 |
Čaro prvej knihy začínajúceho spisovateľa je vo viditeľnej snahe, aby ju dokončil a aby bola dobrá. Lebo je prvá. Aj z prvotiny Karen Thompsonovej Walkerovej dýcha túžba zanechať stopu, odkaz vo vlhkom betóne na príjazdovej ceste kdesi v Kalifornii, výkrik do hustej tmy, v ktorej sa aj tak nešíri zvuk, že jeden problém je ako prvá dominová kocka. Stojí nehybne, kým doň neudriete a neodhalíte tak katastrofu skrývajúcu sa za jeho miznúcimi obrysmi. Spúšťajúca sa lavína.
Julia je jedenásťročné príliš normálne a príliš obyčajné dievča, žijúce v príliš normálnom a obyčajnom dome na jednej zo slnečných kalifornských ulíc. Príbeh jej prvej lásky k Sethovi Morenovi, študovania návodov na zapnutie podprsenky a veľkej prázdnej samoty okorenila tragickou zvláštnosťou globálna katastrofa. Spôsobom, akým to len zemeguľa dokáže, sa ticho a nenásilne rozhodla skoncovať s arogantným zneužívaním jej „neobmedzenej“ trpezlivosti. Spomalila.
Dni sa naťahovali, gravitácia silnela, Slnko vychádzalo vždy o čosi neskôr, magnetické pole sa rozpadalo. Veci sa zdali byť krehkejšie, pominuteľnejšie, vzduch smrdel neodvratnou apokalypsou vykrádajúcou nielen kedysi živú zelenú planétu, ale tiež ľudské srdcia. Dôveru zranili klamstvá, trvalé manželstvá naštrbili podvody, najlepšie priateľky rozhádalo ticho. Absencia nádeje.
Nie že by Juliini rodičia boli dokonalou manželskou dvojicou, ale pred „spomaľovaním,“ ako to ľudia neskôr začali nazývať, nemali žiadne vážne problémy. Otec – rozvážny muž, doktor privádzajúci na svet nové životy, matka – ustráchaná, trochu hysterická a trochu labilná, zvyknutá, tak ako všetci, na normálne rána a normálne noci. Úzky vzťah medzi točiacou sa planétou a láskou dvoch odlišných ľudí si Julia uvedomila, až keď sa začal pomaličky rozpadať. Uvedomenie prichádza so stratou. Vyčísliteľné sa mení na nevyčísliteľné, až keď uschne posledný zelený lístok, keď dni prestanú byť merateľné dĺžkou slnečného svitu. Až keď sa vždy rozvážny a zodpovedný chlap nechá strhnúť vlnou potláčaných pocitov. Staré hodnoty, zábrany, schopnosť svedomia vtiahnuť nás do víru výčitiek, to všetko sa zrútilo s jedinou istotou, ktorú človek mal. Že noc určite vystrieda deň.
Už na začiatku príbehu je niekde za ozvenou autorkiných dievčenských slov cítiť nádych rozprávky. Akoby vôbec nešlo o apokalyptický dej, ale o náčrt komplikovaného života jednej zamilovanej slečny. Sem-tam niekto zomrie, kde-tu sa niekto rozplače, niekde moderátor v správach oznamuje, že sa vlastne nič nedeje, že je potrebné zachovať pokoj a nevšímať si vymierajúce lesy a rádioaktívne žiarenie dopadajúce na nechránenú holú zem. Stačí sa správať normálne, predstierať, že panuje poriadok, starať sa o prežitie systému. Nikto by sa nemal zbytočne báť a meniť zaužívané zvyky. Tí, čo tak urobia, budú iní a iných nikto nemá rád. Sú ako röntgen. Prežiaria miesta, ktoré nie sme zvyknutí vidieť, a ktoré vlastne poznať vôbec nepotrebujeme.
To, čo je napísané tak pokojne a odovzdane, tu kričí a na koži burcuje zimomriavky. Možno nechcete, ale musíte rozmýšľať a zakryť si ústa nad zdesením z nečakaného zvratu. A stále je všetko strašidelne pokojné. Možno práve preto, že viac ako globálna katastrofa dokáže v našich životoch zmeniť jedna hlúpa hádka s najlepšou kamarátkou alebo jeden vysnívaný bozk. Všetko, čo sa týka „mňa“ je vždy väčšie ako to, čo sa týka „nás“. Všetko, čo zasiahne iba jedno srdce, bolí viac ako trápenie rozložené na všetkých existujúcich pleciach.
Jednoduchý, pútavý a čarovný príbeh z mladého pera novej autorky rozpráva o prepojenosti ľudských osudov a vyčerpanej modrej planéty. Tá s padnutím prvého mŕtveho vtáka z oblohy, prvou minútou, ktorá natiahla deň, prvou veľrybou zomierajúcou na piesku, oznámila svoju smutnú kapituláciu.
Ak chcela zanechať stopu, podarilo sa jej to. Svet bude určite čakať na ďalšie.
Vek zázrakov
Autorka: Karen Thompsonová Walkerová
Vydavateľstvo: Fortuna Libri
Počet strán: 288 strán
Rok vydania: 2012
Väzba: pevná
Jazyk: slovenský
ISBN: 9788081420191