 |
V ďalekej budúcnosti si ľudstvo rozdelí Zem na dva štáty. Ženská krajina s prezidentkou a Mužský štát s kancelárom potom dlhé roky vedú proti sebe vojnu. Do tohto sveta sa narodí Nena, ktorú vojna vôbec nezaujíma. To je však smola, keďže bola predurčená stať sa vojačkou.
Kniha Dva svety tej istej planéty v anotácii ponúka boj mužov a žien, čo je určite zaujímavá téma. Nena Turner napísala celkom pútavú knihu, ktorá sa však napriek drsným scénam a opisom číta ako YA. Sčasti za to môže štýl a sčasti vek postáv, ktoré sa vyjadrujú a konajú unáhlene, ako je u mladých ľudí zvykom. Celý príbeh je písaný v prvej osobe. Postavy nám miestami pripomínajú, že si všetko uvedomíme, keď knihu dočítame, a to, čo sme si mysleli, určite nebude pravda. Koho však poučujú? Komu sa prihovárajú? Nám, čitateľom? Alebo svojim knižným potomkom?
Už predslov je problematickou časťou knihy. V dlhom úvode autorka sucho objasní, ako sa svet dostal do takej pozície, že Ženská krajina bojuje s Mužským štátom. Miestami môžete mať pocit, že čítate článok z časopisu Zem a Vek. O svete v roku 3362 sa dozvieme, že:
Jazyk sa zjednotil do nadradenej angličtiny, farba pleti sa pomiešala na svetlejšiu hnedú, čo bol prirodzený výsledok migrácie a údajného zjednotenia celého sveta, stierania rozdielov a hraníc. NO POZOR! Ako som už spomenula, bola to len hra, ktorá v kríze ukázala svoju pravú tvár.
Dozvedáme sa tiež, že vďaka knihe Da Vinciho kód vznikol feminazi Magdalénin odboj, muži a ženy sa rozdelili na dve skupiny, vypustili na seba navzájom, ako píše autorka, atómové a nakoniec aj jadrové bomby. Keďže však atómová a jadrová bomba sú synonymá, gradácia tu trochu uniká. Vyvolení extrémisti šli do krytov a po dvadsiatich ôsmich rokoch vyliezli na povrch. Mužský štát a Ženská krajina však pokračovali v oddelenom fungovaní a nekonečných bojoch.
Dočítame sa aj, kto môže za všetko zlo. Spojiť ale prekonaný koncept hystérie s Hitlerom?
Tak ako kedysi Adolf Hitler, tak teraz ženy vzbudili neslýchanú hystériu. Veď samotné slovo hystéria je odvodené od latinského hystera, čiže maternica. Dokonca predviedli tú najväčšiu hystériu v histórii ľudstva, lebo to znamenalo nadvládu jedného celého pohlavia, nielen jednej rasy, národnosti alebo náboženstva.
Posun nastal aj v štýle obliekania, no ktovie, či vpred.
Ďalšia zásadná zmena nastala v šatníku. Vrátila sa ženskosť v kombinácii s praktickosťou. Historická krása zbavená nepraktickosti. Gro módy prezentovali korzety a sukne rôznej dĺžky, no ušité boli z pohodlných kožených či látkových materiálov, z ktorých sme vynechali starodávne krinolíny, kovové spodničky, spodničky celkovo a tak ďalej, preto vládli krátke sukne a krátke korzety. Ženskosť, to, na čo sme boli hrdé, sa kombinovala s účelnosťou.
Slečny, ktoré poznajú ošúchané stehná pod šatami, by však asi o pohodlnosti podiskutovali.
Takisto dostaneme informácie o úpadku technológií.
Tiež sa vytratili automobily, lietadlá, vlaky. Načo je človeku automobil, keď má vyššie priority, ciele a poslanie? Obzvlášť, keď sme mali k dispozícií kone a koče. Internet viac nejestvoval, nepoužívali sa mobilné telefóny. Načo, keď existovali papier, pero a poslovia? Aspoň v niečom sme sa poučili a vytriedili nepotrebné zbytočnosti. Šetrili sme zdroje, šetrili sme seba.
