 |
Tenar sa narodila ako vyvolená v deň smrti predchádzajúcej kňažky. Už od útleho detstva mala slúžiť ohromným silám Zeme. Vďaka tomu možno získala isté postavenie, no prišla o všetko ostatné. Jedného dňa však jej samotu naruší nečakaný magický hosť.
Pohostinnosť, prívetivosť k cudzincovi, to je obrovská vec.
Americká autorka Ursula K. Le Guin v druhom románe o svojom ostrovnom svete predstavuje ďalšiu kultúru. Ďaleko od Havnoru jestvuje národ verný pradávnej viere a uctievaniu starých božstiev. Tie sú prevažne zlovoľné a ich kňažnou sa má vždy stať žena. Tenar je ďalšou na rade, od malička pripravovaná na dôležitú úlohu.
Na jednej strane sa má stať najmocnejšou zo všetkých, nedotknuteľná a chránená. Jej príkazy majú byť ihneď splnené. Napriek tomu sa z nej stáva prázdna schránka. Len nádoba božskej moci, v dôsledku čoho prichádza o vlastnú identitu. Odtrhnutá od rodiny, zbavená mena a neskôr aj spomienok. Čítanie je teda znateľne temnejšie oproti prvej knihe tejto série – Čarodej Zememorí. V istom zmysle aj smutnejšie.
Čitateľ má možnosť nahliadnuť do príbehu o dospievaní plnom odriekania a utrpenia. Z Tenar sa postupne stáva Arha a hoci vyrastá medzi rovesníčkami, je neustále sama. Ak vystrája, nemôžu ju potrestať, ale musí sa prizerať, ako namiesto nej dostane výprask niekto iný.
Začínala si uvedomovať, aká je sloboda ťažká. Zistila, že sloboda je ťažký náklad, veľké a zvláštne bremeno, ktoré na seba nakladá duch. Nie je ľahká. Nie je to dar, ale voľba, a tá voľba môže byť jedine ťažká. Ako cesta, čo stúpa k svetlu, ale po ktorej k nemu pútnik s takým bremenom nemusí nikdy dôjsť.
Napriek postaveniu a moci je z nej prakticky väzeň zviazaný prísnymi obmedzeniami. Vďaka tomuto všetkému ide o veľmi pomalé čítanie. Vlastne by sa dalo povedať, že je to len opis jedného smutného živorenia. Ten spríjemnia občasné príbehy o mágii, v ktorú nikto neverí. V Atuane majú totiž moc len starí bohovia a tvrdiť čokoľvek iné je rúhaním.
Autorka opäť predostiera mnohé morálne i filozofické otázky, tiež sa často pozastavuje nad vierou a náboženstvom. Všetko navyše podporuje aj silnou metaforou o temnote a svetle. Práve tým sa môže čitateľ zabávať, keďže postavy zotrvávajú na mieste. Rozprávanie teda stratilo dobrodružnosť, je pozvoľnejšie a celkovo ťaživejšie. Zlomovým bodom sa stáva až príchod Geda. Zapôsobí ako príslovečný kameň, ktorý strhne lavínu.
Tenar sa vďaka nemu otvárajú oči. Začína si uvedomovať múry svojej klietky. Dej sa takisto rozbehne a je svižnejší. Nie vyslovene akčnejší, s výnimkou jednej veľkolepej scény. Je teda jasné, že zámerom autorky nie je čitateľa len zabaviť zážitkovosťou. Má sa zamyslieť a vcítiť sa do každodennej reality, v ktorej fungujú aktéri. To je aj dôvod, prečo čítanie niektorých neohúri.
Kniha Hrobky Atuanu ponúka exkurz do ďalšej z mnohých kultúr obývajúcich Zememoria. Pokračovanie série je však omnoho pomalšie a vyzýva k zamysleniu. Tí, ktorí sa radi zabávajú morálnymi a filozofickými témami, si prídu na svoje. Opis pochmúrneho dospievania ich pravdepodobne strhne. Tí, čo preferujú dobrodružnosť, sa až do Gedovho príchodu budú miestami možno nudiť.
Hodnotenie: 95 %
Hrobky Atuanu (orig. The Tombs of Atuan)
Séria: Čarodej Zememorí 2
Žáner: high fantasy, young adult
Autor: Ursula K. Le Guin
Ilustrátor: Jiří Dvorský
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2023
Jazyk: slovenský
Preklad: Branislav Varsik a Stanislav Dančiak
Počet strán: 176
Väzba: mäkká
ISBN: 978–80–566–5949–6
Súvisiaci link
Recenzia – Ursula K. Le Guin: Čarodej Zememorí
Recenzentka Martina „Lili“ Urbanová je dlhoročnou milovníčkou a obdivovateľkou fantastiky v jej mnohých žánrových podobách. O knižných a občas aj neknižných témach rada diskutuje na svojom blogu alebo Instagrame. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Martiny Urbanovej na Fandom.sk.\---