa ľudí, ktorí príbehy čítajú pozorne.
Phillips si užíva krvavé výjavy, ktoré do mafiánskeho sveta neodmysliteľne patria. Bolo by ale nepresné Zabij, nebo budeš zabit označiť za prázdny, tupý krvák. Také Brubaker nepíše, nikdy nepísal a zrejme už ani písať nezačne. Naopak, kvalitne pracuje s psychológiou, zaoberá sa zaujímavými otázkami (na ktoré je ťažké odpovedať) a v neposlednom rade rieši medziľudské vzťahy. Vzhľadom na počet strán (280!) je krvi minimálne. Iné je to aj tým, že hrdinom nie je sebavedomý vojnový veterán, ale obyčajný chalan stratený v živote, láske a možno duševnej chorobe.
Komiks vychádza v tvrdej väzbe s prebalom a čiernou lacetkou. Na rozdiel od neskutočne masívnych bonusov Criminalu sú tentokrát bonusy nie že skromné. Nie sú nijaké. Ono to ale príliš nevadí, keďže scenár je výživný a kresba adekvátne hutná. Ale iste, aspoň pár slov o pozadí projektu by nikoho… nezabilo.
Zabij, nebo budeš zabit predstavuje prvú polovicu príbehu. V čase, keď čítate tieto riadky, BB/art stihlo vydať dokončenie. To je ale už iný príbeh. A recenzia.
Hodnotenie: 80 %
Zabij, nebo budeš zabit, kniha první (orig.: Kill or be Killed
Volume One and Volume Two)
Autor: Ed Brubaker
Vydavateľstvo: BB/art
Rok vydania: 2022
Ilustrácie: Sean Phillips
Jazyk: český
Preklad: Štěpán Kopřiva
Počet strán: 280
Väzba: šitá v tvrdých doskách s prebalom
ISBN: 978–80–7595–553–1
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.