 |
Ríše vznikajú a zase zanikajú. No a občas musia čeliť rôznym útokom. Neraz sa stane, že niektoré veľké mesto dokonca čelí obliehaniu. Obyvatelia sa však spoliehajú, že v takom prípade velenie preberie skúsený taktik a z problému ich vyseká. Lenže občas je nutné uspokojiť sa aj s menej ostrieľaným veliteľom.
(…) fakta nejsou demokracie; pokud něco není pravda, tak to není pravda, i kdyby všichni hlasovali, že to pravda je.
Britský spisovateľ K. J. Parker zobral takmer až klasický motív nielen z historickej fantasy a takpovediac ho postavil na hlavu. Čitateľ tak má síce možnosť sledovať veľkolepú vojenskú operáciu a obliehanie mesta, ale z pohľadu človeka nie práve dvakrát povolaného. Pritom akoby sa riadil heslom, že to skrátka niekto urobiť musí.
Orhan, syn Siyyaha, je ale plukovník a rozhodol sa spísať kroniku svojich nie vždy veľkolepých činov. Pretože vie, že to nikto iný neurobí a niekto si z jeho pôsobenia niečo možno aj odnesie. Lebo v čase, keď mešťania očakávali príchod chrabrého hrdinu na koni, ktorému od chrbta bude svietiť zlatisté slnko, priplavil sa Orhan. Na výkalovej bárke, viac-menej po stoke a bez potrebného vybavenia. A práve to vybavenie je kľúčové. Čo si ako veliteľ ženistov dobre uvedomuje.
Orhan teda nie je plukovník na slovo vzatý. Takisto nie je ani nesebecký dobrák. Je to prinajmenšom morálne sivý oportunista, ktorého činy sa prikláňajú skôr k tým temnejším odtieňom spektra. Navyše je podvodníkom a klamárom a verí, že nad nepriateľom sa dá zvíťaziť aj inak ako hrubou silou. Keďže armáda je momentálne indisponovaná, zoberie veci do vlastných rúk a pustí sa do záchrany. S pomocou podvodníkov, falšovateľov, zlodejov, gladiátorov a miestnych mafiánskych výpalníkov.
V úlohe rozprávača ale nie je o nič spoľahlivejší ako v úlohe smelého rytiera. Jeho opis udalostí je – mierne povedané – skreslený. Čiastkový a neúplný, navyše má tendenciu venovať sa úplne banálnym spomienkam. Jeho motivácia je otázna a jeho činy viac ako len pochybné. Jeho rozprávanie miestami akoby ani nikam nesmerovalo. Ostane toho totiž toľko nevypovedaného. Napriek tomu to ale funguje.
Protože jsem sám malou součástí úřadů, nepřestává mě ohromovat, jak moc v ně lidé věří s poléhají na ně. Vidím to pochopitelně zevnitř – všechnu tu neefektivitu, hloupost, korupci, zatracenou nevědomost nebo jednoduše nedostatek zdrojů k tomu, aby se člověk vypořádal s tou záplavou nekonečných, neustále se množících problémů. Ale jiní lidé to vidí zvenku. (…) Vidí a věří tomu, že je císařství velké, silné, moudré, neporazitelné.
Autor si totiž povedal, že ak už má rozpovedať takýto fádny námet, urobí to čo možno najzaujímavejším spôsobom. Tak si za rozprávača vybral niekoho, koho humor je taký suchý, až je vysušený. Jeho poznámky sú trefné, jeho názory doslova bodajú a schopnosti jeho ľudí sú miestami otázne. Hlavne keď začne funkcie rozdávať indivíduám, ktoré by nemali byť zodpovedné ani za latrínu.
Pritom práve v týchto absurdných obrazoch sa ukrýva zaujímavá irónia. Je to uštipačné a prevažne satirické. Ale takáto obrana mesta, ktorá pripomína improvizované cirkusové číslo kofeínom nadopovaných opičiek, pôsobí až žalostne realisticky. A Orhan, v istom zmysle skôr syn šťasteny, sa tam vyslovene hodí. Je jednookým kráľom medzi slepými. Tento dojem ešte podporuje jeho tendencia trúsiť múdra o rôznych témach.
Za týchto okolností sa čitateľ ani nemôže nudiť. Nedozvie sa síce všetko o priebehu obliehania, ani o Orhanovi, nehovoriac o ostatných zúčastnených. Zároveň však nemá núdzu o úsmevné momenty, vyostrené komentáre a situačnú komiku. Avšak na konci predsa len ostane sklamaný – pretože sa nedozvie, ako to s Mestom dopadne.
Román Šestnáct způsobů, jak bránit opevněné město láka na overený námet. K. J. Parker približuje svoju verziu priebehu obliehania veľkolepého Mesta. Do úlohy rozprávača však pasoval niekoho, kto je vo svojej podstate absolútne nevhodný. Žiadny nesebecký hrdina, ale podvodnícky oportunista. V deji tak nie je núdza o úsmevné momenty a text má humornejší ráz. Primárnou úlohou je teda pobaviť, čo možno nepoteší milovníkov klasickej výpravnej epiky.
Hodnotenie: 90 %
Šestnáct způsobů, jak bránit opevněné město (orig. Sixteen
Ways to Defend a Walled City)
Séria: The Siege, 1. kniha
Žáner: historická fantasy
Autor: K. J. Parker
Vydavateľstvo: Martin Královec – Planeta9
Rok vydania: 2025
Jazyk: český
Preklad: Ľudovít Plata
Počet strán: 448
Väzba: tvrdá
ISBN: 978–80–88626–45–9
Recenzentka Martina „Lili“ Urbanová je dlhoročnou milovníčkou a obdivovateľkou fantastiky v jej mnohých žánrových podobách. O knižných a občas aj neknižných témach rada diskutuje na svojom blogu alebo Instagrame. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Martiny Urbanovej na Fandom.sk.