 |
Táto kniha je útla a medzi inými románmi vyzerá ako sirota. Možno by ste si ju na pultoch obchodov nevšimli či prehliadli. Možno… Avšak možno vás niečo pohne k tomu, aby ste ju zo zvedavosti vzali do rúk a začítali sa do nej. Hovorí totiž o skutočných sirotách, reálnych životných osudoch, a to na základe svedectiev žijúcich obetí. Je o deťoch umiestnených v kanadských kresťanských domovoch a verte, že medzi hororové knihy nebola zaradená omylom.
Výchova vierou
Deti sú naša budúcnosť. Staráme sa o ne, snažíme sa ich chrániť, dať im to, čo potrebujú, a často aj to, čo nepotrebujú. Pre radosť. Čo ale také siroty alebo polosiroty? Aj u nás sme mali, a vlastne máme, sieť detských domovov. Niečo podobné existovalo dlhé roky aj v Kanade. Boli to kresťanské domovy pre siroty vychovávané vraj „v duchu viery“. Problém však je, že si vieru v Boha, jeho prikázania a zásady, zamestnanci týchto sirotincov vysvetľovali po svojom.
Niekedy v čase covidu sa objavili v tlači články o kanadských kresťanských detských domovoch. Možno ste si ich všimli aj vy. Niektorí chovanci týchto domovov po rokoch nabrali odvahu a vyrozprávali svoj príbeh. Madla Pospíšilová Karasová tieto autentické osudy literárne spracovala.
Odteraz sa voláš Hébert
Marcus mal štyri sestry a milujúcich rodičov. Keď však prišli o matku, otec sa o súrodencov nevedel postarať a skončili v sirotincoch. Päťročného Marcusa odviezli z domova, keď sotva chápal svet. Svoje sestry a otca už nikdy nevidel. Sirotincu Saint Jean de Dieu vládla neobmedzenou mocou a trstenicou matka predstavená. Pretože bolesť človeka pred Bohom očisťuje, dávali ju v sirotinci chovancom pociťovať neustále. Okrem toho ich vychovávala tvrdá práca a viera. Doslova. Modlilo sa a čítala sa čisto náboženská literatúra. Tresty boli tvrdé a trestalo sa za každú bezvýznamnú maličkosť. Násilie a zvrátenosť ukryté za vieru. Skrátka náboženský fanatizmus v praxi.
Nad deťmi vládli tvrdou rukou rádové sestry a niekoľko vychovávateľov. Starší chlapci museli tvrdo pracovať. No ani malí chlapci to nemali ľahké. Každodenné peklo otupovalo ich city, myslenie aj vnímanie seba a druhých. Prežili tí najsilnejší, ktorí sa dokázali vyrovnať so sadistickým násilím, sexuálnym zneužívaním a psychickým terorom. Všetko v mene kresťanstva, morálky a Boha…
Pokrivený pohľad
V mene Boha sa už napáchalo mnoho zlého. Pritom, ak sa začítate do Biblie, zistíte, že je plná lásky k blížnemu, súcitu a milosrdenstva. Pre každého, kto sa rád oháňa starozákonnými vojnami, pripomíname, že tu nehovoríme o potrestaní národov, ktoré bez váhania upaľovali svoje deti ako obeť. Bola iná doba, ľudský život mal inú cenu a bojovalo sa neustále. Teraz hovoríme o novozákonnom „miluj blížneho svojho ako sám seba“. Hovoríme o milosrdenstve prejavovanom vyberačom daní, prostitútkam a o uzdravovaní chorých. Duchovnom aj telesnom. O zákone, ktorý hovorí o láskavej výchove detí, úcte k ženám a pomoci sirotám a vdovám. Tento zákon bol po celé stáročia prekrucovaný v mene dobývania, obohacovania sa a akéhosi imaginárneho trestu za drzosť mať inú vieru než kresťanskú. Nie všetci sú rovnakí. Aj v tomto príbehu nájdeme dobré duše, ktoré pochopili, o čom viera v Boha je. No žiaľ, neboli schopné napraviť to, čo ostatní zničili.
Pri čítaní si často budete priať, aby toto rozprávanie bolo vymyslené. To, čo títo chovanci zažívali, bolo horšie, než ktorýkoľvek filmový či knižný horor, keďže opísané udalosti sa skutočne stali. Deti vydané napospas sadistickým praktikám, sexuálnemu zneužívaniu, bez zdravotných prehliadok a ošetrení, vychovávané bez riadneho, aspoň základného vzdelania… Hoci pri slove výchova sa treba pozastaviť. Bola to skôr drezúra zameraná na učenie sa jediného, a to náboženských textov.
Sila príbehu
Kniha je sugestívne napísaná sonda do duše malého chlapca a neskôr dospelého muža. Detstvo v sirotinci ho poznačilo, pokrivilo, zničilo, citovo otupilo a vzalo všetku nádej aj chuť žiť. Príbeh je písaný v prvej osobe, čo umožní čitateľovi prežívať Marcusove osudy takmer fyzicky. Cítiť rany trstenicou, bolesť po znásilnení, strach. Hlavne strach, lebo malý chlapec nie vždy na prvýkrát rozumel tomu, čo sa od neho chcelo. Autorka presne vystihla myslenie a videnie malého dieťaťa. O to silnejšie román na čitateľa zapôsobí.
Pri čítaní sa zamyslíte, čoho všetkého, akých neskutočných ohavností je človek schopný. Dokáže ubližovať len preto, že môže. Ničiť ukrytý za meno kohokoľvek či čohokoľvek. Psychicky ubiť len pre pocit nadradenosti. To všetko môže, ak je to krásne zabalené do pozlátka viery. S plnou hubou Boha je toto zlo takmer nezastaviteľné. Je ospravedlňované a tí, ktorí by mali deti chrániť, sa beztrestne na nich dopúšťajú najhorších zločinov.
Nielen hrdinovia tejto novely, no aj mnohí dospelí majú stále tendenciu nepovažovať deti za plnohodnotné bytosti. Deti ale chápu, učia sa, vidia a pamätajú si. Čo si zapamätajú tie naše? Čo im zabalíme na cestu do dospelosti? Na to si musí odpovedať každý rodič sám. Snáď to bude dobrá odpoveď…
Hodnotenie: 95 %
V pekle jsme všichni Hébert
Žáner: horor
Autorka: Madla Pospíšilová Karasová
Edícia: Zrnka temnoty
Vydal: Martin Štefko – Golden Dog
Rok vydania: 2023
Jazyk: český
Počet strán: 112
Väzba: brožovaná
ISBN: 978–80–88067–73–3
Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.