Recenzia: Pátranie za deviatimi horami (film)

Červená čiapočka spoločne s Popoluškou riešia vraždu kráľovského kaderníka. Kto z hostí na bále je vrah? Podarí sa im ho odhaliť do polnoci?

O tom, že Japonci sú schopní všetkého, väčšina z nás veľmi dobre vie. Dokážu zobrať klasickú rozprávku, prevrátiť ju úplne naruby a ešte ani neviete, či výsledok myslia úplne vážne. Taký je aj prípad filmu Pátranie za deviatimi horami, ktorý pred časom uviedla streamovacia služba Netflix. Detektívka zmiešaná s rozprávkovými postavami je celkom bizarné spojenie, napriek tomu môže fungovať – záleží hlavne od spracovania.

Príbeh je úplne jednoduchý. Červená čiapočka (Kanna Hashimoto) stretne namiesto veľkého zlého vlka dievčatko ufúľané od sadzí a bez topánok. Ak si myslíte, že ide o Popolušku (Yuko Araki), hádate správne. Tieto dve sa raz dva stanú kamoškami – veď prečo aj nie, však? Stretnúť hocikoho neznámeho uprostred lesa a pociťovať k nemu dôveru je úplne samozrejmé, toto by sme mali deti učiť a nie o zlých ujoch, ktorí dávajú cukríky. Nové kamky sa, za pomoci dvoch víl, dostávajú na vytúžený kráľovský bál, kde si má princ vybrať budúcu nevestu. Všetko by išlo ľahko, keby nedošlo k vražde. Našťastie, dievčatko s červenou čiapkou na hlave je rodený detektív a ihneď sa pustí do pátrania.

Výkon hereckých predstaviteľov nie je zlý, len vám príde na jedno kopyto, bez jediného protagonistu, ktorý by vyčnieval z radu. Tuzemský divák si môže pripadať, ako by sa omylom ocitol na prestavení ochotníckeho divadla a nie, že pozerá film trvajúci vyše jeden a pol hodiny. Kulisy a práca kameramana sú na veľmi slabej úrovni. Môže ísť čisto o subjektívny pocit recenzenta, ale väčšina hercov a herečiek – okrem kráľa a komorníka – pôsobí na prvý, ale aj na druhý a na každý ďalší pohľad rovnako, hoci ženské predstaviteľky majú svoj pôvab. Svoj podiel majú na tom zrejme i výrazné, načačkané kostýmy z klasických rozprávok či z čias Ľudovíta XIV., v ktorých typovo podobní herci v podstate strácajú svoju osobitosť.

Kto pozná prácu režiséra Júičiho Fukudu vie, že tento pán režíroval už aj bizarnejšie snímky, ako je rozprávka zmiešaná s detektívkou. Zápletku tu, na rozdiel od bláznivého filmu Superúchyl (2013) alebo seriálovej paródie Yûsha Yoshihiko to maô no shiro (2011), drží ešte dosť pri zemi. Je trošku na škodu, že bežný divák si neužije odkazy na iné japonské detektívne diela ako napríklad Detektív Conan.

Vo filme sa nachádzajú bežné stereotypy žánru. Prvý podozrivý, prvé vyvrátenie podozrenia, až po prekvapivé, ale úplne logické rozuzlenie, ktoré je prítomné od začiatku. Napriek tomu nebije do očí a totožnosť vraha je takmer až do konca zahalená tajomstvom. Vtip a humor bežný konzument západných filmov nepostrehne, no v snímke je prítomný vo veľkej miere a znalec si ho dokáže naplno užiť. Bonusom je aj prítomnosť českého dabingu.

Pátranie za deviatimi horami je výrazne odľahčená detektívna jednohubka, ktorá, keď ju divák dopozerá, nemôže uraziť. Ide o akúsi variáciu na Poirota vhodnú k vareniu nedeľného obeda alebo na slastné oddychovanie po ňom. Názov filmu pre potreby recenzie je odvodený od toho oficiálneho českého, keďže anglický preklad už nesie snímok Bol raz jeden zločin (1992) a slovenská verzia neexistuje. Zaujímavý je aj doslovný preklad japonského názvu filmu, ktorý by znel približne takto: Červená čiapočka si ide za svojím cieľom. Celkom poetické, nie? Takže smelo do toho, príjemnú zábavu.

Hodnotenie: 50 %

Pátranie za deviatimi horami (orig.: Once Upon a Crime)
Výroba: Netflix, Japonsko, 2023, 105 min.
Réžia: Júiči Fukuda
Scenár: Tecua Kamata, Júiči Fukuda
Hudba: Nobuaki Nobusawa, Eishi, Segawa
Hrajú: Kanna Hashimoto, Yuko Araki, Takanori Iwata, Nacuna, Jumi Wakacuki, Mirei Kiritani, Cujoši Muro, Masaki Kadži, Tomoharu Hasegawa, Acuhiro Inukai a ďalší.