 |
Laird Barron je známy autor hororov. No aj on patrí k tým, ktorí si občas radi odskočia niekam inam, aby písaním príbehov mimo svojho žánru nabrali silu a chuť písať znovu to, čo od nich fanúšikovia očakávajú. Pre Barrona sa takým stal román Krev je můj chleba. Nielen že je to super krvavá mafiánska zabíjačka, no je to aj sakramentsky dobrý príbeh.
Prorok problémov a smrti…
Izajáš Coleridge má síce meno po biblickom prorokovi, no svojím životom a skutkami je od tých kresťanských na hony vzdialený. Je to potomok krásnej Maorijky a amerického dôstojníka od mariňákov. Otec mu od detstva dával zabrať tvrdým vojenským výcvikom či skôr akýmsi kurzom prežitia na ulici. Zo smrti matky sa Izajáš nikdy úplne nespamätal, čo bol jeden z dôvodov, prečo jeho kariéra u mafiánskeho bossa pána Apolla nabrala strmý smer nahor. Mlátil, mučil, zabíjal, robil všetko, čo mu prikázali. Svedomie topil v litroch alkoholu tak dlho, až kým ho neutopil. Aspoň si to myslel. Z nejakého dôvodu však zverenú úlohu na Aljaške posral, pritom riadne nasral vplyvného šéfa a nič na tom nezmenil ani fakt, že zachránil veľa, ale fakt veľa nemých tvárí. Zvieratá totiž Izajáš skutočne miluje. Možno oveľa viac ako chlast.
Aljašská mafia si s Izajášom vybavila účty veľmi láskyplne, s citom jej vlastným. Takže keď sa Coleridge po dlhom oddychu v nemocnici konečne môže vrátiť do normálneho života, posiela ho pán Apollo radšej na farmu kamsi do zapadákova neďaleko New Yorku, keďže jeho zdraviu oveľa viac prospeje, ak sa na Aljaške a v Chicagu už neukáže.
Čo bude mafián, ktorý rozumie všetkým typom zbraní a ovláda boj z blízka, robiť medzi koňmi? Vytĺkať z nich informácie o kvalite sena? Obchodovať s hnojom na čiernom trhu? Prekvapivo zistí, že manuálna práca je liek na každú boliestku. Takže vo svojom novom živote pomaly skĺzava do rutiny kydania hnoja, rúbania dreva a nekonečných opráv ranča. Ten vedú manželia Jade a Virgil Walkerovci. Okrem nich tam žije ich vnučka Reba, správca a ešte Lionel, rovnaký opilec ako Izajáš. Vrana k vrane sadá alebo ožran ožrana bezpečne spozná… V tomto prípade sa dá povedať, že aj zabijak zabijaka. A je jedno, či je z mafie, gangu, či z armády. Pokoj nikdy netrvá dlho.
Reba bez stopy zmizne. Pretože je čierna, polícia sa pri jej hľadaní netrhá. Izajáš sa rozhodne vykonať dobrý skutok. Hľadanie Reby považuje za očistec, akési splatenie dlhu všetkým mŕtvym zo svojej minulosti. Pridá sa k nemu aj Lionel, ktorý dievča poznal a mal ho rád. Izajášovi pomáha aj povesť zabijaka. Prítomnosť niekoho z chicagskeho Outfitu nenechala New York chladným. Ibaže zatiaľ netušia, či ho treba zlikvidovať, či prijať medzi seba. Čas ukáže.
Behom a streľbou cez prekážky
Izajášovo a Lionelovo vyšetrovanie začína rozbehom cez skupinku nacistov, pokračuje priam umeleckým preriedením gangu Bieleho Manitua, drobnou prácičkou pre newyorských mafiánov a tvrdou skúškou prežitia v divočine s poriadne vyšinutou matkou jedného z podozrivých za zadkom. Popri tom sa Izajáš spriatelí s miestnymi policajtmi, ktorí by nemohli hodiť kameňom, pretože vôbec nie sú bez viny. Prežíva aj drobné radosti života, keď nakope pekne formovaný zadok drzému agentovi FBI. Nuž a z najhorších sračiek ho bude zase ťahať jeden postarší a ilúzií zbavený tiež vyšetrovateľ FBI.
Počas tejto cesty podsvetím, nadsvetím aj špinavými putikami amerického východu sa môže stať všeličo. Treba počítať s bolesťou a stratami na majetku, no aj so smrťou, prípadne láskou. Láska totiž často býva záchranné lano. No rovnako dobre sa vie stať aj slučkou na konci toho istého lana, uviazaného na vysokom strome. Stačí len podkopnúť nohy. Na smrť si Izajáš už dávno zvykol. Smrť je jeho kmotra a od tých mafiánskych sa v ničom nelíši.
Mafia a láska hory prenášajú
Pri čítaní románu Krev je můj chleba budete zo začiatku stále čakať, kedy sa rozprávanie o takmer napravenom mafiánovi zmení na horor. Hoci, povedzme si, niektoré časti Izajášovho curriculum vitae od hororu ďaleko nemajú. Toho, na čo ste u Barrona zvyknutí, sa ale nedočkáte. Pekne pomaly sa vnoríte do story, ktorá vo vás zo začiatku navodí pocit, že sa odohráva v časoch najväčšej slávy chicagskej mafie, prohibície a skvelých žúrov. Budete čakať, kedy sa kto vytasí s legendárnym samopalom Thompson a pokosí všetkých konkurentov. Potom vám dôjde, že dej je zasadený do súčasnosti, no tá sladká príchuť noblesy dvadsiatych rokov tam jednoducho zostane.
Mafiánsky zabijak sa rozhodne začať lepší život a za odrazový mostík mu má poslúžiť hľadanie mladej černošky, čo je vynikajúci nápad. Dovoľuje autorovi prenikať do rôznych gangov či skupín mimo zákon, ale aj takých, ktoré tvrdia, že sú rukou zákona – žiaľ, často strčenou vo vlastnom vrecku. V mene dobra sa Izajáš dopúšťa zločinu. Vraždí, mučí, mrzačí. Inak situácie riešiť nevie a v tomto prípade to ani inak nejde.
Hlavný hrdina všetko komentuje svojským ironickým spôsobom, ktorý čitateľovi pomáha nahliadnuť do jeho čiernej dušičky, spoznať myšlienky, túžby aj udalosti, pre ktoré skončil na zapadnutom ranči kdesi v Catskillskom okrese.
Temný príbeh, okorenený ešte černejším humorom, je predurčený na úspech. Zvlášť, ak ho autor pojme s nadhľadom, prešpikuje nielen guľkami, no aj množstvom odkazov na staršie či novšie filmy a seriály a skutočné udalosti. Zdá sa, že Barron si s chuťou odskočil aj do splatteru a ponúkol nám kvalitnú krvavú a šťavnatú show. To, čo vzniklo, máme teraz pred sebou. Bola by naozaj veľká škoda neprečítať si krátky životopis riadne odrasteného Maoriho, drsného exmafiána, ktorého bolesť nakopávala k veľkým skutkom.
Krev je můj chleba (orig.: Blood Standard)
Žáner: triler, splatter
Autor: Laird Barron
Vydavateľstvo: Gnóm!
Rok vydania: 2019
Jazyk: český
Preklad: Jakub Němeček
Počet strán: 336
Väzba: brožovaná
ISBN: 9788088299097
Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portály Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.