Ak ide o ochranu prírody, nedá sa nesúhlasiť. Lenže podľa všetkého je prioritou mužov a žien… boj? A v ňom technológie vôbec nič neprinesú a nezjednodušia?
Verte či neverte, no aj zdravotníctvo, tak ako sme ho poznali storočia, odrazu padalo, míňalo sa, až dopadlo, skrachovalo a skončilo. Doslova. Štátne zdravotnícke zariadenia boli vyhladené farmaceutickými firmami, peniazmi, vybudovali sa súkromné nemocnice, kde si starostlivosť mohli dovoliť len niektorí. Kto si ju nemohol dovoliť, zomieral v štátnych ozdravovniach, kde sa teoreticky liečil, no prakticky len dožíval, lebo bez peňazí neexistovali možnosti na vyzdravenie… Preto sa na svetlo sveta opäť dostalo šamanstvo a ľudové liečiteľstvo, ktoré začalo prosperovať, a vyhladilo tak vyšťavené farmaceutické firmy, ako aj skorumpované zdravotníctvo a zdravotné poisťovne, ktorých názvy dnes pozná málokto. Šamani a šamanky rozkvitali, ich záber sa násobil a stavili skôr na dobrú povesť, než na peniaze.
Na konci sú vymenované zákony Ženskej krajiny, ku ktorým patrí aj povinnosť nenávidieť mužov a zabiť ich čo najviac. Muži dávajú ženám spermie, ktoré ony používajú na umelé oplodnenie. Novonarodené dievčatá si nechávajú a chlapcov posielajú k mužom. V dvoch rokoch je pre každé z dievčat dopredu určené povolanie. Môžu sa stať rodičkami, babicami, šamankami, farmárkami, vedkyňami, techničkami alebo spy-kami (vojačkami). Sex je v ženskej krajine zakázaný a ak niektorá z nich takto otehotnie, bez milosti ju zabijú, pričom je jedno, či k styku došlo dobrovoľne alebo nie. Takto splodené deti sú nazývané bastardmi. V krajine ich však nestretnete, keďže umierajú spolu s matkou.
Po vyčerpávajúcom úvode nás autorka Nena zoznámi s hlavnou postavou Nenou. Tá má dovŕšiť pätnásť rokov a pridať sa k spy-kám. Musí preto odísť od svojej učiteľky do Strednej spy akadémie. Tam je spolu s ďalšími dievčatami podriadená drsnému výcviku. Nena však krátko po príchode zistí, že je výnimočná. Musí však prestáť intrigy spolužiačok a profesoriek.
V prvej polovici sa dej väčšinou točí okolo rivality medzi Nenou a hlavnou záporáčkou Dolores. Dievčatá sa trénujú v boji a popri tom povinne čítajú Ľavú ruku Boha, Da Vinciho kód a Kladivo na čarodejnice. Čitateľ sa zatiaľ čoraz bližšie zoznamuje s diktátorským režimom v krajine, ktorej vládne prezidentka Melody Mastersová. V druhej polovici knihy sa dostaneme aj do Mužského štátu. V knihe nájdeme mnoho krutých scén, no aj kopu absurdných príhod. Zápletky a stretnutia sa dejú veľmi podivnými spôsobmi, ktoré autorka niekedy skrýva za vplyv alkoholu alebo liekov.
Podstatnú časť deja tvoria vzťahy. Či už medzi príslušníkmi opačných pohlaví alebo aj tých rovnakých. Zároveň nám Nena Turner ukazuje rozdiely vo vzťahoch u mužov a žien. Muži trvajú na pokrvnom príbuzenstve a priezviskách, ženy žijú pre komunitu a intrigy. Zvraty a odhalenia sú predvídateľné a rovnako aj pointa príbehu. Keďže tu máme ženy, ktoré sa prvýkrát v živote stretnú s opačným pohlavím, mnoho scén pripomína pubertálne doberanie si či už mužov mužmi alebo slovné prestrelky medzi opačnými pohlaviami. Na druhú stranu sa tu však najčastejšie stretneme so sexizmom a znásilneniami.
