 |
Knižná séria Temná veža od Stephena Kinga sa teší mimoriadnej obľube aj napriek značnému rozsahu niektorých dielov. Po rozsiahlom Čarodejníkovi a skle nasledujú len o pár strán tenšie Vlky z Cally. Na necelých 800 stranách King priviedol Rolanda a jeho „ka-tet“ do malého mesta uprostred ničoho, aby ochránil deti miestnych obyvateľov od gangu „vlkov“. Tie raz za generáciu prichádzajú, aby ukradli jedno z dvojčiat a po nejakom čase ho vrátili ako bezduchú škrupinu, ktorá ani poriadne nevníma, čo sa okolo nej deje. Zdá sa, že na niekoľko sto stranách ide o dosť jednoduchý dej. Majstrovstvo Kinga ale vždy spočívalo v tkaní jemnej siete rôznych príbehov, ktoré sa vždy vo vhodný čas pretnú a vytvárajú originálny vzor, pričom celý obraz nespoznáme ani tentokrát. Vlky z Cally nie sú len strhujúci román, je to aj pamätník významným dielam svetovej kinematografie, čomu venujeme samostatný priestor.
V úvodnej kapitole knihy sa zoznámime s humanoidným robotom Andym, ktorý vyzerá ako „detská paličková kresba dospelého človeka“ a po dlhšom čase sa vracia do obce Calla Bryn Sturgis. Andy svojou konštrukciou a zdrojom energie pretrval už generácie a nikto presne nevie, ako dlho kráča krajinou. Šíri absurdné horoskopy, pesničky, klebety a raz za veľa rokov aj správu o príchode „vlkov“. Ich príchod zvestuje vždy úplne presne, pričom cieľom vlkov sú deti. V Calle sa rodia mimoriadne často dvojčatá a vlky vždy unesú jedno z nich. Niektoré deti s nešťastným osudom sa po istom čase vracajú k rodičom ako mentálne úplne vyprázdnené osoby. Nikto nevie, čo sa s nimi po únose stalo, no po návrate rýchlo rastú a niektoré zomierajú v hrozných bolestiach. Volajú ich roona (v slovenčine pripomína slovo ruina, v angličtine ide o slovo „roont“, ktoré je odvodené od slova „ruined“). Situácia je pre miestnych obyvateľov naďalej neúnosná, a preto vyšlú výpravu k skupine pištoľníkov s prosbou o ochranu.
Roland, Eddie, Susan, Jake a Rát putujú na ceste lúča k Temnej veži. Po stretnutí s prosebníkmi z Cally sa rozhodnú pomôcť im, čo významne ovplyvní smerovanie celej výpravy. Okrem dejovej línie z Cally sa naďalej odvíja aj línia prechádzania medzi svetmi, ktorú spôsobuje „todash“. Ide o jav, prostredníctvom ktorého dokážu postavy prekonávať čas a priestor. Jake, Eddie a Rát sa takto dostali do dňa, keď si Jake kúpil v kníhkupectve knihu a vybral sa k domu, ktorý raz a navždy zmenil jeho život. V línii odohrávajúcej sa v New Yorku vystupuje ako dôležitá postava kníhkupec Calvin Tower, no jeho úloha sa ukáže až o dosť neskôr. Eddie a Jake sa pokúšajú zabrániť predaju Towerovho pozemku mafii. Na parcele totiž rastie zásadný objekt jednej z úrovne Temnej veže: ruža.
Medzitým v Calle pokračujú prípravy na smrtonosný príchod vlkov. Ka-tet sa oboznamuje s postavami mestečka. Na tomto mieste je potrebné vyzdvihnúť, ako si dal Stephen King záležať na vedľajších postavách. Calvin Tower pôsobí ako úbožiak, síce obeť zločinu, no je aj posadnutý zberateľ kníh, chamtivý a sebecký človek. V Calle žije ďalšia mimoriadne pozoruhodná postava: otec Callahan, ktorý tiež nepochádza zo Stredsveta. V našom svete bol kňazom a alkoholikom. Jeho príbeh predstavuje sugestívne svedectvo o prepade na dno aj o opakovaných pokusoch vyhrabať sa z neho naspäť na svetlo. Dramatický zvrat v Callahanovom živote nastal v mestečku Jerusalem’s Lot, kde „…stretol skutočné zlo. Pozrel sa mu rovno do tváre. A uhol pohľadom.“. Ako to v Calle celé dopadlo si už musíte prečítať, no ide o pôsobivý boj. Silný konflikt sa odohráva aj v Susan, pretože sa objavila ďalšia démonická osobnosť v jej vnútri, neznáma Mia.
Zatiaľ čo v predchádzajúcich dieloch Temnej veže nájdeme významné odkazy k literárnym dielam, Vlky z Cally vzdávajú poctu predovšetkým westernu a je to vidieť už od prvých strán. Základná dejová línia je literárnym odrazom filmu Sedem samurajov od japonského režiséra Akira Kurosawu z roku 1954 a slávnej americkej adaptácie tohto filmu pod názvom Sedem statočných z roku 1960 od režiséra Johna Sturgesa. Významné sú tiež odkazy na filmy, ktoré režíroval Sergio Leone, no nájdeme tu aj priame prepojenie na Hviezdne vojny, keď napr. Andy nápadne pripomína robota C-3PO a vlky v boji používajú svetelné meče. Nenápadne sú vsunuté odkazy aj na Harryho Pottera alebo niektoré komiksové príbehy. V určitom okamihu sa zásadnou stane kniha Prekliatie Salemu, no nebolo by voči čitateľom fér prezradiť, ako a kedy k prieniku tohto diela s Vlkmi z Cally dôjde. Týmto prienikom ale dosiahol King nový rozmer celej série, keďže priamo do deja vstupuje sám ako jedna z postáv.
Vlky z Cally sú skutočne pôsobivým kusom románovej práce a hrúbka knihy pritom vôbec nie je rozhodujúca. Prečítať knihu síce chce svoj čas, no v tomto prípade sa dá mimoriadne oceniť kompozícia deja, postavy, rôzne detaily aj budúce smerovanie, ktoré vyvoláva veľké očakávania. Tie sa dajú už aj preveriť, keďže na knižnom trhu sa medzičasom objavilo ďalšie pokračovanie s názvom Susanina pieseň.
Temná veža 5: Vlky z Cally (Orig.: Wolves of the
Calla)
Temná veža V.
Žáner: fantasy, sci-fi, horor, western
Autor: Stephen King
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2019
Preklad: Michal Jedinák
Jazyk: slovenský
Väzba: tvrdá
Počet strán: 775
ISBN: 9788055166025
Literárny publicista Ján Blažovský píše recenzie pre domovskú stránku Medziknihami.sk, o fantastike pre Fandom.sk a príležitostne publikuje v SME, v prílohách Kultúrny život a Magazín o knihách. Pod týmto linkom nájdete všetky články Jána Blažovského na Fandom.sk.
Súvisiace linky
Recenzia – Stephen King: Temná veža 4 – Čarodejník a sklo
Recenzia – Stephen King: Pustatiny
Recenzia – Stephen King: Osudová trojka
Recenzia – Stephen King: Pištoľník
Recenzia – Temná věž: Zrození pistolníka (grafický román)