Recenzia – Mark E. Pocha: Bestie

Mark E. Pocha - Bestie - obálka

Zviera, šelma, ukrutný, surový človek…

Takto definuje slovo „beštia“ slovník. Ja by som z definície vynechala zvieratá. Zviera zabíja, iba keď musí jesť či je ohrozené. Človek zabíja, lebo môže. Často kruto, nemilosrdne a s radosťou. Beštiou je aj hlavná postava z rovnomenného románu, ktorej námetom sa stali činy Štefana Sviteka. Takže sa pozrime, k čomu Marka E. Pochu inšpiroval posledný vrah popravený v Československu.


Kam dievčatko, kam ideš?

Osamelé dievčatá vo vlaku priťahujú pochybné existencie. Kamila s Aďou v rýchliku Slatina boli lákavé. On ich prekvapil, nepocítil zľutovanie a zanechal po sebe spúšť. Nechytili ho. Dodalo mu to sebavedomie, sexuálne uspokojilo, zvrhlo nabudilo. A ako sa vraví, s jedlom rastie chuť. Zapáčila sa mu tá neobmedzená vláda nad ženou, rozhodovanie o bytí či nebytí.

Partiu gymnazistov si už vyhliadol s presným zámerom. Vedel, koho chce, na čo a čo všetko vyskúša. Potreboval iba čas a trpezlivosť. Prvú si vybral JU. No nebol ešte natoľko zručný a pri živote ju dlho neudržal. Nemohol si preto jej utrpenie naplno užiť. Takže si s ňou užil po smrti. Druhý bol na rade ON, alfa samec. Koledoval si o to, čo mu spravil, a tých pár chvíľ jeho bolesti si už vychutnal. Ani ON nevydržal, čo bolo lepšie, než peklo, aké mu prichystal.

Ale on mal veľký apetít a túžil po vzrušení, ktoré mu mučenie, krv a neobmedzená moc nad všetkým živým aj mŕtvym prinášala. Nemal v pláne prestať, nemal v pláne vzdať sa. No zároveň sa nechcel nechať chytiť. Policajti sú neschopní. Už dávno zistil, že od nich nebezpečenstvo nehrozí. Musel sa ale tváriť, že je priemerný občan a žije obyčajný život. Na to mu poslúžila kuchárka Mária s dieťaťom. Stal sa nenápadným a mohol spriadať plány.


Opus pre sekeru a nôž

Partia sa vychystala na Horror Night. Jemu táto noc dala šancu, pretože tam boli dievčatá, po ktorých túžil. Jedna za ním šla s radosťou… a umierala v bolestiach. Teraz chce slečnu, ktorá v ňom vzbudzuje veľké sympatie. Sú určite na jednej vlnovej dĺžke. Ona je tá pravá, jediná ho dokáže pochopiť a inšpirovať (sťa múza umelca) k veľkým činom. A ak on po niekom zatúži, dostane ho. Zákon silnejšieho v praxi.

Kým si nová priateľka zvyká na pobyt v pivnici rodinného domu, on tvorí svoje vrcholné dielo v izbách na prízemí. Reže, seká, bodá, zneucťuje, ejakuluje a pitve.

Polícia je síce neschopná, no brat jednej z prvých obetí nie. Spoločne s nenápadným mladíkom sa vydávajú pátrať po vrahovi a únoscovi mladých ľudí. Vypytujú sa v krčmách, na ulici, googlia a zhromažďujú informácie o všetkých podivnostiach. Pretože chlap, ktorý dokáže spáchať takéto zverstvá, zvláštny byť musí. Netušia, že sa k nemu skutočne dostanú. Kým on vytvára posledné umelecké dielo, blížia sa títo dvaja ako anjeli pomsty k ošarpanému nenápadnému domu. Čo v ňom nájdu? Prídu včas, aby zachránili aspoň jednu z obetí?


Suma sumárum

Prvú tretinu knihy si zrejme príliš neužijete. Dialógy sú naivné, nudné a účelové. Možno budete zisťovať, či dnešné študentky naozaj tak často vypúšťajú z úst slová hodné štamgasta IV. cenovej skupiny. Mladí myslia len na sex, masturbáciu a ak niekam idú, zásadne musia mať možnosť niekoľkokrát prevetrať pohlavné orgány. Inak nemá zmysel niekam chodiť. Nuž a čitateľ sa pýta, či je to:
1. snaha o zveličenie,
2. pravda a naša mládež je naozaj neskutočne plytká,
3. autorský zámer.

Potom sa našťastie dej rozbehne a kniha sa číta oveľa lepšie. Alebo by sa čítala, ak by E. Pocha tak prvoplánovo netlačil na pílu. Keby všetky postavy nemali skoro rovnaké starosti, úchylky aj praktiky, celý príbeh by dostal uveriteľnejší rozmer. Takmer každý svoje problémy rieši tým, že si ubližuje, páli sa, reže či si prepichuje bradavky. Bolo by zaujímavé vidieť, ako by si ich autor prepichoval s bežnou ihlicou na pletenie, s ktorou to robil jeden z hrdinov… Osobnosť všetkých jeho postáv je formovaná zásadne niečím aspoň trochu nenormálnym, drastickým či tragickým a každý trpí minimálne jedným psychickým problémom či úchylkou.

Samotná brutalita je predložená bez príkras, surovo a vierohodne. Svitek sa naozaj dopustil konania opísaného v závere. Vyrastal s agresívnym otcom a bol aj nekrofil, zoofil a mal ešte pár iných úchyliek. Práve preto, že od druhej tretiny sa rozprávanie točí najmä okolo tejto postavy, je príbeh dynamickejší a rýchlejšie odsýpa.

Autor sa v románe snaží do textu vložiť čo najviac brutality a deviácií, ktoré sú samy osebe v poriadku. No nedokáže ich už ukotviť v realite, aby celý román, nie len jednotlivé scény, pôsobil vierohodne.

Problém nepredstavuje téma, ktorú si E. Pocha vybral, ale spôsob, akým ju predkladá. Nápady spracoval štýlom, akým psíček s mačičkou piekli tortu. Zmiešať všetko so všetkým a vo veľkom množstve však nikdy nedá skvelý výsledok.

Ale ak ste fanúšikmi Marka E. Pochu, prípadne máte silný žalúdok, obľubujete krváky a hlavne neodpadávate (prípadne nepotrebujete utekať na spoveď) po počutí slov krv, zoo, nekro, pedo či iná fília, Bestie je román presne pre vás. Ak máte odvahu, choďte do toho!

Hodnotenie: 60 %

Knihu Bestie si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link


Bestie
Žáner: horor, thriler
Autor: Mark E. Pocha
Vydavateľstvo: Carcosa
Rok vydania: 2020
Jazyk: český
Počet strán: 272
Väzba: brožovaná
ISBN: 978–80–88243–27–4

Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.


26. mája 2020
Ena