Ak by ste si neboli istí, v akej časti sveta sa príbeh odohráva, ľahko sa to dá odhadnúť. Nápoveďou sú jaternice a pieseň Páslo dievča pávy. V tomto kraji sa cca 330 rokov po jadrovej vojne zmenila aj klíma. Ročné obdobia neexistujú, teplota sa pohybuje medzi 15 – 25 stupňami Celzia, stromy a tráva sa zelenajú.
Čo sa týka štýlu, autorka po predslove opúšťa vysvetľovanie a zameriava sa skôr na príbeh. Ten sa číta celkom ľahko, no miestami sa objavujú krkolomné a zbytočne komplikované formulácie.
„A čo asi tak teraz robím? Upozorňujem ťa,“ zalomil nado mnou ramenami.
(pokrčil plecami vs. zalomil rukami)
Nenechala som sa vyviesť z rovnováhy, takže sme stáli chrbtami k sebe a prezliekali sa do mužsko-čierneho oblečenia.
(čierneho mužského oblečenia)
Nebol som si istý, či som na nich hrdý, či v kútiku duše sklamaný, že to berieme úplne normálne a ako bežné.
V chrbtici som sa vyrovnala, pohla hlavou, aby som si odkryla výhľad spoza dlhých vlasov a rozhliadla sa.
Niekedy je ťažké určiť, či sa dajú dané výroky považovať za chybu alebo za produkt opisovanej doby.
Profesorska biológie:
…priblížila sa k nám o jeden krok. „Čo majú všetky živočíchy spoločné a zároveň sa tým odlišujú?“
Trieda stíchla a trošku som pootočila hlavu. Všetky moje spolužiačky rozmýšľali, no nikto nič nepovedal.
„Pohlavia?“ odpovedala som do ticha vládnuceho v celej učebni.
…
„Presne tak!“ zareagovala energicky. „Tento poznatok teraz prenesme na ľudí…
V skutočnosti existuje mnoho hermafroditných živočíchov, napríklad taký slimák alebo dážďovka. Keďže aj po jadrovej vojne na Zemi fungujúce polia a ekosystém, budú v nich pravdepodobne žiť aj tie. Navyše sa otázku pýta učiteľka biológie. Iba žeby to bola nejaká cenzúra krajiny alebo už o hermafroditoch nič nevedia.
Niekedy sa stane, že sú barličky v texte až príliš zjavné a po celej knihe venovanej vzájomnej nenávisti pohlaví naozaj nepotrebné.
Je však niečo logické na tom, že stratíte milované dieťa, o ktoré ste sa roky starali, len preto, že bojuje proti niekomu (ženám), koho určil niekto iný (muži) za nepriateľa?
Napriek všetkým negatívam a predslovu sa príbeh nádejnej spy-ky Neny číta ľahko a rýchlo. Keďže autorka Nena Turner do deja len málokedy násilne vsunula poučné pasáže, nemáte pocit, že vám opäť niekto núti svoj svetonázor. V podstate čítate priemerný príbeh a sledujete, ako dopadne Nena, jej priateľky a aj nepriateľky, a dúfate, že vojna medzi oboma skupinami sa čoskoro skončí. Z knihy si pravdepodobne odnesiete pocit, že je jedno, kto vládne, pokiaľ na základe extrémistických názorov vytvorí diktatúru a uvrhne ľudí do neslobody. Aj v takomto prípade však treba vedieť vážiť slová.
Hodnotenie: 40 %
Dva svety tej istej planéty
Žáner: dystópia
Autor: Nena Turner
Vydavateľstvo: Elist
Rok vydania: 2021
Jazyk: slovenský
Počet strán: 616
Väzba: brožovaná
ISBN: 9788081973567
Recenzentku Valériu Scholtzovú k fantastike priviedol Harry Potter a odvtedy je vernou fanúšičkou tohto žánru. Momentálne ju baví objavovať slovenských autorov. Nájdete ju aj na blogu, Instagrame a Facebooku pod prezývkou Knižný predátor. Pod týmto linkom nájdete články Valérie Scholtzovej na Fandom.sk.