 |
Izajáš Coleridge si na konci románu Krev je můj chleba predsavzal, že opustí cesty nájomného zabijaka. Chicagska mafia ho odpísala, odišiel z Aljašky a snažil sa začať nový život. Stal sa súkromným očkom a chcel pomôcť svojim novým priateľom. No napriek rozhodnutiu nemať s nikým z podsvetia nič spoločné, najmenej s mafiou, sa Izajášova existencia stále viac zamotáva a vracia do starých koľají. Minulosť sa totiž nedá podplatiť ani vymazať…
Búrka je za dverami
Izajáš Coleridge plánoval zostať mimo dosah mafie, no vyzerá to tak, že mafia nehodlá zostať mimo neho. Možno aj preto, že Izajáš má licenciu detektíva a môže svojimi službami mafii pomôcť. Bolo to len nedávno, čo pátral po zmiznutej vnučke majiteľov farmy, na ktorej sa usadil, a už sa na obzore ukazujú nové problémy. Prináša ich osobne jeden zo zločineckých bossov. Coleridge sa rozhodne ponúkaný džob prijať. To ešte netuší, do akých problémov sa kvôli tomu dostane.
Izaijáš problémy priťahuje. Nech robí, čo chce, vždy sa nejaké objavia. Akoby svojou vysokou a svalnatou postavou pôsobil na ľudí nepríjemne. Navyše je miešanec a maorské gény sa zamaskovať nedajú. Najpravdepodobnejšie to ale bude spôsobovať fakt, že sa celý život priatelil s nebezpečnými ľuďmi a sám konal skutky, za ktoré by dostal elektrické kreslo aj niekoľkokrát.
Tentokrát sa mu ušla nevďačná úloha vypátrať mafiánskeho vymáhača dlhov. Avšak cestu mu skríži fantóm, akýsi duch minulosti. Ten by, ak by stále žil, mal byť už starček nad hrobom. To, čo sa deje, však svedčí o tom, že fantóm nebude vetchý dedko a už vôbec zrejme nebude mŕtvy. No možno majú jeho metódy obdivovateľa…
Manuál nájomného vraha
Laird Barron je skvelý autor. Čitateľov dokáže zaujať osobitým príbehom, spôsobom, akým dávkuje napätie, a svojskými postavami. Román Černá hora je písaný v prvej osobe. Tým, že celý príbeh rozpráva sám Izajáš, cítime sa byť hneď od začiatku súčasťou deja. Akoby sme všetko prežívali spoločne s ním. Pociťujeme Coleridgeove bolesti, vnímame vôňu burbonu, v hlave máme jeho myšlienky.
No nositeľom či akousi hybnou silou príbehu nie je len hlavný hrdina. Každý človek, ktorý prejde stránkami knihy, je rovnako dôležitý. Všetky postavy majú čitateľovi čo povedať. Či už sú to dôležité informácie alebo humorné hlášky a narážky.
Černá hora je menej akčná ako Krev je můj chleba, zato je oveľa temnejšia. K vytvoreniu pochmúrnej atmosféry prispievajú aj občasné retrospektívy. Tie čitateľa zakaždým zavedú do čias, keď bol Izajáš učeníkom a zdokonaľoval sa v remesle u obávaného zabijaka Genea. Dostávame spomienky plné krvi, chlastu, opileckých výčinov a takmer filozofických rád do života. Gene bol síce obyčajný zabijak, nemilosrdný a tvrdý, no zároveň bol dobrý učiteľ a o živote a smrti vedel svoje.
Minulosť ťa vždy dostihne
Spomienky na rok strávený s Geneom, ktorý sa istým spôsobom stal Izajášovým priateľom, sú pre detektíva akýmsi oporným bodom, istotou v neistote. Gene sa Coleridgeovi objavuje v snoch, myšlienkach, proste v hlave. Hlavne preto, aby mu pripomenul, čo má spraviť, ak si chce zachránil aspoň holú riť.
Izajáš je teraz síce na strane zákona, no ľudia, s ktorými sa stretáva, zostali rovnakí. Pre čitateľov bude prekvapením hlavne príčina mnohých zločinov. Nepôjde tu iba o vyšinutú myseľ, psychopatickú osobnosť konajúcu strašné veci, o absenciu citov či rôzne druhy zvráteností, hoci aj tie budú dôležité. Za tým všetkým sa ukrýva oveľa viac.
Dôležitou súčasťou rozprávania sú opisy. Dotvárajú atmosféru a zároveň dej spomaľujú, no nenudia, skôr naopak. Sú plné tvrdých či humorných prirovnaní, občas vnášajú do príbehu prvky hororu a presne tie pochybnosti a temnotu, z ktorých vám naskočí husia koža. No často sú priam poetické a tvoria protiklad k drsnému textu.
Jazyk postáv je občas drsný, sarkastický a plný sebaironizovania. Postavy sú si plne vedomé, čo robia, prečo to robia a že práve to je príčinou ich problémov. Nevyberaný humor, množstvo popkultúrnych narážok či pichľavých hlášok sú s Barronovými knihami nerozlučne spojené. Čitatelia ich prijímajú úplne ľahko, prirodzene, bez toho, aby sa nad nimi pozastavili. Takže ich nájdeme aj v tomto románe, kde väčšinou súvisia s charakterom jednotlivých postáv a udalosťami, ktoré prežívajú. Z ich úst plynú prirodzene a nevzbudzujú pohoršenie.
Či už ste fanúšikovia Lairda Barrona, noir detektívok alebo hororov, neváhajte a ponorte sa do pomaly tečúceho príbehu plného temnej atmosféry, skvelých opisov a duchaplných dialógov. Dávajte ale si pozor. Niektoré odpovede sú smrteľné.
*Hodnotenie: 90% *
Knihu Černá hora si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link
Černá hora (orig.: Black Mountain)
Autor: Laird Barron
Žáner: noir detektívka, horor
Vydavateľstvo: Gnóm! – Jakub Němeček
Rok vydania: 2022
Preložil: Jakub Němeček
Počet strán: 336
Väzba: brožovaná
ISBN: 978–80–88299–27–1
Súvisiaci link
Recenzia – Laird Barron: Krev je můj chleba
Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.