Recenzia: Jupiter´s Legacy - Dedičstvo...

Jupiter´s Legacy
Jupiter´s Legacy 1
Jupiter´s Legacy 2

Škótsky scenárista Mark Millar je jeden z autorov, ktorého milujeme nenávidieť. Podobne ako J. K. Rowlingovú (Harry Potter) a Georgea R. R. Martina (Game of Thrones). Millarovým problémom je, že ak sa pustí do série, ktorá spadá do jeho Millarworldu, jej dovydávanie trvá rok, niekedy aj dva. Pritom ide o maximálne sedemdielny, minimálne štvordielny komiks. Platí to o príbehoch zo sérii Kick Ass, aj minisériách Superior a The Secret Service. Začítate sa do prvého čísla a zistíte, že je to niečo neoriginálne originálne a chytí vás to. A potom čakáte. A čakáte. A vaše očakávania a hype sa postupne vytrácajú. Keď sa konečne dočkáte dokončenia príbehu, už ani neviete, prečo sa vám ten komiks kedysi páčil. No a teraz tu máme najnovšiu millarovku, Jupiter´s Legacy.

Príbeh sa začína v roku 1932, v Maroku. V jednej z miestnych krčiem prebieha rozhovor medzi mužom menom Sheldon Sampson a námorným kapitánom. Predmetom diskusie je prenajatie lode a následný odvoz Sheldona a jeho spoločníkov na ostrov, ktorý nie je na žiadnej mape. Ako teda o ňom Sheldon vie? To miesto sa mu prisnilo a doslova ho „volalo“. Nevie, čo na tom ostrove je, ale verí tomu, že tam nájde odpoveď na všetky otázky života. A jeho plán sa podaril. Ten neexistujúci ostrov predsa len našli. Nikto nevie, čo sa tam Sheldonovi Sampsonovi a jeho priateľom stalo. Ľudia vedia iba to, že keď sa vrátili do civilizácie, boli na tom fyzicky lepšie a mali oblečené kostýmy.

Noviny ich nazvali superhrdinami. Pomohli Amerike počas hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny. Nezaujímala ich politika ani peniaze. Chceli iba slúžiť svojej domovine a svojim idealizmom inšpirovali všetkých. Ale ani superhrdinovia roky nezastavia (aj keď starnú pomalšie) a žezlo po nich museli prevziať ich deti.

Los Angeles, rok 2013. Svet sa zmenil. Superhrdinské kostýmy sú trendom. Kto nenosí kostým, nie je in. Brandon Sampson má všetko, čo si dedič superschopností môže želať. Peniaze, ženy, slávu… ale nie je šťastný. Nie je „pravý“ superhrdina. Nemá s kým bojovať. Na rozdiel od svojho otca a jeho priateľov. No pomaly ale isto to začína vyzerať tak, že staré dobré časy superhrdinstiev sa blížia ku koncu.

Pristúpme k minirozboru Jupiter´s Legacy s chladnou hlavou. Samotný začiatok ma zaujal. Tajomný ostrov, o ktorom nikto iný nevie a ktorý na ľudí pôsobí neobvykle? Pripomenulo mi to Lost, keby to nebolo o ľuďoch, ktorí boli „stratení“ a nakoniec našli sami seba. Nič originálne a napriek tomu originálne. V skutočnosti sa Millar nechal inšpirovať filmom King Kong z roku 1933. Dúfam, že v pokračovaní sa dozvieme, čo sa na ostrove stalo a ako Sheldon Sampson a jeho priatelia prišli ku superschopnostiam. Údajne by to malo byť veľmi jednoduché, keďže Millar je zástancom jednoduchého „originu“ superhrdinov.

Hlavnou myšlienkou tohto komiksu je otázka: Čo by sa stalo, keby Superman a Wonder Woman mali deti? Aký by bol ich život? Čo by boli ochotné urobiť, aby neskazili imidž svojich superrodičov a nezahanbili rodinu? Po scenáristickej stránke sa zatiaľ na nič nemôžeme sťažovať. Začiatok príbehu z minulosti krásne navnadí a ani prítomnosť nie je na zahodenie. Ako obvykle obsahuje príbeh klasické známky millarovského písania: hlavné postavy medzi sebou diskutujú, ale v skutočnosti sa prekrikujú, ľudia robia odporné veci a ponižujú sa, len aby dosiahli svoje, diskutujú o tom čo je správne, prečo je to správne, a tak podobne. Jednoducho, typický Millar.

Millar na tejto novej desaťdielnej ságe spolupracuje s kresličom Frankom Quitelym. Kresbu tohto Škóta vôbec nemusím. Asi za to môže fakt, že s jeho tvorbou som sa zoznámil pred pár rokmi prostredníctvom série New X-Men (u nás boli vydané G jako Genocida a Impérium) a istý čas mi trvalo, než som si na jeho kresebný štýl zvykol. Wolverine v jeho podaní chvíľami vyzeral ako transsexuál s našpúlenými perami, Cyclops mal megadržku (plus našpúlené pery) a Emma Frost sa zmenila z belošky na aziatku. Okrem toho mali všetci akúsi čudnú stavbu tela. V Jupiter´s Legacy je jeho kresba na jednotku a absolútne mi vyhovuje. Zrejme je to tým, že tentokrát Quitely nekreslí postavy, ktoré majú svoju danú podobu, na ktorú sme už roky zvyknutí. Hlavné postavy vyzerajú tak, ako ich Millar charakterizuje, a všetko je krásne detailné. Od obyčajného ostrova, cez trosky, halucináciu až mikrodetaily na tvárach hlavných a vedľajších postáv. Výborný koloring Petra Dohertyho je čerešničkou na torte.

Prvé číslo tohto komiksu má až osem obálok. O päť z nich sa postarali Bryan Hitch (Wanted, Ultimates), Christian Ward (Infinite Vacation), Dave Johnson (100 Bullets), Phil Noto (Jonah Hex) a J. Scott Campbell (Dange Girl). Jupiter´s Legacy je Millarov vlastný superhrdinský event, ktorým chce prekonať eventy vydavateľstiev Marvel a DC. Je to jeho ľúbostný list Amerike a všetkému, čo na nej miluje. Uvidíme, či Millar a Quitely dokážu tento komiks dokončiť skôr, než ubehnú dva roky a omrzí čitateľov.


Jupiter´s Legacy
Píše: Mark Millar
Kreslí: Frank Quitely
Vydáva: Image Comics
Rok vydania: 2013


28. mája 2013
Marek „Keram“ Barányi